Pápež sa stretol s najvyšším šiitským duchovným, veľkým ajatolláhom Sístáním

Bagdad 6. marca 2021 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR/AP, TASR/AP-Andrew Medichini)

Pápež František sa v sobotu – druhý deň svojej historickej návštevy Iraku – stretol s najvyšším irackým šiitským duchovným, veľkým ajatolláhom Alím Sístáním

Stretnutie sa uskutočnilo v Sístáního dome v posvätnom moslimskom meste Nadžaf a nieslo sa v duchu posolstva mierového spolunažívania. Kresťanská náboženská menšina v Iraku sa totiž v posledných rokoch v dôsledku vojen, ktoré viedli k vysídľovaniu jej členov, čoraz viac oslabuje a postupne mizne, vysvetľuje agentúra DPA.

Ulicu posla Božieho, ktorá vedie k Sístáního domu, lemovali pri pápežovom príchode deti mávajúce irackými i vatikánskymi vlajočkami. Všetky obchody na tejto ulici boli zatvorené. V Nadžafe bol vyhlásený zákaz vychádzania a rozmiestnených množstvo príslušníkov bezpečnostných jednotiek.

Po stretnutí pápeža s veľkým ajatolláhom sú na programe medzináboženské modlitby v starovekej lokalite Ur. Podľa Biblie je to domovské mesto patriarchu Abraháma, praotca troch monoteistických náboženstiev – judaizmu, kresťanstva a islamu.

V piatok si pápež František v bagdadskom Kostole sv. Panny Márie Vykupiteľky uctil obete jednej z najbrutálnejších masakier kresťanov v Iraku, ktorú spáchali islamskí militanti. Vyhlásil, že ich smrť je pripomienkou toho, že násilie je nezlučiteľné s pravým náboženským učením.

Práve v tomto kostole v Bagdade islamskí fundamentalisti 31. októbra 2010 zastrelili 58 ľudí, z nich 48 katolíkov. Vatikán uvažuje nad ich blahorečením, čo je prvý krok k prípadnému vyhláseniu za svätých.

V nedeľu zavíta pápež aj na iracký sever, do autonómnej oblasti Kurdistan. V mestách Mósul a Karakoš sa bude modliť za obete konfliktu s Islamským štátom, ktorý v roku 2014 dobyl veľké časti severného Iraku. Pri tomto vojnovom konflikte prišli o život a boli vysídlené tisíce ľudí.

Pápež sa v tieni urského zikkuratu modlil za mier a jednotu na svete

Pápež František sa v sobotu v starovekom meste Ur v južnom Iraku zúčastnil na medzináboženskom stretnutí, ktorého hlavným posolstvom bola výzva irackým moslimom, kresťanom i iným veriacim, aby prestali so vzájomným nepriateľstvom a začali sa spoločnými silami snažiť o mier a jednotu. Píše o tom agentúra AP.

Františkova cesta do Iraku je vôbec prvou pápežskou návštevu v tejto blízkovýchodnej krajine. Do rozvalín starovekého Uru prišiel pápež s  posolstvom medzináboženskej tolerancie a bratstva.

Ur je podľa Biblie rodiskom patriarchu Abraháma, praotca troch monoteistických náboženstiev – judaizmu, kresťanstva a islamu. Sobotné medzináboženské stretnutie sa konalo v tieni sumerského zikkuratu, približne 6000 rokov starého archeologického komplexu ležiaceho neďaleko súčasného mesta Násiríja na irackom juhu.

Pápež vo svojej kázni v starovekom Ure odsúdil násilnosti náboženského extrémizmu. “My veriaci nemôžeme byť ticho, keď terorizmus zneužíva na svoje ciele náboženstvo,” povedal František zhromaždeným. Medzi nimi boli aj príslušníci irackých náboženských menšín, ktorí tri roky trpeli pod nadvládou Islamského štátu, približuje agentúra AFP.

Táto teroristická islamistická organizácia dobyla v roku 2014 väčšinu územia severného Iraku. Pri vojnovom konflikte prišli vtedy o život a boli vysídlené tisíce ľudí.

Sloboda vierovyznania a náboženstvo sú základné práva, ktoré musia byť uznávané všade na svete, podčiarkol najvyšší pontifex na modlitbách v starovekom Ure.

