Plénum neodobrilo mimoriadnu správu Dubovcovej o policajných staniciach

Bratislava 8. decembra 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR)

Poslanci Národnej rady SR dnes nezobrali na vedomie mimoriadnu správu verejnej ochrankyne práv Jany Dubovcovej o nezákonných praktikách na policajných staniciach.

Za správu hlasovalo len 39 poslancov, nepodporili ju poslanci Smeru-SD, SNS, ĽSNS a väčšina Mosta-Híd. Neprešiel ani opozičný návrh, aby parlament nad situáciou vyjadril znepokojenie a požiadal ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD) o nápravu a predloženie Správy o zabezpečení dodržiavania zákonného postupu pri obmedzovaní osobnej slobody policajnými orgánmi.

Dubovcová totiž v správe konštatuje, že polícia má vytvorené priestory, ktoré využíva na obmedzenie osobnej slobody osôb, no nie sú celami policajného zaistenia a neplatí v nich právny režim. Ombudsmanka tieto priestory nazýva kobky. “Nie sú vybavené vodou ani zvončekom na privolanie pomoci, sú tam madlá a háky na pripútanie.

Niektorí zadržaní tam boli viac ako 24 hodín, pričom podľa zákona by tam nemali byť ani sekundu. Majú byť v riadnej cele,” uviedla ombudsmanka.

Podľa jej slov by sa takéto priestory využívať nemali alebo je potrebné pripraviť takú právnu úpravu, ktorá by to dovoľovala, ale tak, aby to bolo v súlade so základnými ľudskými právami a medzinárodnými dohovormi. “Policajný prezident Tibor Gašpar avizoval ešte vlani, že takúto právnu úpravu predloží, ale neurobil to. Podľa mňa preto, lebo to nevie takto naformulovať,” myslí si Dubovcová.

Tvrdí tiež, že policajti akoby si odkladali ľudí na vykonanie určitých úkonov, v zákone je pritom napísané, že s takouto osobou majú pracovať ihneď. “Obhajovať v tomto políciu je neprípustné, lebo hrubo porušuje zákon. Sme demokratický a právny štát, ak sa o niečom takom dozvieme, musíme konať. Ak policajti potrebujú takéto priestory, vytvorme ich, ale tak, aby tam bola voda, svetlo či zvonček,” apelovala verejná ochrankyňa práv.

Kaliňák už skôr povedal, že vyhradené priestory, ktoré polícia využíva na obmedzenie osobnej slobody osôb, ale nie sú celami policajného zaistenia, sa nachádzajú na takmer každom obvodnom policajnom oddelení. “Sú to miesta, kde sú dočasne obmedzené osoby, ktoré sú nebezpečné pre svoje okolie a mohli by zraniť ľudí, utiecť alebo poškodiť samých seba. Sú to klasické cely, ktoré však nemajú taký štandard ako cela predbežného zadržania,” podotkol.

Ministerstvo v správe pre výbor uviedlo, že v roku 2013 navštívil policajné útvary Európsky výbor na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (CPT). Podľa MV existenciu samotných priestorov nenamietal, dal však isté odporúčania. “Vzhľadom na malé rozmery a nedostatočné vybavenie väčšina vyhradených priestorov je jednoznačne nevhodná na zadržiavanie osôb na dlhší čas ako niekoľko hodín. CPT preto odporúča, aby sa vyhradené priestory nepoužívali a zadržiavanie osôb na dlhší čas ako niekoľko hodín a nikdy nie cez noc,” uviedol európsky výbor.

Rezort pripomína, že v zmysle toho odporúčania vydal policajný prezident Gašpar rozkaz, ktorým bolo okrem iného “určené využívanie priestoru len po individuálnom posúdení každého prípadu a len na nevyhnutne potrebný čas”. V stanovisku ministerstva sa tiež píše, že ak je zadržaná osoba na útvare, ktorý nemá zriadenú celu policajného zaistenia, tak je potrebné určiť, kde sa bude nachádzať. “Tu treba prihliadať na bezpečnosť policajtov, ako aj osoby, ktorých sloboda je obmedzená. Zároveň sa prihliada na to, aby určené miesto neumožňovalo verbálny alebo vizuálny kontakt s inými osobami ako príslušníkmi polície,” napísalo ministerstvo s tým, že policajné prezídium plánuje rekonštrukciu týchto priestorov.