Pozrime sa teda, aký je charakter tradičného(štandardného) liberalizmu? Nebudem sa vybíjať v politologických poučkách. Ponúkam pohľad stratéga, ktorý za najdôležitejšie považuje aspekty dlhodobého prežitia národa. Prvým z nich je štátnosť ako najposvätnejšia hodnota a predpoklad prežitia každého životaschopného štátotvorného národa. Štandardný liberalizmus má zhodu s tradicionalizmom v tom, že nie je protištátny. Rovnako ako iné neliberálne tradičné politické smery rešpektuje základné ľudské práva, váži si slobodu prejavu a vyjadrovania.Podporuje dodržiavanie pravidiel, uznáva štátnosť.

Neterorizuje ľudí s rozdielnymi prioritami.Možno aj prehnane podporuje a glorifikuje totálnu slobodu podnikania. Aj keď liberalizmus má vždy ľavicovú inklináciu, ten tradičný možno menej zdôrazňuje úlohu štátu, jeho regulácií a zásahov.Od tradicionalistov sa odlišuje v prioritách ekonomickej a finančnej politiky.Totiž tak ako socialisti, aj liberáli sa bratajú s veľkokapitálom. Nemajú radi nezávislých živiteľov – živnostníkov, kulakov, rodinné podniky. Tradičný liberalizmus rešpektuje demokraciu ako vôľu väčšiny.

Uznáva rozhodujúci význam rodiny s dôrazom na individuálne priority.Spolupráca tradicionalistov a štandardných liberálov je možná v prípade jasného vymedzenia hraníc.Čiže ak liberalizmus rešpektuje profesionalizmus, právo a poriadok. Skúsenosti ukazujú, že práve konzervatívci a tradicionalisti zvyknú ustupovať liberalizmu a nie naopak. Mnohé dnešné štandardné slobody si neprávom prisvojujú liberáli. Sloboda slova, sloboda prejavu, sloboda pohybu, všeobecné volebné právo a iné slobody boli výsledkom evolučného vývoja. Ich iniciátormi boli skôr tradicionalisti, neraz konzervatívne zameraní. Až postupne si ich výsledky začali privlastňovať liberálni oportunisti.

Aký je potom rozdiel medzi uvedeným štandardným a ultraľavicovým extrémistickým liberalizmom? Komunity, kde prevládla extrémistická agresívna forma liberalizmu v prvom rade odmietajú štát.Ideológiou kozmopolitizmu a internacionalizmu slepo podporujú oveľa horšie nadštátne prvky – superštáty. Na dosiahnutie svojich cieľom uplatňujú teror, vydierajú, vyhrážajú sa.Všetky iné názory sankcionujú. Pre extrémistov neexistuje sloboda prejavu, uplatňujú totalitnú cenzúru médií aj vyjadrovania.Podporujú a agresívne presadzujú nadpráva menšín na úkor tradičných hodnôt väčšinovej normálnosti. Extrémisti reprezentujú ovládnutie väčšiny vnucovaním menšinovej agendy. Extrémisti idú s rovnosťou do takých absurdností, ktoré spôsobujú nerovnosť, netoleranciu, diskrimináciu väčšín. Výsledkom ich chápania rovnosti je neúcta k materstvu, k ženám, k starcom, k rodine, k skutočným hodnotám. Liberálny extrémizmus rozvracia tradičnú rodinu a tradičnú spoločnosť, netoleruje nič iné okrem svojho videnia sveta.

Postihuje protagonistov tradicionalizmu a overených hodnôt. V podpore absurdností zachádza do extrémov okrem iného toleranciou k narkomanom, pedofilom a iným zvrátenostiam. Ich legitimizáciou rozvracia spoločnosť zvnútra. Svojou podstatou je extrémistický „progresívny“ liberalizmus anarchistický. Podporuje amaterizmus. Presadzuje, aby každý mohol robiť všetko – dievča má právo pôsobiť v chlapčenskom zbore, zdravotne znevýhodnený má právo robiť pilota, lebo chce. Tvrdí, že každý si môže robiť čo chce.Anarchisticky interpretuje a deformuje právo a poriadok.Ideologizuje všetko, rozdeľuje a demagogizuje nositeľov iných postojov. Len oni – extrémistickí „progresívni“ liberáli majú patent na pravdu, múdrosť, schopnosti. Pre nich sa sloboda jedného nekončí tam, kde je ohrozená sloboda druhého. Ich chápanie slobody je selektívne. Extrémistický liberalizmus má zvláštne chápanie slobody a suverenity národov presadzovaním obmedzenej suverenity štátov. Aká náramná zhoda so Stalinom, Hitlerom, Mussolinim, Francom, Brežnevom a inými vychýrenými demokratmi.

