Bratislava 4. januára (TASR/HSP – Foto:TASR)

Ak by bola SDKÚ-DS vo vláde, nerobila by opatrenia, ktoré zhoršia tvorbu pracovných miest, pretože urobiť zo Slovenska daňovo neatraktívnu lokalitu v rámci V4, je obrovská chyba. Súčasnú opozíciu považuje za funkčnú, avšak to, či je aj efektívna, sa ukáže pri voľbách do vyšších územných celkov (VÚC) a prezidentských voľbách. Napriek tomu, že za ideálneho kandidáta na prezidenta považuje Ivetu Radičovú, priznáva, že súhlas na takéto uznesenie straníckeho prezídia nemal. Predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo v bilančnom rozhovore pre TASR tvrdí, že na predsedu Bratislavského samosprávneho kraja bude opäť kandidovať, ak získa podporu širokej koalície.

– Výrok, že pravica je v rozklade, takmer zľudovel. Ako sa to počúva predsedovi strany, ktorá bola roky lídrom pravice?

Zle sa mi to počúvalo, keď som nebol predseda strany, je to teda jeden z dôvodov, prečo som sa rozhodol kandidovať za predsedu. Za posledné dva roky som tento výrok často počul. Teraz, keď je nové vedenie v SDKÚ-DS, tak je to jeden z krokov proti rozkladu pravice.

– Máme dnes na Slovensku funkčnú zdravú opozíciu?

Máme tu štandardné stredopravé strany, ktoré robia štandardnú opozičnú politiku. Rozdiel v počte mandátov v parlamente medzi vládnymi socialistami a nami je značný, čo vytvára dojem, že nás nie je počuť a podobne. Opozícia je funkčná, to či je aj efektívna, sa ukáže pri župných voľbách a prielom môže nastať pri voľbách na prezidenta.

– Môže vývoju na pravej strane pomôcť vznik Ľudovej platformy?

Bola to prirodzená reakcia tradičných stredopravých strán a určite nápomocná, lebo definovala hodnotový základ, na ktorej tie tri strany dokážu spolupracovať. Ja by som Ľudovú platformu nepreceňoval ani nepodceňoval. Vždy konkrétne kroky určia, či je to projekt viac alebo menej úspešný. Keby platforma a SaS dokázala mať jedného kandidáta na prezidenta, bol by to opäť významnejší posun v rámci opozičnej spolupráce. Rovnako, keby dokázala mať opozícia aj so SaS v každom kraji jedného kandidáta na župana. To by bolo niečo, čo by našich voličov mohlo presvedčiť, že poučení minulosťou to myslíme vážne.

– Platforma podpísala memorandum, ktorému sa dostalo aj kritiky pre jeho bezobsažnosť a všeobecnosť. Nechceli ste byť pri jeho koncipovaní odvážnejší?

Tá kritika bola naozaj zbytočne prehnaná. Tri stredopravé strany vyslali signál, že spoluprácu myslia vážne. Kritikom odkazujem nech sa páči, môžu dopísať, čo považujú za dôležité. Nezaznamenal som zatiaľ žiaden praktický návrh.

– Praktický návrh bol, aby ste tam zadefinovali spoločný postup vo voľbách do VÚC a prezidentských voľbách.

Memorandum nám na to vytvára predpoklady, aby strany, ktoré majú k sebe hodnotovo najbližšie, prišli vo finále so spoločnými kandidátmi.

– Prečo to tam nie je?

Ale veď to je snáď úplne jasné. Hádam si nemyslíte, že to stálo u nás. Máme ešte čas, aby sme k tomu v praktickej politike dospeli.

– Kde to stálo?

Memorandum je o hodnotách, nie o postupe. Verím, že pri voľbách príde k čo najširšej zhode medzi nami.

– Aká je dnes vaša pozícia v SDKÚ-DS?

Ako predseda vediem stranu.

– Pýtam sa preto, lebo po odvolaní Ľudovíta Kaníka z čela poslaneckého klubu to viacerí komentátori označili za vašu prehru. Boli ste jediný, kto nehlasoval za jeho odvolanie.

Hlasoval som ale za to, aby Lucia Žitňanská bola predsedníčkou. Zároveň som hovoril, že Ľudovít Kaník je poslanec, ktorý tu má svoje miesto vrátane jeho menej ortodoxných nápadov. Dôležitý je ale princíp v strane, a to je diskusia. Na tej sa zhodneme a potom už jednu líniu ťaháme ďalej. V tomto sme boli, sme a budeme vždy iní ako socialisti.

