To ma privádza k Putinovi. Ten sa neopičí. Jeho dlho očakávaný prejav pred oboma komorami ruského parlamentu a vojenským velením bude v ostrom kontraste s bľabotaním Joea Bidena. Jednou z tém, v ktorej Biden pravdepodobne otvorí nové témy, je budúce vojenské spojenectvo Ruska s Čínou. Doteraz sa Rusko a Čína zúčastňovali na spoločných cvičeniach, ale ako pár v počiatočnom štádiu randenia sa nerozhodli, že sa zviažu na trvalo. Až doteraz. Obdobie pytačiek sa možno končí a úsvit rusko-čínskej vojenskej aliancie sa možno blíži.

Prečo to hovorím? Čítam čajové lístky z únikov informácií z Bidenovho tímu. Tento článok CNN je toho najlepším príkladom:

USA začali v poslednom čase pozorovať “znepokojujúce” tendencie v čínskej podpore ruskej armády a existujú náznaky, že Peking sa chce “priblížiť k hranici” poskytovania smrtiacej vojenskej pomoci Rusku bez toho, aby ho pri tom prichytili, uviedli pre CNN americkí predstavitelia oboznámení s týmito informáciami.

Úradníci nechceli podrobne opísať, aké spravodajské informácie USA zaznamenali, ktoré naznačujú nedávny posun v postoji Číny, ale uviedli, že americkí predstavitelia boli dostatočne znepokojení, aby sa o tieto informácie podelili so spojencami a partnermi na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii v posledných dňoch.

Štátny tajomník Antony Blinken túto otázku nastolil, keď sa v sobotu stretol so svojím čínskym kolegom Wangom Imom na okraj konferencie, uviedli úradníci.

“Tajomník celkom otvorene varoval pred dôsledkami toho, že Čína poskytuje Rusku materiálnu podporu alebo mu pomáha pri systematickom obchádzaní sankcií,” povedal novinárom vysokopostavený predstaviteľ ministerstva zahraničných vecí.

Na podporu Číny Rusku narážala počas svojho prejavu v Mníchove aj viceprezidentka Kamala Harrisová.

Chcela by Čína vstúpiť do takejto aliancie? Myslím si, že je to veľmi pravdepodobné. Chcel by som vás odkázať na článok v časopise The Diplomat z marca 2022:3 Possible Futures for China-Russia Military Cooperation, After the Ukraine war, will China maintain, expand, or scale back its military cooperation with Russia? od Briana Waidelicha. Pán Waidlich uvádza tri scenáre. Dva z týchto scenárov vychádzajú z toho, že Čína zostane pri súčasnom stave alebo že ruské a čínske väzby by sa mohli oslabiť. Mňa zaujal jeho tretí scenár:

Scenár 3: Výrazné posilnenie spolupráce

Na rozdiel od dvoch predchádzajúcich scenárov môže mať budúcnosť posilnenej vojenskej spolupráce medzi Čínou a Ruskom menej spoločného s tým, ako sa bude vyvíjať konflikt na Ukrajine, a viac s tým, ako Čína vníma hrozby v Indopacifiku. V takejto budúcnosti by sa Spojené štáty a ich spojenci čoraz viac zjednocovali vo svojej rétorike a krokoch zameraných na vyvíjanie tlaku na Čínu v súvislosti s jej deklarovanými záujmami v oblastiach, ako sú Taiwan, ostrovy Senkaku/Diaoyu a sporné ostrovy v Juhočínskom mori. Čína môže považovať za výhodné viditeľne posilniť svoje vojenské väzby s Ruskom, ak sa domnieva, že pravdepodobnosť konfliktu v Indopacifiku rastie a že vojenská spolupráca s Ruskom by mohla posilniť jej odstrašujúce posolstvo voči USA a ich spojencom.

Chvála pánovi Waidlichovi. Čína jednoznačne čelí zvýšeným hrozbám zo strany USA a ich európskych spojencov. Waidlich ďalej načrtáva, ako by podľa neho mal vyzerať vzťah založený na väčšej spolupráci:

– Posilnená technická spolupráca, ktorá by potenciálne zahŕňala pokračujúce čínske nákupy ruských zbraní a rozšírenie spoločných projektov vývoja platforiem, ktoré využívajú kľúčové ruské technológie (napr. ponorky). V rámci rozšírenej spolupráce v tejto oblasti sa Čína môže snažiť vyvíjať tlak na Rusko, aby znížilo predaj zbraní krajinám, s ktorými má Čína územné spory, ako sú India a Vietnam.

– Rozšírené kombinované cvičenia, ktoré sa vyznačujú vyššou frekvenciou, rozsahom a komplexnosťou. Kombinované cvičenia by mohli naďalej zahŕňať špičkové témy boja, ako je boj proti ponorkám a potenciálne by sa mohli rozšíriť na spoločné cvičenia s viacerými vojenskými útvarmi.

– Cielenejšie kombinované hliadky, ktoré by zahŕňali letecké a námorné hliadky v okolí Japonska a prípadne ďalších spojencov USA – alebo samotných Spojených štátov. Čínske vojenské lode a lietadlá v posledných rokoch preukázali schopnosť operovať na čoraz väčšej vzdialenosti v Tichomorí.

– Častejšie výmeny kľúčových lídrov, počas ktorých lídri vyjadrujú spoločné hodnotenia bezpečnostného prostredia a odhodlanie podporovať záujmy druhej strany.

Pridal by som ešte jednu možnosť – pakt o vzájomnej obrane. Už žiadne bozkávanie na zadnom sedadle auta pri jazde autom (ja viem, s tým som sa stretol). Rusko a Čína by sa mohli rozhodnúť, že sa vezmú a vlezú si do postele. Bojovné vyjadrenia, ktoré USA bežne vrhajú na Čínu, berú v Pekingu vážne. Americká bojovnosť na adresu Číňanov sa nedá ospravedlniť ako neúmyselný prejav spôsobený tým, že v bare na rohu vypili príliš veľa whisky. Nejde len o Bidena. Americkí politici, novinári a bežní občania otvorene hovoria o Číne ako o “našom nepriateľovi”. Pred dvoma rokmi to ukázal prieskum verejnej mienky:

Podľa prieskumu agentúry Gallup takmer polovica Američanov v súčasnosti považuje Čínu za najväčšieho nepriateľa Spojených štátov, čo je viac ako dvojnásobok oproti minulému roku.

Rozkol medzi Čínou a Amerikou sa rozšíril do zívajúcej priepasti. Dospeli sme do bodu, keď čínske vedenie uzná túto skutočnosť a podnikne kroky na svoju obranu? Vojna na Ukrajine a extravagantná podpora Západu na udržanie vojny dodávaním finančných prostriedkov aj zbraní nezostala v Pekingu bez povšimnutia. Slovné útoky na Čínu v súvislosti s meteorologickým/”špionážnym” balónom prispeli k už aj tak napätým vzťahom medzi Washingtonom a Pekingom.

Čo si myslíte vy? Bude Putin komentovať vzťahy Ruska s Čínou?