Smerujeme k roztrieštenému, chaotickému svetu, ktorému opäť dominuje regionalizmus a mocenská politika, zdôraznili rečníci na poslednom podujatí MCC Brusel 9. marca. Na podujatí s názvom Návrat geopolitiky? sa stretli vedci, bývalí diplomati a bezpečnostní experti, aby diskutovali o stave sveta rok po ruskej invázii na Ukrajinu, píše Tamás Orbán pre The European Conservative.

Prestížna Solvayova knižnica, ktorá slúžila ako miesto konania konferencie v srdci európskej štvrte, bola do posledného miesta zaplnená publikom, ktoré si chcelo vypočuť diskusiu popredných európskych konzervatívnych intelektuálov o najnaliehavejších otázkach našej doby.

“Vždy, keď sa pozriem na dnešnú Európu, nemôžem si pomôcť, ale vidím Európu z obdobia pred prvou svetovou vojnou,” povedal vo svojom úvodnom prejave profesor Frank Füredi, výkonný riaditeľ konzervatívneho think tanku. “Je tu pocit predtuchy, pocit, že sa stane niečo zlé.” Konferencia MCC preto prišla diskutovať práve o tom, aby dala zmysel geopolitickej transformácii, ktorej sme v súčasnosti svedkami na celom svete v dôsledku vojny na Ukrajine, a aby nám pomohla lepšie pochopiť svet, v ktorom žijeme.

V rozpore s názvom konferencie sa všetci rečníci zhodli na tom, že geopolitika nikdy nezmizla. Bola len na istý čas skrytá pod povrchom hegemónie USA, či už sa prejavovala v neokonzervatívnom vývoze demokracie alebo liberálnom internacionalizme, ako vysvetlil Dr. Petr Drulák, profesor Západočeskej univerzity a bývalý český veľvyslanec vo Francúzsku. Keďže však unipolárny svet ovládaný USA slabne, mocenská politika prirodzene opäť nadobúda ústrednú úlohu.

Aké sú však sprievodné znaky tejto súčasnej geopolitickej zmeny? Podľa Dr. Roberta Castela, významného izraelského bezpečnostného experta, došlo vo vojne na Ukrajine k niekoľkým zásadným zmenám na bojisku. To, čo vidíme dnes, je revolúcia kvantity, jednoduchosti a nákladovej efektívnosti, keďže lacné, ľahko masovo vyrábané, nespracované zbraňové systémy dominujú nad zložitými a drahšími zbraňami, ktoré sa predtým vyrábali na Západe. Okrem toho sa domnieva, že malé a elitné vojenské sily budú musieť byť opäť nahradené masovou mobilizáciou na podporu územnej vojny zajtrajška. “Európania, v najbližších desaťročiach budete musieť vymeniť svoje tenisky za vojenské topánky,” varoval Castel.

V praxi to znamená, že nasledujúce tri desaťročia budú vyzerať úplne inak ako posledné tri. Budeme svedkami sveta “neistej multipolarity”, v ktorom budú chýbať jasné superveľmoci (keďže USA sa už nesnažia zasahovať všade, ale starnúca Čína ich ako globálny hegemón nikdy nemôže skutočne nahradiť), kde budú regionálne a stredné mocnosti motivované presadzovať svoje záujmy prostredníctvom ozbrojených konfliktov.

“Toto je koniec konca dejín,” povedala zakladateľka francúzskeho think-tanku Geopragma Dr. Carolin Galactérosová s odkazom na slávnu Fukuyamovu tézu o konečnom víťazstve liberálno-demokratického globálneho poriadku – ktorý sa teraz zdá byť zrušený. Keď Putin ukázal, že sa v skutočnosti dá postaviť západnej hegemónii, džin je vypustený z fľaše a ostatní ho budú nevyhnutne nasledovať tiež, povedala, keďže väčšina sveta vnímala liberálny poriadok len ako nástroj na realizáciu západných záujmov na úkor svojich vlastných.

Tento globálny posun, návrat ku Clausewitzovmu pohľadu na konflikty (ktorý rúca “ilúziu” západnej Európy, ktorá sa snaží vykresliť vojnu ako nelegitímnu formu politiky, ako vysvetlil Dr. Jean-Robert Raviot, profesor postsovietskych štúdií na Université Paris Nanterre), prinesie aj výrazné oslabenie globálnych inštitúcií.

“Vo svete geopolitiky bude menej a pružnejších pravidiel, ktoré však budú zrozumiteľné pre všetkých,” zdôraznila Dr. Réka Szemerkényiová, hlavná poradkyňa pre transatlantickú stratégiu v Medzinárodnom republikánskom inštitúte a bývalá veľvyslankyňa Maďarska v USA. “Toto je koniec naivnej, bezmyšlienkovitej globalizácie,” povedala, ale dodala, že svet bude aj v nasledujúcich desaťročiach potrebovať globálne inštitúcie, aby mohol čeliť globálnym výzvam, ako sú “migrácia, zmena klímy, umelé pandémie alebo nekontrolovaná umelá inteligencia”.

Hlavný prejav, ktorý predniesol profesor John Tsagronis z Inštitútu svetovej politiky, predstavil iný pohľad, a to z druhej strany Atlantiku. Tsargonis zdôraznil, že to, čo Európa možno príliš rýchlo kritizuje ako “americký úpadok”, je v skutočnosti opätovné umiestnenie Washingtonu na globálnej scéne. Amerika v dohľadnej dobe neprestane byť globálnou mocnosťou, ale postupne bude znižovať svoju angažovanosť vo svetových záležitostiach, aby sa sústredila sama na seba.

Náš komplexný, multipolárny svet sa už nepodobá priamočiarej bipolarite studenej vojny, keď boli americké ciele jasné a tešili sa širokej domácej podpore. Teraz zahraničnej politike USA “chýba súdržnosť, konzistentnosť a konsenzus”, aby mohla plniť úlohu “globálneho policajta”, čo ponecháva na Európe, aby našla spôsob, ako si zabezpečiť vlastnú dlhodobú bezpečnosť. “Európa nie je bezvýznamná,” povedal Tsargonis, ale skôr jej chýbajú nástroje na plnú realizáciu jej strategických cieľov. Záväzok k demokratickým hodnotám je dôležitý, ale na to, aby ste skutočne dosiahli zmenu, potrebujete veľké vojenské sily.

Nedá sa povedať, kedy sa táto strašná opotrebovávacia vojna na Ukrajine skončí, ale po tejto konferencii sa zdá byť jasné, že po sebe zanechá iný svet: svet s menším počtom pravidiel a autorít, ale s väčším počtom konfliktov a neistoty. Jedinou otázkou, ktorá zostáva, je teda to, či sme pripravení na túto zmenu, alebo sa budeme držať starých myšlienok a zahynieme spolu s nimi.