– Bol Ľudovít Kaník dobrý predseda klubu? Prečo musel odísť?

Nechcem špekulovať, máme novú predsedníčku a Ľudo Kaník je platným členom.

– Kaník po svojom odvolaní a zvolení Žitňanskej povedal, že sa stretlo staré s novým a to staré vyhralo.

To si, myslím, už obaja vyjasnili.

– Zohral úlohu jeho návrh zdaňovať všetky bezhotovostné transakcie tzv. minidaňou, ktorý v strane, aj medzi odborníkmi vyvolal vlnu nevôle?

Ak chceme viesť o tomto ekonomickú debatu, tak najprv u seba. Jeho návrh bol znížiť dane a ja pevne verím, že ak si ho vydiskutujeme medzi sebou, vydiskutujeme ho aj pred verejnosťou.

– Lucia Žitňanská pôvodne odmietla vami ponúknutý podpredsednícky post v strane s tým, že sa chce venovať Bratislave. Teraz sa jej bola ochotná vzdať, aby sa mohla venovať klubu. Rozumiete tomuto obratu?

Hľadá si pozíciu v strane. Keď dostala takúto veľkú dôveru od členov klubu, tak sa tomu chce venovať. Ja nemám dôvod neveriť tomu, čo ona hovorí, aj keď si myslím, že niektoré z týchto rozhodnutí sme mohli urobiť už po kongrese.

– Po rokovaní prezídia ste oznámili, že najvhodnejším kandidátom na post prezidenta by bola Iveta Radičová. Mali ste jej súhlas?

Tento názor je hlbokým presvedčením, ktoré je vo väčšine členov strany a voličov stredopravej scény. Jednoducho sme povedali to, čo je hlboká pravda a čo si väčšina ľudí myslí. Povedali sme to preto, lebo to naozaj malo zaznieť a ak sa chceme pohnúť v rokovaniach o spoločnom kandidátovi vpred, tak aj tento názor musí niekto povedať nahlas. Myslím, že SDKÚ-DS urobila dobre. Povedať pravdu je správna politika.

– Vedela Iveta Radičová, že idete hlasovať o takomto uznesení?

Na to, aby som povedal svoj názor, nemusím sa pýtať nikoho, či môžem. To platí aj pri prezídiu. Nie, dopredu sme sa s nikým neradili, povedali sme svoj úprimný názor aj so všetkými rizikami. Milo ma prekvapila jednoznačná zhoda na prezídiu. Táto debata u nás nebola po prvý raz, no teraz sme sa rozhodli to zverejniť.

– Podľa vás je takýto postup korektný, Ján Figeľ povedal, že je neslušné hovoriť o menách bez elementárneho súhlasu dotknutého.

Neslušné by z našej strany bolo, ak by sme našim voličom navrhli kandidáta, na ktorom by sme sa ako strana dohodli za zatvorenými dverami bez ohľadu na to, čo si myslia naši voliči a naši straníci. Tu je široká zhoda. Dovolím si radšej zastúpiť verejnosť ako nejakú “politickú korektnosť”. Politika je v prvom rade o verejnosti a zastupovaní ľudí, a to sme urobili. V tomto sa nenechám nijako obmedzovať. Ja si to v rámci Ľudovej platformy veľmi rád vydiskutujem. Trochu ma mrzí, že tie naše návrhy, aby sme sa zaviazali štyri strany k spoločnému postupu, aby sme vyberali z väčšieho koša kandidátov, aby sme uvažovali o primárnych voľbách, nič z toho zatiaľ nebolo vypočuté. Máme ešte čas, aby sme dospeli k spoločnému kandidátovi a navyše k takému, ktorý má reálnu šancu zviesť vyrovnaný súboj so socialistickým kandidátom.

– Kto ten návrh na prezídiu predniesol?

Bol to môj návrh, ale diskutovali sme o jeho podobe všetci. Na slovenskej politickej scéne musí skončiť doba, keď sa kalkuluje, špekuluje a intriguje a začne sa poctivé zastupovanie svojich voličov.

– Prečo si myslíte, že je najvhodnejším kandidátom niekto, kto viackrát zopakoval, že do volieb ísť nechce?

