Môj profil 
Predplatné
Vláda schválila návrh štátneho rozpočtu 11. októbra, v pléne sa dostane na rad 5. decembra po 17. hodine. Kabinet Roberta Fica (Smer-SD) si v návrhu rozpočtu na budúci rok stanovil cieľ deficitu verejných financií na 0,83 % hrubého domáceho produktu (HDP). V ďalšom roku sa má znížiť na 0,1 % HDP, v roku 2020 je cieľom vyrovnaná bilancia. Dlh má v budúcom roku klesnúť tesne pod hranicu 50 % HDP (49,9 %). Do roku 2020 sa má ďalej znižovať, a to k úrovni okolo 45 % HDP.
Rozpočet počíta aj s prioritami, na ktorých sa dohodli koaliční partneri. Ide napríklad o zvýšenie minimálnej mzdy, podporu v dochádzaní za prácou, zvýšenie príplatkov za nočnú prácu a prácu počas víkendov a sviatkov. Opozičný poslanec Eugen Jurzyca (SaS) upozornil na hodnotenie zákona roka Radou pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). “Udržateľnosť verejných financií je podmienená tým, či v roku 2020 budeme mať vyrovnaný rozpočet. Tri roky sa znižoval dlh podľa RRZ jednorazovými opatreniami. Máme nízku záväznosť strednodobého rozpočtového rámca,” povedal.
Ešte predtým sa bude plénum, tak ako po minulé roky, venovať zmrazovaniu platov niektorých ústavných činiteľov. Vláda poslancom navrhla, aby novelu zákona prerokovali v skrátenom legislatívnom konaní, inak by sa nestihla jej účinnosť od januára 2018.
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) je dlhodobo presvedčená, že celú situáciu okolo platov ústavných činiteľov treba riešiť novou právnou úpravou, kde sa nastaví východisková situácia a tá bude platiť do budúcnosti. “Predpokladám a pevne verím, že budúci rok sa takýmto ad hoc riešeniam vyhneme a prijmeme systémové riešenia do budúcnosti,” uviedla pre TASR.
Zrýchlený režim sa pri zmrazovaní platov používa napriek tomu, že je to už dlhodobo každoročná téma. Zmena legislatívy sa však neraz dostane až na poslednú schôdzu NR SR v roku a aby mohla platiť od januára, poslanci rozhodnú o skrátenom konaní.
Úplne prvým bodom schôdze bude návrh novely zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele z dielne rezortu práce, ktorý prináša posilnenie finančnej podpory pre príbuzných, ktorí sa starajú o deti, či zlepšenie dostupnosti rôznych foriem odbornej pomoci ohrozeným a rizikovým rodinám s deťmi. Ministerstvo chce návrhom zákona docieliť, aby deti viac zotrvávali v rodinnom prostredí, ako aj to, aby sa do neho vrátili v prípade ich vyňatia.
Minister práce Ján Richter (Smer-SD) chce upraviť aj poskytovanie náhradného výživného. Základným cieľom novely zákona je úprava jeho poskytovania ako preddavkovej dávky. “Cieľom je zabezpečiť návratnosť vyplateného náhradného výživného v prípadoch, ak povinná osoba dodatočne zaplatí výživné alebo ak sa exekučným konaním vo veci plnenia vyživovacej povinnosti vymôže výživné,” priblížil rezort práce v predkladacej správe.
Do programu 23. schôdze je doposiaľ zaradených 79 bodov. Sedemnásť je vládnych návrhov v prvom čítaní a 11 v druhom. Poslanci predložili 36 zákonov. Na rokovaní sa bude voliť aj člen Rady pre vysielanie a retransmisiu, ako aj kandidáti na členov Regulačnej rady.
Na programe je aj opätovná voľba člena Súdnej rady SR, pri ktorej sa koalícia už niekoľko mesiacov nevie dohodnúť na spoločnom kandidátovi. Líder Mosta-Híd Béla Bugár nedávno pre Denník N naznačil, že dohoda stále nie je a je preto otázne, či k voľbe vôbec dôjde. Do Súdnej rady totiž kandiduje aj štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská, s čím má problém Žitňanská. Jankovskej nomináciu odmieta, trvá na tom, že v Súdnej rade nemajú sedieť politici ani sudcovia. Odvoláva sa pritom na programové vyhlásenie vlády, ktoré o tom hovorí.
Jankovskú navrhol predseda parlamentného ústavnoprávneho výboru Róbert Madej (Smer-SD) a stále si za ňou stojí. “Bolo by fajn, aby mohla Súdna rada pracovať v kompletnom zložení,” povedal pre TASR. Aké riešenie bude treba nájsť, povedať nevedel. Okrem Jankovskej kandiduje do Súdnej rady aj advokát Allan Böhm, ktorého nominoval opozičný poslanec Ondrej Dostál (SaS).
.jpg)
