Bratislava 13. novembra 2018 (HSP/Foto:HSP)

Prvá vlna emócii, keď začali nad ránom zo soboty na nedeľu prichádzať relevantnejšie priebežné výsledky komunálnych volieb patrila eufórii, ktorej podľahli mnohí, píše vo svojom komentári, Peter Sokol a pokračuje: Mnohí uverili, že Smer sa prace na smetisko dejín, niektorí, že ho k tomu doprevádza SNS a tí, ktorí si krátili čas alkoholom, možno uverili, že opozícia komunálne voľby vyhrala.

Prišla nedeľa večer, pondelok a dnes utorok. Chladnokrvný pohľad na celoslovenské štatistky výsledkov komunálnych volieb mnohých z tejto eufórie prebral a aj z tej víťaznej kocoviny. Je pravdou, že Smer bol porazený v krajských mestách, ale na uterák do ringu slovenskej politiky to pri 20 % získaných hlasov vôbec nevyzerá.

Rovnako je pravdou, že historický úspech si pripísali SNS, KDH ba dokonca Most-Híd, regionálne SMK a hanbiť sa dvakrát nemusí ani Sme Rodina, tam kde išla samostatne.

Debaklom totiž tieto voľby boli pre tandem OĽaNO – SaS. Jednu politickú eseročku a jednu akciovku, ktoré si už niekoľko rokov neoprávnene privlastňujú titul alternatívy pre Slovensko.

Trend víťazstiev nezávislých sa ešte viac potvrdil a na scénu vstúpila aj SPOLU a Progresívne Slovensko.

Výsledky komunálnych volieb sú tak varovným signálom o tom, že na Slovensku pokračuje trend rozkladu straníckej politiky a nastupuje čoraz silnejšie “aktivistická nepolitická politika”. Tá je priamym ohrozením parlamentnej demokracie, ktorá sa bez dôveryhodných a silných politických strán môže v okamihu zmeniť v anarchiu a následne v diktatúru.

V neposlednom rade komunálne voľby potvrdili, že ĽSNS – Kotlebovci, sú v regiónoch vyhoretá a nepoužiteľná strana, výhradne založená na vodcovi. V obciach a mestách sotva dokáže ponúknuť odborný lokálny program o osobnostiach, ktorých by ste si ako dobrých susedov vážili ani nehovoriac. Ich výsledok hovorí za všetko.

Najsilnejším momentom týchto volieb je však nástup oligarchie Esetu. Práve o tomto momente sa však nepíše nič. Pritom v Bratislave ide a išlo práve o tento príbeh. Príbeh Esetu a Matúša Valla je dokonca aj príbehom poučenia sa z chýb Andreja Kisku a jeho daňových deliktov v kampani na prezidenta. Mňa len zaráža, že keby u iných kandidátov bolo takéto korporátne prepojenie silné a to hneď spájajúc v sebe kyberpriestor Eset, mediálny priestor Denník N – Eset a politický priestor Progresívne Slovensko – Eset – Matúš Vallo, tak by mainstreamoví novinári písali o ohrození demokracie, tak ako to napríklad robili pri Andrejovi Babišovi v Česku.

“Medzi hlavných donorov na kampaň podľa Vallovho transparentného účtu patrí Miroslav Trnka, zakladateľ a spolumajiteľ slovenskej softvérovej antivírusovej firmy ESET (dar 60 000 eur), Lucia Pašková, spolumajiteľka spoločnosti, ktorá distribuuje na Slovensku výrobky značky CURAPROX (dar 15 000 eur), Šimon Šicko, spoluzakladateľ a výkonný riaditeľ spoločnosti Pixel Federation, ktorá pôsobí ako nezávislý herný vydavateľ a vývojár (dar 5000 eur) a Vladimír Burjan, zakladateľ firmy EXAM testing, spoluautor dokumentu Učiace sa Slovensko a šéfredaktor časopisu DOBRÁ ŠKOLA (dar 2000 eur).”Tieto informácie zverejnil portál Glob ďaleko pred oficiálnym začiatkom kampane do komunálnych volieb v júni 2018.

„Účet Voľby 2018 som si v januári 2018 založil pre poriadok a výhradne pre to, aby som naň prijal sponzorský dar vo výške 70 000 EUR od pána Pašku na rozbehnutie mojej kandidatúry. Po založení transparentného účtu som neminuté peniaze v piatich splátkach previedol na svoj transparentný účet. Peniaze, na ktoré sa pýtate neboli moje, ale bol to sponzorský dar. Všetky dary, vrátane toho od pána Pašku, budú zverejnené na mojej darcovskej stránke, ktorú spúšťame v pondelok,” povedal vtedy Vallo.

Vallo získal od majiteľov ESETU tejto spoločnosti až 130 000 eur. Opätovne pripomínam, že v čase takmer 6 mesiacov pred komunálnymi voľbami.

Ďalších 120 tisíc eur si prilepšil “tretími stranami”, kde opäť vidíme dominantne ESET.

Zákon hovorí, že “treťou stranou” môže byť fyzická osoba, fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá je zaevidovaná Štátnou komisiou pre voľby a kontrolu financovania politických strán. Na voľby do orgánov územnej samosprávy môže takáto tretia strana podľa zákona minúť najviac 25 tisíc eur.

“Vo Vallovom prípade sa tak objavilo 5 účtov. Všetky sú zaregistrované na Štátnej komisii od 14. septembra do 16. októbra a na každom z nich pristálo 22 až 25 tisíc eur. Peniaze boli následne minuté na kampaň v prospech Matúša Valla. Spomínaných päť účtov mu rovnako ako najväčšiu časť kampane zasponzorovali rôzni spolumajitelia Esetu. Miroslav Trnka, Peter Paško a Maroš Grund mu na ne poslali spolu 119 tisíc eur. Účty si na svoje mená zaregistrovali blízki spolupracovníci Matúša Valla, vrátane jeho ženy.” písali 5 dní pred voľbami slovenské média a dokonca aj dnes zvolený starosta za Petržalku Juraj Hrčka.

“Slovenská legislatíva sa na reálne limity len hrá. Okrem samotných kandidátov (výška limitu záleží od samosprávy, v Bratislave je to 250-tisíc eur) totiž môžu míňať na ich kampaň aj politické strany (500-tisíc na všetkých kandidátov) a tzv. tretie strany. Tými sú združenia či fyzické osoby, ktorí podporujú či už konkrétneho kandidáta alebo konktrétnu tému (ochrana rodín pred hazardom, povedzme). Tretie strany môžu minúť najviac 25-tisíc eur na osobu. No ich počet či vzťah k priamym darcom nie je ničím obmedzený”, upozorňovala dokonca Transparency International vo svojom blogu.

Komunálne voľby priniesli niekoľko silných momentov. Jedným z nich je dozaista aj vygenerovaná generačná zmena alebo dopyt po výmene generácii v slovenskej politike. Je to prirodzené a proti tomu nemám nič. Avšak pri tom všetkom nadšení z “budovania a nástupu svetlejších zajtrajškov” by sme mali byť obozretní.

Príbeh Matúša Valla v Bratislave je totiž príbehom nebezpečného nástupu oligarchie ESETU, hoc perfídne skrývaný za vznešené ciele, účely, či propagandu Denníka N.