Môj profil 
Predplatné
Pán Marček, aké je vaše prvé hodnotenie cesty na Krym?
Ako tú cestu hodnotím? Ako veľmi úspešnú. Na rozdiel od našich mainstreamových médií a nášho Ministerstva zahraničných vecí, aj oficiálnej politiky Európskej Únie. Mne sa presne potvrdilo to, čo som hovoril aj predtým, že tí ľudia sú tam veľmi spokojní. S kameramanom sme urobili rozhovory s obyčajnými ľuďmi, rozprávali sme sa aj s politikmi, pozreli sme si pamiatky, dokonca sme sa aj dvakrát ráno v skorých hodinách okúpali. To, čo sme sa potrebovali dozvedieť, sme sa dozvedeli.
Čo je ten podstatný záver, ktorý vyplynul z vašej cesty?
Krym bol, je a bude ruský. My sme sa prechádzali po promenáde a zastavovali sme bežných ľudí. Nebol ani jeden jediný, ktorý by mi povedal, že nie je spokojný s tým, že Krym sa pripojil k Ruskej federácii. To potom budete môcť vidieť na tom videu, ktoré sme tam natočili, ako tí ľudia spontánne reagovali, od pätnásťročných detí, študentiek, až po starších ľudí. Samozrejme, za ten krátky čas sme tých rozhovorov nestihli urobiť veľa, naše mainstreamové médiá budú iste reagovať, že to nie je objektívna vzorka a malo ich byť viac – hoci obávam sa, že niektorým by nestačilo, ani keby som tam rovno vypísal nové referendum. Ale na to, ako krátko sme tam boli, sme toho videli a počuli dosť veľa a dnes môžem povedať, že som mal absolútnu pravdu, keď som hovoril, že Krym sa pripojil k Ruskej federácii oprávnene – jednoznačne sa tak rozhodli občania, ktorí tam žijú.
Mnohí európski a slovenskí politici napriek tomu tvrdia niečo iné. Čo im môžete odkázať?
Odkazujem im, že nemajú pravdu, pretože ľudia republiky Krym sa sami rozhodli kam patria – a o takej vážnej veci by sa mali rozhodovať občania a nie politici. A už vôbec nie Porošenkova vláda, ktorá je napoly americká a poslušne plní príkazy, podobne ako náš prezident Kiska, ktorý svojmu kamarátovi Sorosovi takisto urobí všetko, čo mu na očiach vidí, a čo mu prikážu z prezidentskej kancelárie cez jeho hlavného poradcu pána Bútoru. Takže všetkým týmto treťosektorovým politikom-policajtom, ktorí Slovenskú republiku monitorujú, odkazujem, že nielen že som sa správne rozhodol, že som na Krym odcestoval, ale že tam budem častejšie chodiť, pretože som ako občan, nie ako poslanec Národnej rady SR, dohodol napríklad spoluprácu na vytvorení obchodnej komory. Tá by mala zastrešiť nielen Slovensko, ale celú Úniu, pretože deň predo mnou tam boli poslanci z Čiech, Rakúska, Nemecka – my zďaleka nie sme prvá výprava, ktorá na Krym prišla.
Slovenské médiá kritizujú, že ste na Krym išli…
Ja si nemyslím, že ako poslanec NR SR nemám právo sa ísť presvedčiť o tom, aká tam je situácia, keď ma moji voliči, moji priatelia, občania Slovenskej republiky vyzývajú, aby som tam išiel. Nevidím dôvod, prečo by som mal počúvať Ministerstvo zahraničných vecí, ktoré by možno veľmi rado dalo také vyhlásenie, ako dávam ja, lenže si to nemôže dovoliť, lebo je dirigované z určitých miest a musí rozprávať tak ako rozpráva Európska únia.
Dozvedia sa niekedy Slováci pravdu o Kryme?
Mám pocit, že je najvyšší čas, aby sa začala občanom Slovenskej republiky hovoriť pravda, pretože tam budem takto chodiť nielen ja, ale aj ďalší poslanci zo Slovenska a celej Európy, a nielen poslanci, ale aj podnikatelia a ďalší občania. Darmo tam niektorí, čo sedia v Národnej rade, kričia čo som spravil, a že dobre že som nevyvolal medzinárodnú roztržku – nech láskavo títo mudrlanti zdvihnú zadky a prídu sa na vlastné oči presvedčiť, ako sa veci majú. Nie je to drahé, mňa celý zájazd vyšiel nejakých tisícdvesto-tisícštyristo eur, takže oni pokojne môžu obetovať tieto peniaze na to, aby zistili aká je pravda a nerozprávali tú verziu, ktorú im ktosi diktuje.
Lenže médiá a rusofóbni politici všetkých od takej cesty odrádzajú…
Ešte jednu vec chcem povedať médiám a poviem im to aj po prílete domov. Moji priatelia, poslanci z parlamentu sa zľakli toho obrovského mediálneho tlaku, že tam nemáme ísť, že aj ukrajinský veľvyslanec namieta, že budeme mať zákaz vstupu na Ukrajinu… No ja im odkazujem to, čo aj český poslanec: boli tam aj talianski poslanci, aj z iných krajín, aj poslanci z europarlamentu. Takže ak týmto všetkým ľuďom, ktorí chcú poznať pravdu, chcú zakázať vstup na Ukrajinu, potom otázka nestojí tak, či na Kryme, ale či práve na Ukrajine nie je pošliapavaná demokracia a ľudské práva.
Vy ste boli pred rokom aj na Ukrajine. Ako vnímate tamojšiu situáciu?
Ukrajinský národ nie je hlúpy, tak ako ani slovenský národ. Blížia sa voľby a som presvedčený, že táto partia okolo pána Porošenka to nebude mať také jednoduché, pokiaľ ide o víťazstvo vo voľbách. Skôr to vyzerá, že to vyhrajú iní politici, pretože podľa prieskumov, ktoré tu sú, je Porošenko až kdesi na štvrtom mieste – teda ak len nezmanipulujú voľby. Tam by bolo treba poslať tých pozorovateľov OBSE, aby dávali pozor, čo sa bude diať pri tých voľbách… bol by som veľmi nerád, keby opäť nebola vypočutá vôľa občanov Ukrajiny. Ja som tam bol v roku 2017 ako pozorovateľ za Slovenskú republiku, a práve vtedy som začal rozmýšľať o návšteve Krymu, keď sa ma pýtali miestni občania – keď sa dozvedeli, že som občan a poslanec zo Slovenska – že či my v Európskej únii nevidíme, čo sa deje na Ukrajine.
Čo mali na mysli?
Že to je rozkrádanie majetku štátu v takom meradle, nie ako sa u nás kedysi hovorilo, že sme to mali na úrovni takmer tridsať percent, ale na Ukrajine je to deväťdesiat percent. Dôkazom je aj to, že hoci EÚ od nich požaduje, aby vytvorili antikorupčný orgán, Porošenkova partia to dodnes neurobila. Mám taký pocit, že aj EÚ už nad tým mávla rukou. A naše médiá o toto by sa mali zaujímať a nie stále dokola riešiť to, či nesporne demokratické rozhodnutie drvivej väčšiny obyvateľov Krymu bolo či nebolo v poriadku podľa toho či onoho právneho výkladu.
Ivan Lehotský
.JPG)
.jpg)
.jpg)
