Pápež František zrušil plánovanú cestu do Dubaja. Dôvod?

Bratislava 29. novembra 2023 (HSP/ The Guardian/Foto: TASR )

Zhoršený zdravotný stav zabráni pápežovi v návšteve summitu, na ktorom mal vyzvať na prijatie ďalších opatrení na riešenie klimatickej krízy, informuje The Guardian

Pápež František kvôli odporúčaniu lekárov zrušil svoju blížiacu sa cestu do Dubaja na rokovania Cop28, ktoré sa mali týkať klimatických zmien. Lekári sa obávajú jeho nedávnych príznakov podobných chrípke, uviedol Vatikán.

86-ročný pápež, ktorý z ochrany životného prostredia urobil základný kameň svojho desaťročného pôsobenia v pápežskom úrade, sa plánoval stať historicky prvým pontifikom, ktorý sa zúčastní na tomto podujatí OSN od začiatku tohto procesu v roku 1995.

Františkovo odstúpenie z konferencie, ktorá sa začína vo štvrtok, znamená, že Cop28 príde o vysokopostaveného obhajcu životného prostredia. Pápež je morálnou autoritou uznávanou na svetovej scéne a jeho slová by podľa niektorých mohli podnietiť lídrov k prijatiu konkrétnych opatrení.

V sobotu pápež František zrušil naplánované podujatia kvôli tomu, čo Vatikán nazval “ľahkými príznakmi chrípky”. Uviedol tiež, že CT vyšetrenie vylúčilo riziko pľúcnych komplikácií. Pápež bol nútený predniesť tradičnú modlitbu Anjel Pána v nedeľu zo svojej rezidencie namiesto výhľadu na Svätopeterské námestie.

Vatikánsky hovorca Matteo Bruni v utorok vo svojom vyhlásení uviedol: „Hoci sa celkový zdravotný stav Svätého Otca zlepšil, pokiaľ ide o jeho stav podobný chrípke a zápal dýchacích ciest, lekári požiadali pápeža, aby neuskutočnil cestu do Dubaja plánovanú na najbližšie dni.“

„Pápež František s veľkou ľútosťou akceptuje žiadosť lekárov, a preto cestu ruší,“ dodal hovorca Matteo Bruni.

Hovorca len niekoľko hodín predtým na krátkom brífingu uviedol, že pápež sa na konferencii Cop28 zúčastní. Dodal, že pápež si stále želá zúčastniť sa na diskusiách v Dubaji, bez toho, aby spresnil ako mu to umožnia.

František, ktorý bude mať budúci mesiac 87 rokov, mal v posledných rokoch viacero zdravotných problémov, od bolesti kolien a bedier až po zápal hrubého čreva a naposledy v júni operáciu hernie.

Bruni však povedal, že pápež povedie svoju týždennú audienciu v stredu ráno podľa plánu.

František, ktorý je vodcom 1,3 miliardy katolíkov, z ktorých viac ako polovica žije v rozvojových krajinách, dlhodobo zdôrazňuje súvislosť medzi klimatickou krízou a chudobou, pričom na globálne otepľovanie najviac doplácajú ľudia žijúci na okraji spoločnosti.

Očakávalo sa, že pápež v Dubaji využije túto príležitosť na to, aby obvinil krajiny z nedostatku opatrení v súvislosti s klimatickou krízou a pokúsil sa ich presvedčiť, aby výrazne znížili svoje emisie skleníkových plynov.

Očakávalo sa, že pápež zohrá úlohu aj pri obnove dôvery medzi krajinami, ktoré sú ohrozené klimatickými zmenami, a ich vplyvnými bohatými znečisťovateľmi, ktorí sa orientujú na konzumný spôsob života.

Františkov príhovor svetovým lídrom na konferencii Cop28 mal prísť len niekoľko týždňov po tom, ako v októbri zverejnil text, v ktorom varoval, že svet sa rúca a v dôsledku globálneho otepľovania sa blíži k bodu zlomu.

Varovanie, v ktorom vyjadril sklamanie z nedostatočných reakcií vlád na klimatickú krízu, nadviazalo na jeho zásadnú prácu o životnom prostredí Laudato Si (Chvála vám) z roku 2015. Práca je považovaná za vášnivú kritiku klimatických zmien spôsobených človekom a ich dôsledkov na celom svete, ktorá sa opierala o vedecké poznatky.

Predpokladá sa, že práca Laudato Si prispela k prelomu na rokovaniach OSN o klimatických zmenách v Paríži o niekoľko mesiacov neskôr, keď sa krajiny zaviazali obmedziť otepľovanie výrazne pod dva stupne Celzia oproti predindustriálnej úrovni, a to najlepšie na bezpečnejšiu hranicu 1,5 °C.

František v októbri napísal, že rokovania v rámci Cop28 by mohli predstavovať zmenu smeru, ak by účastníci uzavreli záväzné dohody o prechode od fosílnych palív k čistým zdrojom energie, ako sú napríklad veterná a solárna energia.

Očakávalo sa, že František okrem príhovoru k svetovým lídrom slávnostne otvorí vôbec prvý náboženský pavilón na konferencii Cop, čo je znakom rastúcej angažovanosti náboženstva v otázkach klímy.