Človek ako autor týchto riadkov je pre nich zvlášť nebezpečný. Ak niekto mal možnosť vidieť svet, navštívil veľmi veľa štátov, dokonca žil vo viacerých krajinách a nestane sa zapečeným agresívnym, extrémistickým liberálom, stáva sa ich nepriateľom. Osud mi dal príležitosť rozprávať sa a pochopiť filozofiu myslenia a priorít ľudí prakticky z väčšiny národov sveta. Prišiel som na jeden poznatok – životaschopné a rozvíjajúce sa národy sú otvorené myšlienkam, ale sú vlastenecké, tradicionalistické, suverenistické. Lebo takto sa prejavuje drvivá väčšina z tisícok ľudí, s ktorými som mal možnosť diskutovať. Vyvesenie národnej zástavy pred svojim domom nie je nič výnimočné vo svete od USA, cez Anglicko, Wales, Škótsko, Nórsko, Francúzsko, až po Singapur. Aj rozhodujúca väčšina denominácií kresťanstva na Slovensku je silno tradicionalistická,ba konzervatívna. To je pôvod väčšiny našich krajanov.U nás nemali sektárski extrémisticko-liberálni kresťanskí reformisti nikdy podporu. To je príčina, prečo aj naše ľavicovo-socialistické strany charakterizujú silné prvky tradicionalizmu, dokonca konzervativizmu a zachovávania tradičných princípov.

Na slovenskej politickej scéne sa zjavil ďalší liberálny, tentoraz socialistický subjekt. Aj keď je absolútne vylúčené aby som také niečo podporil, vidím aj pozitíva. Ak osloví časť tých voličov, ktorí v prezidentských aj eurovoľbách skočili na marketingové udičky extrémistických „progresívcov“, ak zoberie časť liberálnych voličov vládcov a vyčistí scénu, stane sa nám všetkým dobre. „Vedúci“ socialistov je určite veľmi vzdelaný a rozhľadený, ale stále len ľavicovo zakamuflovaný liberál. Všetci socialisti sú internacionalisti. Zakladateľ okrem iného podporuje nadpráva homosexuálnych mikromenšín.

Ľavicovo-liberálne chápanie bratstva, rovnosti a slobody je jeden z najväčších omylov histórie. V mene týchto krásne znejúcich hesiel najväčší odpad ulice vyvraždil to najlepšie, čím Francúzsko v tom čase disponovalo. Desiatky tisíc vrážd. Bratstvo existuje len v malých skupinách. Nerovnosť bola, je a bude existovať. Je dokonca základom pokroku. Niečo iné je rovnosť pred právom, aj tam je práve nerovnosťou narušovaná. Reči o slobode sú najväčším omylom. Ak ide sloboda jedného proti slobode druhého, vždy víťazí sloboda pre mocných a zneužíva sa na presadzovanie nadpráv pre menšiny na úkor väčšiny. Máme veriť, že liberálni socialisti dokážu presadzovať napr. slobodu slova?Veď tam, kde vládnu určujú, čo je dobré a správne, čo je politicky korektné.Aj sloboda pohybu slúži len na vyľudňovanie národov a štátov v prospech iných národov. Neexistujú ideály a ani bratské správanie.Tak v malých komunitách, ako aj medzi štátmi existujú len záujmy. Základným záujmom je prežitie. Na úkor iných. Platí to aj pre „otvorenú náruč“ prijímania na vysoké školy, alebo podpory voľného pohybu osôb.Vrátane nám údajne najbližšieho “bratského” národa. Je to vypočítavosť alebo sloboda?

Sociálna filozofia tradicionalizmu vyplýva z našej starej slovenskej filozofie o troch grošoch. Kto prispieva, nech má právo na slušný štandard.Kto prispieva veľa a navyše, ten má mať právo na nadštandard.Kto neprispieva, ten má nárok len na základné prežitie. Nikto nemá právo zneužívať systém, do ktorého neprispieva.Len na základe extrémistickými liberálmi presadzovaného humanizmu. Možno brutálne, ale čestné. Aj to, čo tvrdia a vzývajú socialistickí liberáli je možno zdanlivo ľudské, ale nečestné voči poctivej väčšine. Stredná trieda (ľudia, ktorí sa dokážu uživiť svojou robotou) môže tvoriť výraznú väčšinu spoločnosti. Socialisti chcú, aby poctivá väčšina živila flákačov na základe rovnosti. Pre normálnu väčšinu musí byť postoj jasný. Nie, neprosím si.

Väčšina ľudí na Slovensku nechce to, čo hlása liberálny socializmus. Väčšina ľudí v skutočnosti chce poctivú hru, férovosť. Na základe agresívneho liberalizmu je život neférový k poctivcom, ktorí lopotia práve pre výdobytky liberálnych socialistických rojkov. V tom sa ako jednovaječné dvojičky podobajú obidve formy liberalizmu. Ich dôsledkom sa z tradičného “desiatku” pre vrchnosť stali stále vyššie dane na uspokojenie potrieb „nefachčenkov“ a zneužívateľov. Vrátane nelegálnych migrantov – zdôrazňujem – nelegálnych. To je nepoctivé a neférové voči drvivej väčšine, ktorá stále viac dáva a stále menej dostáva.

