Brusel 5. decembra 2020 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Tibor Illyes/MTI via AP)
Svetová zdravotnícka organizácia varuje, že po vianočných sviatkoch zasiahne Európu tretia vlna koronavírusu. A Brusel ešte od prvej vlny nemôže schváliť opatrenia na ekonomickú podporu a rozpočet Európskej únie. Finančnú pomoc spojili s podmienkami, na ktoré Poľsko a Maďarsko nechcú pristúpiť
Európska oligarchia
„Nedáme sa vydierať,“ vyhlásil poľský premiér Mateusz Morawiecki. Podľa jeho názoru sa európski partneri zaoberajú vydieračstvom.
Súhlasí s ním aj premiér Maďarska Viktor Orbán. „Keď bude rozpočet schválený, nezostanú už žiadne prekážky k vydieraniu tých, ktorí nesúhlasia s migračnou politikou,“ uviedla jeho slová agentúra MTI.
V júli v EÚ schválili objem celoeurópskeho rozpočtu na roky 2021 až 2027 – 1,85 bilióna eur, a dohodli sa tiež na balíku opatrení na podporu ekonomiky v sume 750 miliárd. Vo vymenovaných podmienkach získania týchto prostriedkov nie je nič o prijatí utečencov. Problém je ale v inom, nemenej vážnom bode – vyčlenenie peňazí spája Brusel s dodržiavaním demokratických noriem.
Pre Poľsko a Maďarsko to je problém, pretože práve v tejto sfére má Brusel pravidelne pripomienky k Varšave a Budapešti. „Hovoríme áno Európskej únii, ale nie tomu, aby sme boli trestaní ako malé deti,“ vysvetlil pozíciu Poľska Morawiecki. „Organizácia, v ktorej európska oligarchia bije slabého – to nie je únia, do ktorej sme vstupovali,“ dodal.
Oba štáty dostávajú zo spoločnej pokladnice veľa. Podľa informácií za rok 2018 bolo Maďarsku vyčlenených šesť miliárd eur, Poľsku dvaapolkrát viac. A v čase koronavírusu nebude táto pomoc zbytočná. Ustúpiť ale Poliaci a Maďari nehodlajú.
Nútenie k hodnotám
Aliancia predtým nedeklarovala pevné spojenie materiálnych a politických hodnôt. Podľa zásady priority zákona sa EÚ „zakladá na rešpektovaní ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti a ľudských práv, vrátane predstaviteľov menšín“. Účastníci bloku sú proti diskriminácii a pre toleranciu, spravodlivosť a rovnoprávnosť mužov a žien. Porušenie sa trestá sankciami.
Varšava a Budapešť s tým majú problémy. Vedenie oboch východoeurópskych štátov je obviňované z pravicového populizmu, nátlaku na súdny systém a tlač.
Tých škandálov bolo v posledných rokoch dosť. V roku 2018 prezident Poľska Andrzej Duda zakázal označovať nacistické tábory na území jeho krajiny za poľské a tiež obviňovať Poliakov z podielu na holokauste. Potom EÚ neraz kritizovala reformu, ktorá podľa názoru jej odporcov podriadi súdnu moc v Poľsku moci výkonnej.
V októbri sa Poľskom prehnala vlna demonštrácií proti zákazu potratov. V podstate nový zákon nedovoľuje prerušenie tehotenstva ani v prípade nevyliečiteľnej alebo vážnej choroby plodu.
A súčasne si v Maďarsku novinári sťažujú na cenzúru a parlament odmietol transgenderom právo meniť v dokumentoch pohlavie, ktoré bolo označené po narodení. Viktora Orbána už dávno kritizujú za to, že zosilňuje prezidentovu moc a oslabuje úlohu parlamentu. V Bruseli označujú jeho správanie za autoritárske.
Poľsko a Maďarsko stavia vlastné záujmy nad celoeurópske, a to poburuje partnerov v EÚ. Rovnako ako iné krajiny Vyšehradskej skupiny vystúpili proti kvótam na prijatie migrantov a porušovali rozpočtovú disciplínu. A to pritom, že obe krajiny patria k tým, ktoré dostávajú od únie najviac dotácií.
Nie je čas pre vetovanie
Nemecká kancelárka Angela Merkelová trvá však na pokračovaní v rokovaniach. „Konsenzus o rozpočte je, ale v otázke priority práva,“ vysvetlila. Nie je pravdaže zatiaľ ani jasné pochopenie toho, čo majú robiť s problémovými ľuďmi, a špekulovať na túto tému predsedníčka nemeckej vlády odmietla.