My sme hovorili o tom, akým spôsobom teraz o prezidentskom kandidátovi rozmýšľame. Iveta Radičová potrebuje čas a to je v poriadku.

– Ale prečo vôbec uvažujete týmto smerom, o niekom, ako sa dnes zdá, nereálnom?

Prezidentské voľby sú v roku 2014. Aj napriek výroku, že kandidovať nechce, aj tak sa javí ako najlepší možný kandidát, ak by kandidovať chcela. To je holá pravda, nič viac, nič menej. Myslia si to voliči, naši členovia a vedenie strany tiež. Prečo to takto nepomenovať?

– Máte vedomosť, že by zmenila názor?

Nešpekulujme. Za pol roka ostatné strany nedošli s nijakým lepším riešením, ani len porovnateľným. Tak toto nám dáva právo povedať: Viete, čo si ľudia myslia? Toto si myslia.

– Neprišli s tým možno preto, lebo rešpektujú rozhodnutie Ivety Radičovej nekandidovať.

Nech sa skúsia vyjadriť.

– Budete ju prehovárať, máte pripravené argumenty?

Prvé kroky budú viesť k debate v rámci Ľudovej platformy. Tam viem, čo chcem povedať. Chcem len pripomenúť zápas o prezidentského kandidáta v americkej Demokratickej strane medzi Barackom Obamom a Hillary Clintonovou. To bolo niečo, čo sa rok rodilo. Nakoniec sú v jednej vláde. Prečo my nezačneme toho kandidáta hľadať verejne?

– Je asi iné zápasiť v rámci jednej strany a iné v rámci štyroch…

…veď tam sa medzi sebou dohadovali rôzne prúdy, myslím, že to nie je o nič jednoduchšie ako tu. My nevyberáme stranícky post, ale prezidenta. Musíme nájsť takú osobnosť, ktorú dokáže v srdci prijať väčšina Slovenska, a to sa naozaj nerobí za zatvorenými dverami.

– Nebojíte sa, že uznesením prezídia skomplikujete hľadanie spoločného kandidáta?

Ale veď oni povedali, že rokovať chcú.

– To povedali do médií, otázne je, či to nebude inak…

…ale prepáčte, toto je ten zásadný rozdiel. Ja hovorím, že prečo nehovoriť pravdu a to, čo si myslím. Ak niekto do médií povie, že rokovať chce, mal by sa takto správať.

– Netvrdím, že rokovať nebudú, avšak tým vyjadrením ste možno odpísali Pavla Hrušovského.

Ja som nezaznamenal nikoho, kto by vstal a povedal, že Iveta Radičová nie je najvhodnejší kandidát. A to je pre mňa vážny signál. Cítim však obrovskú zodpovednosť, že sa musíme pokúsiť nájsť spoločného kandidáta.

– Skôr ako prezidentské voľby, budú voľby do VÚC. Ako vyzerajú rokovania v pravici?

Toto bude presne úloha na január a február, aby sme tú dohodu na celoslovenskej úrovni spravili.

– Vy osobne budete opäť kandidovať?

Podmienkou je široká koalícia.

– Keď ste oznámili kandidatúru na čelo SDKÚ-DS, tvrdili ste, že ponúkate jej záchranu z hľadiska preferencií. Po zvolení zase, že SDKÚ ide do prvej ligy. Prešiel viac ako polrok a vaša strane stále nedosiahla preferencie z čias Ivety Radičovej. Kde to viazne?

Pamätám si jediný prieskum, kde SDKÚ-DS mala pod päť percent, všetky ostatné boli nad. A to je radikálne niečo iné, ako bolo tesne po kongrese, keď sme mali niečo vyše troch percent. To je pre mňa ukazovateľ, že sme sa na kongrese odrazili od dna. Ísť do prvej ligy, to je niečo, čo bude trvať roky, veď aj roky to išlo nadol. Od roku 2006 sa to vzďaľovalo ľuďom. To, či som dobrý alebo zlý predseda, či to ide rýchlo alebo pomaly, to by som nechal na ľudí, ktorí ma zvolili. Mandát mám na štyri roky a riadne sa zodpovedám straníckym orgánom.

– Na kongrese ste tiež presadili svoju generálnu líniu strany, v ktorej nie je odmietnutie spolupráce so Smerom, ako to bolo ešte za Dzurindu. Ste pragmatik?

