Už roky sa v Nemecku diskutuje o zapojení moslimských duchovných do pastoračnej činnosti v nemeckej armáde, vychádzajúc zo žiadostí zo strany moslimských vojakov. Dôvodia aj tým, že vojaci vyznávajúci kresťanstvo majú v nemeckej armáde bežne svojich duchovných, ale moslimskí vojaci, ktorých je okolo 1500, svojich imámov nemajú.
Nemecká spolková vláda s tým neustále váha, pretože má obavy. Vzhľadom na napäté vzťahy s Tureckom chce, aby sa imámovia vyškolili v Nemecku, “aby sa stali menej závislými od Turecka”. Navyše nechce, aby niektoré politické prúdy vstúpili do ozbrojených síl. (viac TU)
Nemecká ústava zaručuje nielen ochranu náboženskej slobody, ale aj to, že všetky náboženstvá sú si rovné pred zákonom a každý môže praktizovať svoje náboženstvo bez prekážok.
Po moslimskej komunite predkladajú podobnú požiadavku aj predstavitelia židovskej komunity, aby Bundeswehr do prijal duchovnej služby aj rabínov, aby boli k dispozícii pre židovských vojakov.
“Sedemdesiat rokov po skončení druhej svetovej vojny je čas znovu zriadiť židovské vojenské kaplánstvo v Bundeswehri a stavať na starej tradícii,” napísal v novinách Frankfurter Allgemeine Zeitung podľa informácií Deutsche Welle Josef Schuster, predseda Centrálnej rady Židov v Nemecku.
Povedal, že zmena by bola vhodná vzhľadom na dôležitú úlohu katolíckych a protestantských kňazov v etickom vzdelávaní vojakov.
Počas desaťročí po skončení vojny bolo pre mnohých Židov nemysliteľné, aby mohli vstúpiť do nemeckej armády kvôli holokaustu a iným nepríjemným udalostiam. Ale dnes sa veci zmenili a podľa Schustera “mladí Židia, samozrejme, už považujú Nemecko za svoj domov”.
V Bundeswehri je v súčasnosti asi 300 židovských vojakov. Zavedenie vojenských rabínov na základe zmluvy so štátom, povedal Schuster, by obohatil “etické a celoživotné vzdelávanie” všetkých vojakov.

























