Plán na udržanie rastu a oživenia Pásu a cesty

Peking 20. októbra 2023 (HSP/Asiatimes/Foto:AP/Louise Delmotte)

Prezident Si Ťin-pching načrtol osem krokov, ako posunúť iniciatívu na podporu obchodu do druhého desaťročia globálneho dosahu, píše Jeff Pao pre Asia Times

Čína prisľúbila, že bude presadzovať svoju iniciatívu Pásmo a cesta (BRI) prostredníctvom ôsmich hlavných krokov vrátane otvorenia svojho výrobného sektora a spustenia viacerých kvalitných zahraničných investičných projektov a výskumných laboratórií.

Čína bude poskytovať väčšiu finančnú podporu projektom BRI na základe trhových a obchodných operácií, uviedol čínsky prezident Si Ťin-pching v prejave na treťom Fóre o pásme a ceste pre medzinárodnú spoluprácu, ktoré sa konalo v stredu (18. októbra) v Pekingu.

“Spoluprácu v rámci projektu Pásmo a cesta navrhla Čína, ale jej výhody a príležitosti môže zdieľať celý svet,” povedal Si. Uviedol, že na konferencii generálnych riaditeľov, ktorá sa konala počas fóra Pásmo a cesta, boli uzavreté nové dohody v hodnote 97,2 miliardy USD.

Podujatie sa konalo pri príležitosti 10. výročia iniciatívy BRI, ktorá je Siovým podpisom na podporu obchodu. Do júna 2023 podpísala Čína viac ako 200 dohôd o spolupráci v rámci BRI s viac ako 150 krajinami a viac ako 30 medzinárodnými organizáciami.

Osem krokov, ktoré majú udržať BRI v budúcnosti, zahŕňa:

1. Vybudovať viacrozmernú sieť pásovej a cestnej konektivity
2. Podporovať otvorené svetové hospodárstvo
3. Uskutočňovať praktickú spoluprácu na podporu vysokokvalitnej výstavby pásu a cesty
4. Podporovať ekologický rozvoj
5. Pokročiť vo vedeckých a technologických inováciách
6. Podporovať medziľudské výmeny
7. Podporovať spoluprácu v rámci projektu Pásmo a cesta založenú na integrite
8. Posilniť budovanie inštitúcií pre medzinárodnú spoluprácu v rámci projektu Pásmo a cesta.

Medzi nimi kroky 2, 3 a 5 obsahujú kvantifikovateľné ciele, zatiaľ čo ostatné sú všeobecné smernice.

V záujme podpory otvoreného svetového hospodárstva Čína uviedla, že odstráni všetky obmedzenia prístupu zahraničných investícií do svojho výrobného sektora. Na fóre bolo oznámené, že krajina chce v období rokov 2024 – 2028 zvýšiť celkový objem obchodu s tovarom na 32 biliónov USD a so službami na 5 biliónov USD.

V minulom roku dosiahol čínsky obchod s tovarom hodnotu 6,3 bilióna USD a so službami 889 miliárd USD. Podľa výpočtov Asia Times sa obchodné ciele krajiny môžu prejaviť v ročnom raste o 0,6 % v oblasti tovarov a 4 % v oblasti služieb v rokoch 2024 – 2028 z úrovne roku 2022.

“V rámci našich zón voľného obchodu sme už odstránili všetky položky z negatívneho zoznamu pre výrobný sektor. Teraz urobíme to isté v celej krajine,” povedal Bai Ming, výskumný pracovník Čínskej akadémie pre medzinárodný obchod a hospodársku spoluprácu pri ministerstve obchodu. “Čína sa chce otvoriť na vysokej úrovni a víta zahraničné spoločnosti, ktoré chcú investovať do jej výrobného sektora.”

Bai povedal, že Čína využije globálne zdroje na transformáciu z veľkej výrobnej krajiny na silnú výrobnú krajinu.

Doteraz zahraničné firmy stále nesmú v Číne vyrábať čínske lieky ani prevádzkovať tlačiarenské podniky, pokiaľ sa tak nedeje v rámci špeciálne určených zón voľného obchodu. Bolo oznámené, že tieto obmedzenia budú čoskoro odstránené.

Kritika dlhovej pasce

V uplynulom desaťročí Západ kritizoval Čínu za to, že pre krajiny Pásma a cesty pripravila takzvané “dlhové pasce”.