Irak je krajinou s moslimskou náboženskou väčšinou a počet kresťanov sa tam za posledné dve desaťročia zmenšil na jedno jediné percento z celkového počtu 40 miliónov obyvateľov. Iné náboženstvá než islam sa však ešte stále až doposiaľ sťažujú na zlé zaobchádzanie, prenasledovanie a vylúčenie z majoritnej islamskej spoločnosti.

Na medzináboženskom stretnutí v rodisku praotca Abraháma vyjadril pápež nádej, že svet sa už čoskoro dokáže zbaviť konfliktov a zavládne v ňom mierový súlad. “Myslime v našich modlitbách na celý Blízky východ – a predovšetkým na vojnou sužovanú susednú Sýriu,” povedal pápež František v kázni pod urským zikkuratom.

František ako prvý rímsky pápež slúžil omšu podľa chaldejského obradu

Pápež František v sobotu v Bagdade odslúžil prvú omšu počas svojej návštevy v Iraku. Omša sa konala v Kostole sv. Jozefa v centre Bagdadu, ktorý patrí chaldejskej cirkvi. Bolo to prvýkrát, čo rímsky pápež celebroval omšu podľa chaldejského obradu. Informovala o tom agentúra AFP.

Obrady sa konali v súlade s epidemiologickými opatreniami: veriaci i koncelebrujúci kňazi v chráme mali dýchacie cesty prekryté rúškami či respirátormi. Samotný pápež však bol v chráme bez rúška. AFP pripomenula, že on i celá vatikánska delegácia sú zaočkovaní proti vírusovej chorobe COVID-19.

Vo svojom príhovore pápež pripomenul chaldejským katolíkom v Iraku jeden z hlavných princípov katolíckej viery: že “tí, ktorí sú prenasledovaní, chudobní a smútia, sú blahoslavení”.

František totiž vo svojej kázni predniesol meditáciu o blahoslavenstvách vychádzajúcu z Ježišových slov, že v Božích očiach  blahoslavenými nie sú bohatí, mocní alebo slávni, ale “chudobní, tí, čo smútia a čo sú prenasledovaní”.

Vyhlásil, že “láska je našou silou, silou toľkých bratov a sestier, ktorí i na tomto mieste čelili predsudkom a útokom, týraniu a prenasledovaniu pre Ježišovo meno. Takto sme povolaní aj my”.

Vo svojom príhovore sa zmienil aj o nerovnosti. Poznamenal, že v dnešných čítaniach sa hovorilo o múdrosti, svedectvách a zasľúbení. Pripomenul, že múdrosť sa “v týchto končinách sveta rozvíjala od najstarších čias. Jej hľadanie človeka vždy fascinovalo”. Upozornil však, že “často je to tak, že kto má viac prostriedkov, môže získať viac vedomostí a mať viac príležitostí. Zatiaľ čo tí, ktorí majú menej, zostávajú bokom.” Táto nerovnosť je podľa pápeža neprijateľná.

Spravodajský portál Vatican news uviedol, že eucharistická slávnosť v Kostole sv. Jozefa bola slávená podľa chaldejského obradu, v taliančine, chaldejčine a arabčine. Prvé čítanie prevzaté z Knihy múdrosti (6, 1–11) sa čítalo v arabčine, rovnako ako druhé čítanie z prvej epištoly Listu Korinťanom (1Kor 12, 31–13, 8). Evanjelium bude evanjelium blahoslavenstiev z evanjelia podľa Matúša (Mt 5, 1–10).

Univerzálne modlitby boli v rôznych jazykoch veriacich: arabčine, v dialekte suret, ktorým hovoria irackí kresťania a vychádzajúcim z aramejčiny, ako aj v kurdčine, turkménčine a angličtine.

František je v Iraku, aby povzbudil tamojších menšinových kresťanov, aby zostali a pomáhali krajine pri obnove napriek tomu, že zažili roky prenasledovania Islamským štátom, diskrimináciu moslimskou väčšinou a aj teraz sú terčom vyhrážok šiitských milícií.

AFP uviedla, že chaldejskí katolíci predstavujú asi 80 percent zo zhruba 300.000 kresťanov žijúcich v Iraku.