Vojaci vyznávajúci kresťanstvo majú v nemeckej armáde bežne svojich duchovných, ale moslimskí vojaci, ktorých je okolo 1500, svojich imámov nemajú.
Nemecká ústava zaručuje nielen ochranu náboženskej slobody, ale aj to, že všetky náboženstvá sú si rovné pred zákonom a každý môže praktizovať svoje náboženstvo bez prekážok. Preto moslimskí vojaci volajú po zapojení imámov do vojenských duchovných služieb.
Deutsche Welle predstavuje moslimku v radoch Bundeswehru, 40-ročnú poručíčku Nariman Reinkeová, narodenú v Nemecku ako dcéru marockých rodičov. Počas svojej 14-ročnej vojenskej služby, kedy bola aj dvakrát v Afganistane, to ako moslimka nemala vždy ľahké, nemajúc prístup k svojmu náboženstvu.
Aj spolu s ďalšími moslimami žiadala armádu o svojho duchovného, osobne sa rozprávala už skôr aj s ministerkou obrany Ursulou von Leyenovou, lenže neúspešne.
No stále však údajne prebiehajú rokovania ministerstva s Nemeckou islamskou konferenciou (DIK) o potrebe moslimských pastorov v ozbrojených silách a o podmienkach zamestnávania.
Burhan Kesici ako predseda islamskej rady, jednej z najväčších nemeckých moslimských zastrešujúcich organizácií, ktorá sa konferencie tiež zúčastňuje, vraví, že “vláda nemá záujem o žiadny pokrok v tejto téme”.
Vláda ale opakovane zdôrazňuje, že podporuje kultúrnu rôznorodosť vojakov z nemeckej armáde a podporuje vstup osôb s migračným pôvodom. No jej nečinnosť v tom, aby vojaci dostávali náboženskú podporu bez ohľadu na náboženstvo, kritizujú opoziční Zelení, ale aj sociálni demokrati.
Otázkou však je, odkiaľ “spoľahlivých” imámov zohnať. Väčšina moslimov žijúcich v Nemecku patrí k DITIB, k jednej z najväčších sunnitských islamských organizácií v Nemecku, ktorá zabezpečovala moslimské záležitosti, ale už niekoľko rokov spolupráca s nemeckými úradmi býva naštrbená kvôli vzťahom medzi Berlínom a Ankarou.
Kancelárka Angela Merkelová sa obrátila na ministra vnútra Horsta Seehofera s tým, aby sa imámovia vyškolili v Nemecku, “aby sa stali menej závislými od Turecka”.
Nariman Reinkeová chápe, že existujú obavy o bezpečnosť a vláda nechce, aby niektoré politické prúdy vstúpili do ozbrojených síl. Odporúča napríklad islamských teológov z univerzity v Osnabrücku, ktorí “nemajú žiadne spojenie s inou krajinou”.
Zástupca riaditeľa Inštitútu islamskej teológie na univerzite v Osnabrücku Rauf Ceylan však podľa iDNES.cz podotýka, že “nie všetci moslimovia v nemeckej armáde sú praktizujúci veriaci”. Faktom je aj to, že moslimovia sú v radoch armády rozptýlení, a tak je ťažké, aby každý vojak mal imáma k dispozícii.