Sú tým podráždení tiež kolegovia Merkelovej vo vedení EÚ. Nemecký minister pre európske záležitosti Michael Roth poukázal na to, že „teraz nie je čas pre vetovanie, je potrebné konať svorne“.
„V našich spoločných záujmoch je čo najrýchlejšie problém urovnať. Záležia na tom pracovné miesta,“ povedal podpredseda Európskej komisie a minister zahraničia Holandska Frans Timmermans. Francúzsky minister pre európske záležitosti Clément Beaune vyhlásil, že žiadny kompromis v otázke dodržiavania demokratických noriem byť nemôže. „Ako o mimoriadnom opatrení uvažujeme o prijatí ďalších rozhodnutí bez účasti Poľska a Maďarska,“ pohrozil.
„Situácia je ťažko riešiteľná a koordinovanie rozpočtu nebolo ľahké,“ podotkla v rozhovore pre Sputnik Natalja Jerjominová, doktorka politických vied a profesorka Petrohradskej štátnej univerzity. „V súčasnej dobe prebiehajú rokovania s Poľskom a Maďarskom. Pokúsia sa podľa všetkého zjednať záruky finančnej podpory.“
EÚ nemôže existovať bez schváleného rozpočtu, inak bude zastavená práca vo všetkých smeroch politiky, podotýka Jerjominová. „Utrpia tým tiež sami vydierači, Maďarsko a Poľsko,“ dodáva profesorka.
To všetko môže poškodiť aj prestíži Nemecka, ktoré tento rok únii predsedá, hovorí Ljudmila Babylinová, vedúca Strediska pre politickú integráciu Ústavu Európy Ruskej akadémie vied. A predsa, ak pre prípad neprijatia rozpočtu má EÚ „plán B“, potom s balíkom ekonomickej pomoci to bude oveľa zložitejšie. „Ak nebude mnohoročný rozpočet koordinovaný do konca roka, bude sa financovanie na každý mesiac roka 2021 počítať ako jedna dvanástina rozpočtu 2020. Tento variant však znamená, že dodatočný fond pre obnovu ekonomiky nebude uplatnený. A krajiny, ktoré vážne utrpeli pandémiou, to budú mať ťažké,“ vysvetľuje Babylinová.
Proti publikáciám v médiách a vyhláseniam politikov populistov však otázka vystúpenia Poľska a Maďarska nebola zatiaľ nastolená. „Podobný krok neprospieva ani jednej, ani druhej strane. A vôbec je to šialenstvo, ako ukázali rokovania o brexite,“ usudzuje Babylinová. „Rozpory medzi Varšavou, Budapešťou a Bruselom však majú zásadný ráz, a bude ťažké ich rýchlo urovnať.“
Konflikty v únii nie sú nijako vzácne, pripomína Natália Jerjominová. Teraz ale ide nie o finančné, ale o politické rozpory. „Kolízia zásad a hodnôt je vážnejší problém. Ponúka sa záver o vážnej chorobe EÚ – chýba jej solidarita pre pokrok. Kompromis sa zatiaľ nachádza, sú už ale vidieť jeho medze. Ovplyvňuje to povesť a postavenie Európskej únie, „zdôraznila odborníčka.
Odplata nasleduje
V EÚ sľubujú, že urobia všetko, aby bol rozpočet schválený do konca roka. A potom nasleduje odplata za vydieranie. „Za nejaký čas môže Brusel skutočne zaviesť sankcie – napríklad zbaviť dve neposlušné krajiny práva hlasu v rade,“ hovorí Jerjominová.
Ljudmila Babylinová však podotýka, že tých spôsobov vplyvu nie je veľa. „EÚ pravdepodobne zmierni podmienky,“ domnieva sa. V roku 2015 ustúpili predáci EÚ Poľsku a Maďarsku v otázke rozdelenia kvót na prijatie migrantov. Od tej doby nemajú žiadne nástroje, aby ich vyzvali k poriadku.
Teraz však Európsky parlament zaujal tvrdý postoj. Poľsko a Maďarsko majú ale svojich stúpencov – na ich podporu sa vyslovilo Slovinsko. Tak či onak bude rozpočet schválený, je ešte niekoľko týždňov pred vianočnými prázdninami. A hlavná otázka – kto vlastne ustúpi – zostáva zatiaľ bez odpovede.
Sofja Melničuková