Môj profil 
Predplatné
Bánovce nad Bebravou 8. januára (TASR) – Málokto na Slovensku vie, že okrem vrchu Bradlo v Myjavskej pahorkatine, na ktorom stojí Mohyla Milana Rastislava Štefánika, existovalo aj Bradlo v Kanade. Históriu tejto dediny, ktorú v 30. rokoch minulého storočia založili v severnom Ontáriu slovenskí osídlenci, chce Slovákom priblížiť fotograf Pavol Stacho. Rodák z Novák emigroval do Kanady pred 30 rokmi a žije neďaleko Niagarských vodopádov.
Nedávne vianočné a novoročné sviatky prežil u svojej matky v Bánovciach nad Bebravou, kde poskytol rozhovor pre TASR. Povedal, že o existencii Bradla sa od rodákov dozvedel už vtedy, keď sa v roku 1982 usadil pri Toronte. Vždy to miesto túžil navštíviť, ale nachádza sa približne 1300 kilometrov od jeho bydliska, takže to nebolo jednoduché. Pred dvomi rokmi však na Slovensku navštívil Bradlo a múzeum v Košariskách. Spýtal sa tamojšej kurátorky, či vie niečo o kanadskom Bradle. "Dostal som zápornú odpoveď. Preto som si zaumienil, že históriu Bradla systematicky spracujem a konečne sa na to miesto pôjdem aj pozrieť, aby som zdokumentoval túto jedinú, čisto slovenskú, dnes už zaniknutú dedinu na kanadskom území," vysvetlil Stacho.
Od potomkov bývalých obyvateľov, ktorých nazval deťmi Bradla, sa dozvedel, že osídľovanie rozľahlého neobývaného územia severného Ontária vyvolala kanadská vláda. Emigrantom sľúbila pôdu za symbolickú cenu niekoľkých centov, ale za podmienok, ktoré museli dodržať. Že ročne vyklčujú tri akre lesa. Počas piatich rokov tak mohli získať do vlastníctva vyše šesť hektárov pôdy. Vtedajšia celosvetová hospodárska kríza postihla aj Slovákov. Mnohí sa preto rozhodli využiť ponuku kanadskej vlády. Doma predávali majetok, aby mohli získať "šífkartu". Prichádzali loďami do Halifaxu, potom vlakom do Montrealu v provincii Quebec a odtiaľ povozmi za vidinami lepšieho života na sever Ontária.
"Prvá skupina prišla v roku 1930. Keď však dorazila na určené miesto, mnohí by si to veru aj rozmysleli. Ale na spiatočnú cestu väčšinou nemali prostriedky," konštatoval Stacho. Podľa neho, kraj je to totiž pomerne nehostinný, podnebie podobné ako na ruskej Sibíri. Húževnato sa však pustili do klčovania lesa, postavili si prvé drevené zruby a založili dedinu, ktorú z úcty k Štefánikovi pomenovali Bradlom. Žili z predaja dreva fabrike na výrobu papiera, v asi 11 kilometrov vzdialenom Hearste. Neskôr si postavili aj hospodárske budovy, poštu, školu, obchod, spoločenskú halu i kostol. V čase najväčšieho rozkvetu mala dedina približne 150 obyvateľov. Napokon sa ukázalo, že pôda po vyklčovaní lesa nie je kvalitná, vhodná na pestovanie konkurencieschopných poľnohospodárskych produktov. Preto aj kvôli deťom, ktorým rodičia chceli poskytnúť vzdelanie, postupne opúšťali Bradlo. Dedina zanikla približne v roku 1950. Skutočnosť, že sa v nej ľudia neľahko prebíjali životom, im nakoniec pomohla v ďalšom uplatnení. Mnohé deti Bradla, ale aj ich deti vyštudovali univerzity. Boli alebo ešte sú úspešní inžinieri, vedci, umelci i športovci, dodal Stacho.
Jeden z nich je Rudy Bies. Jeho rodičia pochádzali z myjavských kopaníc a on v Bradle prežil 18 rokov. Bol a stále je expertom v oblasti energetiky. Vlani v auguste pomohol zorganizovať stretnutie potomkov obyvateľov Bradla. Zišlo sa ich približne 30. Všetkých príjemne prekvapilo, že medzi nich prišiel aj slovenský veľvyslanec v Kanade Milan Kollár s manželkou. Spoločne sa presvedčili, že na ľudí, ktorí osídľovali severné Ontário, tam nezabúdajú. História Bradla má svoje miesto aj v provinčnom múzeu. Pred 15 rokmi v Hearste inštalovali pamätnú tabuľu, ktorá takisto pripomína existenciu slovenskej dediny.
Z Bradla zostalo už iba torzo drevených domov a niekoľko náhrobných kameňov so slovenskými menami. Jeden z posledných obyvateľov Bradla sa volal Matej Marcinek. Pochádzal z Veľkej Udice, dnes časti Považskej Bystrice. Do Kanady emigroval v roku 1926 a z dediny odišiel v roku 1969, kedy zomrel. Stacho si všimol, že okrem iných pamiatok po bývalých obyvateľoch Bradla zostali aj slnečnice. Tie si tam so sebou priniesli zo starej vlasti. Teraz, každý rok rozkvitajú iba na miestach, kde v Kanade v minulosti žila komunita Slovákov.
Upozornenie: TASR vydáva k správe zvukové záznamy, fotoreportáž a videozáznam.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
