Môj profil 
Predplatné
Lídri EÚ dnes rozhodujú o obsadení piatich najvyšších európskych postov. Tými sú – predseda Európskej rady, Európskej komisie, Európskeho parlamentu, vysoký predstaviteľ pre spoločnú bezpečnostnú a zahraničnú politiku a šéf Európskej centrálnej banky. Pri prerozdeľovaní, ktoré nastáva po májových eurovoľbách, sa dbá na regionálnu, rodovú aj politickú rovnováhu.
„Budeme robiť všetko preto, aby Maroš Šefčovič mohol získať niektorú z pozícií. Boj bude náročný. Musíme skĺbiť záujmy jednotlivých krajín, politických skupín, ale Maroš by mohol mať veľmi dobrú šancu získať post šéfa európskej diplomacie,“ povedal Pellegrini pred začiatkom summitu s tým, že očakáva dlhé nočné rokovania.
Na otázku, či krajiny Visegrádskej štvorky podporia za šéfa Komisie súčasného hlavného vyjednávača EÚ pre brexit Michela Barniera, premiér nekomentoval. Myslí si, že hlavnou ambíciou by malo byť nájsť kompromisný balík mien. S kandidátom európskych ľudovcov Manfredom Weberom majú totiž problém viacerí, vrátane francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona či frakcií socialistov a zelených. Ľudovci majú na tento post nárok, keďže obsadili v Európskom parlamente najviac kresiel. Odporcovia mu vyčítajú, že nemá skúsenosť z exekutívy.
Okrem prerozdeľovania postov majú premiéri a prezidenti EÚ na programe aj ekologické témy a presadenie ambicióznych klimatických cieľov – uhlíkovej neutrality do roku 2050. To Slovensko podporuje, ale napríklad český premiér Andrej Babiš s tým má problém.
Šefčovič pôsobí v Európskej komisii od roku 2009, funkčné obdobie vznikajúcej európskej exekutívy je 2019 – 2024. Nomináciu Šefčoviča odobrila aj vláda. Súčasného podpredsedu EK v snahe získať jednu z vrcholových pozícií podporujú aj ostatné krajiny Visegrádskej štvorky – Česko, Maďarsko a Poľsko. Očakáva sa, že Šefčovič by sa mohol stať vysokým predstaviteľom EÚ pre spoločnú bezpečnostnú a zahraničnú politiku. Tento post tradične patril európskym socialistom. Obvyklí spojenci – európski socialisti a ľudovci, však v májových eurovoľbách prišli o väčšinu v EP a budú potrebovať ďalšieho spojenca. Európske posty sa tak nerozdelia medzi dve, ale tri frakcie. Do koalície by k sebe mali pribrať aj liberálov, očakáva sa spolupráca aj so Zelenými.
Obsadzovanie unijných postov prichádza po májových voľbách do Európskeho parlamentu. Nových poslancov čaká najbližšia schôdza začiatkom júla. Budú na nej voliť predsedu EP aj 14 podpredsedov. Od rozdelenia politických síl v novom europarlamente sa odvíja aj tvorba európskej exekutívy – Európskej komisie.
Únia musí nájsť najprv dohodu na nasledovníkovi Jeana-Clauda Junckera. Potom sa bude zostavovať celá Komisia, ktorú musia europoslanci odobriť. Mandát súčasnej Komisie sa končí koncom októbra. Od začiatku decembra bude aj nový predseda Európskej rady. Koncom októbra končí na svojom poste aj šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi. Pri obsadzovaní najvyšších pozícií v EÚ sa berie do úvahy politické rozloženie síl, regionálne zastúpenie aj zastúpenie žien.
.JPG)
.jpg)