V roku 2017 bol medzinárodný prístav Hambantota, hlbokovodné zariadenie na Srí Lanke, prenajatý na 99 rokov za 1,12 miliardy dolárov spoločnosti China Merchants Port Holdings, keď juhoázijská krajina nedokázala splatiť svoje dlhy z projektu Belt and Road. Podobné prípady sa vyskytli aj v Laose, Jordánsku a Zambii.

Čína bola kritizovaná aj za to, že v niektorých krajinách nezabezpečila bezpečné pracovné prostredie pre stavebných robotníkov. Keďže táto kritika sa stupňovala, mnohé krajiny Pásu a cesty od roku 2016 spomalili svoje infraštruktúrne projekty súvisiace s Čínou.

Napriek týmto komplikáciám Čína v stredu oznámila, že Čínska rozvojová banka a Exportno-importná banka Číny zriadia finančné okno v hodnote 350 miliárd jüanov (48,75 miliardy USD) na podporu výstavby Pásu a cesty.

Podľa databázy Centra globálnej rozvojovej politiky (GDP) Bostonskej univerzity dosiahli čínske finančné prostriedky na zahraničný rozvoj (CODF) v rokoch 2008 až 2021 výšku 498 miliárd USD a zahŕňali celkovo 1 099 čínskych záväzkov na financovanie zahraničného rozvoja poskytnutých 100 krajinám, najmä v juhovýchodnej Ázii, Afrike a Južnej Amerike.

“Keďže celková hodnota čínskeho zahraničného rozvojového financovania klesla, klesla aj priemerná veľkosť úverových záväzkov, a to tak v peňažnej hodnote, ako aj v geografickom rozsahu financovaných projektov,” uviedlo Centrum pre HDP v komentári zo začiatku tohto roka. “Tento trend je symbolom prístupu “malé je krásne” k čínskej hospodárskej angažovanosti v posledných rokoch, ktorý uprednostňuje menšie a cielenejšie projekty.”

Niektorí čínski komentátori uviedli, že nie je vinou Číny, že rozvojové krajiny nedokážu splácať svoje dlhy.

“Čína prijala plán štrukturalizácie dlhu Zambie, ktorý navrhol Medzinárodný menový fond, a uzavrela o ňom dlhodobú dohodu. Západní veritelia však tento plán odmietli, čo viedlo k dlhovej kríze Zambie,” uviedol Zhang Yansheng, hlavný výskumný pracovník Čínskeho centra pre medzinárodné ekonomické výmeny.

Uviedol, že rozvinuté krajiny na Západe od globálnej finančnej krízy v roku 2008 používali kvantitatívne opatrenia na podporu vlastných ekonomík, ale tieto opatrenia, po ktorých nasledovalo zvyšovanie sadzieb, zvýšili dlhové zaťaženie rozvojových krajín. Uviedol, že keď tieto rozvojové krajiny čelili recesii, ich pomer dlhu k HDP výrazne vzrástol.

Si vo svojom prejave uviedol, že Čína uskutoční 1 000 malých projektov “pomoci pri zabezpečovaní živobytia” a posilní spoluprácu v oblasti odborného vzdelávania s krajinami Pásma a cesty. Povedal, že sa vynaloží väčšie úsilie na zaistenie bezpečnosti projektov BRI a personálu.

Si tiež povedal, že Čína vloží do Fondu Hodvábnej cesty ďalších 80 miliárd jüanov. Fond Hodvábnej cesty, ktorý bol založený v roku 2014 s počiatočným kapitálom 40 miliárd USD, dostal v roku 2017 ďalších 100 miliárd jüanov. Doteraz investoval 20 miliárd dolárov do rôznych projektov v 60 krajinách.

Čína tvrdí, že v nasledujúcich piatich rokoch zvýši počet spoločných laboratórií vybudovaných s ostatnými stranami Pásu a cesty na 100 a podporí mladých vedcov z iných krajín, aby pracovali na krátkodobých programoch v krajine.

Do konca roka 2022 Čína zriadila 53 spoločných laboratórií zapojených do poľnohospodárstva, novej energie a verejného zdravia s viac ako 30 krajinami Pásu a cesty.

V decembri 2021 Čína a Rusko zriadili v meste Harbin v provincii Chej-lung-ťiang laboratórium na vývoj modernej energetickej energie. V auguste minulého roka Čína a Bielorusko zriadili laboratórium v Taiyuane v provincii Shanxi na skúmanie technológií batérií.