Nie. Dôvodom je, že som chcel, aby sme sa vymedzili pozitívne s tým, čo ideme robiť. Obdobia, kedy sa SDKÚ-DS zaoberala len tým, čo Smer, glosovala ho a komentovala, sú preč. Preto je tá línia napísaná tak, že čo chceme.

– Na programovej konferencii SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda vyhlásil, že vaša strana nerobí poriadne opozičnú politiku a neviete vraj Ficovi nastaviť zrkadlo. Ako sa vám to počúvalo?

Zrkadlo sme Ficovi, ale najmä voličom, nastavili tak, že v posledných voľbách sme mali niečo cez 6 percent. Programové východiská, ktoré majú prispieť SDKÚ-DS, aby sme vyšli z tejto mizérie, sme schválili drvivou väčšinou. SDKÚ-DS má nové vedenie a v zásadných otázkach, ako je napríklad voľba prezidenta, sa obraciame na verejnosť a členov, budeme viac otvorení pri kreovaní a formulovaní našich postojov. Jedna etapa histórie našej strany sa skončila v máji 2012 a iná sa v tom istom období začala.

– Robí teda SDKÚ poriadnu opozičnú politiku?

To, čo nové vedenie zaviedlo ako opozičnú politiku, je poriadna opozičná politika a nebudem sa s bývalým predsedom sporiť v médiách. Ja si to nechám na vnútrostranícku scénu.

– Dzurinda vás vyzval, aby SDKÚ zdvihla taktovku, ktorú on vidí ležať na ceste. Zohli ste sa?

Odpovedáme svojou normálnou robotou. Či je to dosť alebo málo, ja si to rád vypočujem na najbližšej ústrednej rade alebo kongrese. Ja tie názory počúvam. Jedny hovoria, že to robíme príliš mäkko, iní že príliš tvrdo v zmysle, že sa nesprávame patrične skromne pri svojom volebnom zisku. Týchto názorov ja počúvam desiatky. Ja sa radím s tými, ktorí majú mandát.

– Kto dnes drží v pravici taktovku, ak vôbec niekto?

To nie je otázka taktovky. Stredopravá scéna sa musí ešte spamätať z traumy z volieb.

– Pri tvorbe straníckeho programu to v SDKÚ-DS vrelo, dokonca sa hovorilo o odchode niektorých členov. Bolo ťažké to ustáť?

Najlepšou odpoveďou je, že ten odchod nenastal a skôr si myslím, že išlo o mediálne hry. Naopak, bolo drvivé hlasovanie za programové východiská, ktoré sme predniesli.

– Stále považujete za správne, že ste tlačovú besedu k čiernym stavbám urobili v rómskej osade?

Považujeme za správne, že sa táto téma odmytologizovala a rómska problematika je štandardnou témou štandardných politických strán…

– …vy ste ale na tej tlačovej besede hovorili o búraní čiernych stavieb…

…to spolu súvisí. Tým, že sa touto tematikou zapodievajú štandardné strany, eliminujete nárast extrémizmu. Považujeme to za správne. To, kde sme tú tlačovku urobili, už teraz nehrá nejakú významnú rolu. To, čo po nás zostane, je, že rómska problematika dostala do pozornosti štandardných strán a tam sa aj má vyriešiť.

– Kritici tvrdili, že ak máte odvahu, mali ste sa postaviť pred nový hotel vedľa bratislavského zimného štadióna a hovoriť o čiernych stavbách tam.

Ja dostávam desiatky nápadov, čo iného som mal urobiť. Ja rozumiem, že ľudia vedia, čo má urobiť ten druhý. Ak si myslia, že vedia, ako na to, mali by vstúpiť do SDKÚ-DS, potrebujeme aj nových kvalitných ľudí s dobrými nápadmi a každý sa môže stať predsedom. Rád si ľudí vypočujem, ale to rozhodnutie nechám na najbližších a hlavne na sebe samom, lebo je to moja zodpovednosť.

– Bolo to obdobie, keď ste sa najmä s Ľudovítom Kaníkom zamerali na čierne stavby a budovanie skládok. V parlamente vám opatrenia neprešli a odvtedy ste v tejto oblasti ticho.

Bola to séria zákonov a mnohé z nich sa pretavili do vládneho návrhu, na ktorom Smer s pánom Pollákom pracuje. Keď dôjde na to, budeme o tom hovoriť.

– Aká bola slovenská politika v roku 2012?

