Ďalšími iniciátormi sú Patrik Daniška z Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku a Róbert Mátéffy z Inštitútu Leva XIII..Poslancom Národnej rady SR petíciu odovzdali vo štvrtok.

„Európske inštitúcie produkujú dokumenty, v ktorých sa nachádzajú ideologické koncepty, s ktorými sa na Slovensku nestotožňujeme a bránime sa ich prijatiu. Najviac zaráža, keď v prípravnej fáze zástupca zo Slovenska odobril tieto problémové ustanovenia a slovenská verejnosť sa o tom vôbec nedozvedela. Tento netransparentný systém treba zmeniť a o kontroverzných dokumentoch treba hovoriť oveľa skôr,“ uviedol Daniška.

Petícia preto požaduje, aby sa o citlivých dokumentoch rokovalo v národnej rade v čo najskoršej fáze ich prípravy. „Občania sa dozvedajú neskoro, ak vôbec, o tom ako slovenské orgány zastupujú, či niekedy skôr nezastupujú naše záujmy v zahraničí. Dnes to vidíme na rozhodnutí ministra Gábora Gála nezastupovať naše záujmy v prípade Istanbulského dohovoru pred Európskym súdnym dvorom,“ uviedol Považan.

Iniciátori petície pripomínajú, že Európska únia spustila v roku 2017 prístupový proces k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor), ktorý by sa mal na Európsku úniu vzťahovať v oblastiach výhradnej kompetencie EÚ, konkrétne v otázkach azylu a zákazu vyhostenia alebo vrátenia a justičnej spolupráce v trestných veciach. Európsky parlament požiadal Súdny dvor EÚ o stanovisko, či EÚ môže pristúpiť k Istanbulskému dohovoru ako celku aj napriek tomu, že absentuje dohoda všetkých členských štátov v tejto otázke. Jednotlivé členské štáty sa k tejto otázke môžu v týchto dňoch vyjadriť. Podľa informácií organizátorov petície sa však ministerstvo rozhodlo, že stanovisko nezašle.

„Slovensko už odmietlo Istanbulský dohovor. Chceme, aby sa aj vo vzťahu k Európskej únii naši zástupcovia jasne vyjadrili, že nesúhlasíme s pristúpením Európskej únie k Istanbulskému dohovoru. Žiadame ministra Gála, aby v tejto veci zastupoval záujmy občanov a vôľu parlamentu,“ podotkol Daniška.

Transparentnosť a potreba väčšej verejnej kontroly rozhodovania štátu sú podľa Považana jednými zo základných podmienok budovania demokracie a právneho štátu na Slovensku.

„Je neakceptovateľné, aby jeden štátny orgán rozhodol bez informovania verejnosti v takej vážnej záležitosti ako je konanie o pristúpení k Istanbulskému dohovoru na Európskom súdnom dvore. Je neprijateľné, aby výkonná moc pri svojom rozhodovaní ignorovala demokratický proces a rozhodnutia parlamentu ako zástupcu občanov Slovenska. Vyzývame poslancov národnej rady, aby sa zásadne ohradili proti nerešpektovaniu svojich rozhodnutí zo strany ministerstva spravodlivosti. Zároveň vyzývame ministra Gála, aby zmenil svoje rozhodnutie a intervenoval v spore na Európskom súdnom dvore,” doplnil.

K rozhodnutiu ministra Gála sa dnes vyjadrili aj politici strany OĽaNO a Kresťanskej únie

Opozičné hnutie OĽaNO a mimoparlamentná strana Kresťanská únia (KÚ) vyzývajú vládu, aby konala a naplnila uznesenie parlamentu voči Istanbulskému dohovoru. Zároveň tiež vyzývajú ministra spravodlivosti Gábora Gála (Most-Híd), aby konal, pretože občania majú námietky voči tomu, aby bol dohovor ratifikovaný. Zástupcovia strán to uviedli v piatok na margo toho, že Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR podľa nich nemá pripomienky vo veci neobmedzeného pristúpenia Európskej únie k Istanbulskému dohovoru.

“Vláda vo veci Istanbulského dohovoru nekoná dostatočne a nerešpektuje uznesenie Národnej rady (NR) SR, teda vôle volených zástupcov ľudí. Určite na tom má veľký podiel MS SR, jeho nekonanie a ignorovanie vôle voličov a poslancov. Prejavilo sa to v tom, že Slovensko sa nijako nevyjadrilo k tomuto sporu,” vysvetlil nezaradený poslanec NR SR Richard Vašečka. Dopĺňa, že pripomienky k dohovoru sa môžu posielať do 23. decembra. MS podľa strán zaslalo svoje stanovisko bez pripomienok 4. novembra.

Mimoparlamentné hnutie KDH víta, že sa OĽaNO a KÚ pripojili k ich výzve o tom, aby Gál písomne vyjadril svoje pripomienky voči dohovoru. Schválenie Istanbulského dohovoru považuje KDH za porušenie princípu subsidiarity. “Okrem toho, podľa nás v stanovisku SR treba namietať rozporom medzi niektorými ustanoveniami Istanbulského dohovoru a Ústavou SR a v neposlednom rade faktom, že NR SR je proti ratifikácii tohto dohovoru,” uviedlo KDH.

OĽaNO a KÚ navrhujú, aby sa do procesu pripomienkovania medzinárodných zmlúv mohla zapojiť aj NR SR. Chcú, aby minister ešte pred tým, ako sa začne zaoberať pripomienkami, zašle dokument na Výbor NR SR pre európske záležitosti a dá tak možnosť poslancom vyjadriť svoje pripomienky.

“Daný minister tak bude musieť pracovať s týmito pripomienkami v stanovisku za SR. Pretože on to pripomienkuje za Slovensko, a to je dôležité. Takéto veci by nemali zostať bez pripomienok volených zástupcov,” povedal predseda poslaneckého klubu OĽaNO Eduard Heger.

Istanbulský dohovor

Dohovor zavádzajúci gender ideológiu pod plášťom ochrany žien pred násilím už dlhší čas stál v rámci procesu ratifikácie. Ako upozorňovali viacerí poslanci, nebol ani v súlade s Ústavou SR. Jaroslav Paška pred hlasovaním parlamentu pripomenul, že dohovor mohol vytvoriť cestu registrovaným partnerstvám homosexuálov a za stranu SNS navrhoval, aby Slovensko vzalo svoj podpis spod dohovoru späť. Slovensko totiž už je pod dohovorom podpísané, zatiaľ však dohovor u nás nebol ratifikovaný.

Zákon o zrušení Istanbulského dohovoru predložila na rokovanie NRSR Slovenská národná strana, poslanci ho schválili.

Na Slovensko v tejto súvislosti Európsky parlament vyvíjal tlak, a v marci 2018 sme boli vyzvaní, aby sme Istanbulský dohovor čo najrýchlejšie ratifikovali. Robert Fico tesne predtým vyhlásil, že súhlas na ratifikáciu nedá, pokiaľ budú existovať legitímne rozpory medzi Dohovorom a ústavnou definíciou manželstva ako zväzku muža a ženy. Malo to byť stanovisko všetkých troch strán vládnej koalície.

Istanbulský dohovor, ktorý prijala Rada Európy v roku 2011, je najkontroverznejšia medzinárodná zmluva o boji proti násiliu páchanému na ženách. Dohovor nadobudol platnosť v auguste 2014, EÚ ako organizácia ho podpísala v júni 2017.

Na nebezpečenstvá vyplývajúce z tohto dohovoru dlhodobo upozorňujú viaceré slovenské organizácie, kresťanskí predstavitelia a predovšetkým kňaz Marián Kuffa.