Liberálna ľavicovosť je svojou genetickou podstatou internacionalistická a oligarchická (vládno-menšinová). Jej najväčším spojencom sú oligarchovia. Prečo?Lebo držia ľavicových politikov pod krkom vyhrážkami: “Ak padneme, budete mať na krku ulicu vo forme sociálnych nepokojov. Takže nám podliezajte, držte nás v bavlnke, požičiavajte si, žite na spotrebný dlh a na úkor budúcich generácií, ktoré si potom nástupcovia podmania“. To je filozofia oligarchie. Tá je ľavicovo liberálna s inklináciou podpory extrémistického „progresivizmu“. Nemýľme si pojmy s dojmami. Ani jednotlivci, ani vyššie entity nemajú dôvod na odmietanie dlhu. Takého, ktorý prináša rozvoj spoločnosti a pridanú hodnotu, ktorý nie je čistou spotrebou.Ktorý je splatný z generovaných príjmov.

Všetko to živí poctivá drvivá väčšina. Táto platí dane a odvody – vysoko nad 50% príjmu = vysoko nad 5 pôvodných “desiatkov”. Aby väčšina vyžila a uspokojila svoje základné potreby, zadlžuje sa a platí masívne úroky, ktoré idú zas len na účty oligarchie. Jej najetablovanejšia časť má dnes právomoci historického „suveréna“ – emituje peniaze a určuje ich hodnotu.Náklady na bonusy oligarchie, z ktorej títo živia rozvracačov štátov, si poctivá drvivá väčšina nemôže odrátať do základu dane, aj úroky na hypotéky a pôžičky sú v oligarchickom systéme daňami.Z daní vyprodukovaných poctivou väčšinou sa platia aj sociálne dávky pre nepoctivcov, aj „výpomoc“ pre vyciciavačov a parazitov.Tu nemajme na mysli tých, ktorí keď mohli platili, aby dostávali keď už nemôžu. Nemám na mysli ani pár promile nešťastníkov, za ktorých v odvodoch a daniach platia „poistku“ rodiny. Na všetky umelo vyprovokované spotrebné požiadavky sa štáty stále viac zadlžujú a požičiavajú si od oligarchie, ktorá nehorázne bohatne. Splácanie nechávajú nabudúce generácie, ktoré budú zaťažené ešte vyššími daňami, aby to štáty splácali oligarchii. To je reťazec “bratstva, rovnosti a slobody” v liberálnom chápaní.

Prisnil sa mi sen. Na Slovensko prihrmela omeškaná tradicionalistická verzia hodnôt, ktorými sa opája liberálna časť tzv. vyspelého západu – hodnôt bratstva, rovnosti a slobody. Bratstvo tých, ktorí poctivo drú, aby uživili svoje rodiny.Ktorí prispievajú, aby spoločnosť prosperovala. Bratstvo usilovnosti, poctivosti, čestnosti. Rovnosť šancí, ale nerovnosť vo výsledkoch.Lebo každý má predpoklady na niečo iné, každý ma inú predispozíciu na akceptovanie rizika, a môže si preto dovoliť niečo iné. Tí šťastnejší, odvážnejší, unikátnejší a tvorivejší viac. Rovnosť pred právom. Rovnosť v schopnosti naplniť si všetky základné potreby pre tých, ktorí sa neflákajú.Ktorí nečakajú, že im do úst padne štátna manna.Ktorí rôznymi formami prispievajú do rozvoja svojej komunity – rodinnej, lokálnej, štátnej. Nad národným štátom totiž nie je nič. Len záujmy a navzájom kontrolované partnerstvá. Sloboda vo vyjadrovaní, v prejavoch, v rozhodnutiach, sloboda pohybu, sloboda výberu, sloboda voľby. Sloboda tvorby, objavovania, vedeckého výskumu. Maximálna, len s minimálnymi obmedzeniami. Sloboda jedného jednotlivca a vyšších entít, ktorá nie je vynucovaná na úkor slobody iných entít. Sloboda jednej entity neumožňujúca fyzickú agresiu proti inej entite.

Prisnil sa mi sen, že tradicionalistické skupiny, reprezentujúce hodnoty normálnej väčšiny sa spojili a našli „vedúceho“. A priniesli návrat normálnosti. Zatiaľ je to len sen. Ak nevyjde po horúcej jeseni a zime, Zem sa bude naďalej krútiť okolo svojej osi aj okolo Slnka. Možno to vyjde na druhý pokus. Tento sen sa raz môže stať skutočnosťou.Ak sa normálna väčšina nasrdí, a po ich krátkom zažiarení ako supernova vo voľbách pošle extrémistický agresívny, „progresívny“ liberalizmus na smetisko dejín. Ešte predtým, ako im dovolí na desaťročia nastoliť extrémisticko-liberálny „progresívny-spolu-zaľuďovský“ teror proti drvivej väčšine normálnosti.

Peter Švec