Bola v znamení toho, že Smer získal obrovskú dôveru a zároveň krajina v čase krízy stále padá dolu. Smer teda túto dôveru premárnil. Rozhodol sa totiž pre hospodársku politiku, ktorá spomaľuje tvorbu pracovných miest. To považujem za úplne najhoršie zo strany vlády. Pre opozíciu je to obdobie, kedy sa konsolidovala. Niekto rýchlejšie, niekto pomalšie, ale to najdôležitejšie je, že ľudia aj vládnymi opatreniami a dôsledkami krízy stále žijú vo väčšej neistote a budú prichádzať o pracovné miesta. Celá politická scéna by teda mala hľadať spoločné riešenia, ktoré ľuďom pomôžu. Teda menej kabinetných debát a viac o tom, ako pomôcť Slovensku.

– Robert Fico opozícii, ktorá kritizuje vládne konsolidačné opatrenia, odkazuje, že aj tak nemáte alternatívu a že vy by ste aj tak len dvíhali DPH. Kde je pravda?

Robert Fico v tomto ekonomiku vulgarizuje a vôbec nepochopil, že jeho opatrenia vytláčajú ľudí z pracovných miest. Skôr si myslím, že problém na jeho strane je si tú chybu priznať. Aj OECD ho upozorňuje, aby nezvyšoval priame dane, ale radšej nepriame, aby zlepšil výber DPH. Naša vlastná fiškálna rada ho upozornila, že má v rozpočte riziká. Tomuto by sa mal venovať viac ako komentovaniu opozície. Debatu, ako narábať s krízou, odmietol.

– Dostali ste možnosť vyčísliť a spísať položky, v ktorých by ste ponúkli potrebné peniaze. Robert Fico tvrdí, že ste to neurobili…

To sú také jeho marketingové interpretácie. My sme mu pri konkrétnych zákonoch v parlamente hovorili, ako majú vyzerať. A dávali sme svoje návrhy, čo je normálna parlamentná práca. Snažili sme sa zachrániť rovnú daň, druhý pilier… Jemu je v zásade jedno, kto a čo predkladá a čo navrhuje, dosahy toho, čo predložil on, pocítime už o pár dní.

– Dvihli by ste DPH?

Určite by sme sa zaoberali majetkovými daňami, zlepšením výberu DPH a environmentálnymi daňami. Na tomto by sme pracovali ďaleko viac. Inak, ak mu pôjde ten rozpočet tak, ako ho má nastavený, tak on dvihne DPH. Aby na budúci rok naplánoval zníženie výberu DPH, tak to je hanba.

– Viete sformulovať hypotézu, že keby ste boli pri moci, do akej miery by sa mali ľudia lepšie ako dnes?

V prvom rade by sme nerobili opatrenia, ktoré zhoršia tvorbu pracovných miest. Urobiť zo Slovenska daňovo neatraktívnu lokalitu v rámci V4 je obrovská chyba. Urobiť zo Slovenska krajinu, kde si firmy odhlásia sídla a dane budú platiť inde, je obrovská chyba. Snažili by sme sa teda Slovensko udržať ako atraktívnu zem, aby sme cez krízu preplávali vlastnými silami. Pevne verím, že by to bola úspešnejšia politika ako politika Smeru.

– Robí niečo Robert Fico dobre?

To, čo je správne, je, že berie vážne konsolidačný záväzok SR a vážne berie slovenskú perspektívu v rámci EÚ.

– Aké sú vaše politické a stranícke želania do roku 2013?

Veľmi by som si prial, keby na Slovensku existoval štandardný systém, kedy máte ľavicovú a pravicovú alternatívu, medzi ktorými si ľudia môžu vybrať. Veľmi by som si želal, aby politika bola stále viac o reálnych riešeniach a menej o osobnostných vzťahoch a aby Slovensko bolo pri zápase s krízou úspešné. Predsa len, toho uťahovania opaskov bolo dosť a ľudia si už nezaslúžia tým prechádzať druhýkrát. Ľuďom želám, aby sa na krajinu konečne mohli spoľahnúť aj v oblastiach, ako sú súdnictvo a zdravotníctvo. Štandardné politické strany musia presvedčiť nových ľudí a nové tváre, aby sa angažovali v politike a práve v normálnych politických stranách, inak budú u nás vyrastať politické novotvary a dobrodruhovia, ktorí budú tvrdiť, že krajina sa dá spravovať referendami, cez Facebook alebo internetom.