Inflácia neklesá, voľby sa blížia a čas sa kráti

Na domácej scéne zostáva ústrednou témou konsolidácia verejných financií. Vláda si stanovila cieľ znížiť deficit verejných financií v roku 2026 na 3,5 % HDP, no bez ďalších opatrení by sa podľa odhadov opäť dostal nad hranicu piatich percent. To znamená potrebu dodatočnej konsolidácie vo výške približne 1,5 % HDP, teda okolo dvoch miliárd eur.

Priestor na zvyšovanie daní a odvodov je však už podľa analytika výrazne obmedzený, a preto sa pozornosť bude musieť presunúť najmä na výdavkovú stranu rozpočtu. Horňák pripomína, že kvalitná konsolidácia by mala stáť na troch pilieroch, teda vyššej efektivite verejných výdavkov a lepšom cielení opatrení, rozumnom využití príjmového potenciálu napríklad pri majetkových či environmentálnych daniach a zároveň na ochrane konkurencieschopnosti podnikateľského prostredia prostredníctvom deregulácie, znižovania byrokracie a lepšieho fungovania e-governmentu.

Doterajší vývoj však podľa analytika ukazuje, že konsolidácia už citeľne dolieha na ekonomický rast. Spomaľovanie HDP je výsledkom kombinácie nižšej spotreby vlády, opatrnejšieho správania domácností a útlmu investičnej aktivity firiem, keďže konsolidačné opatrenia odčerpávajú zdroje z iných častí ekonomiky. Práve preto by sa rok 2026 mal niesť aj v znamení snahy o opätovné oživenie hospodárstva cez podporu podnikania a investícií. „Konsolidácia musí pokračovať, ekonomiku však nesmieme udusiť,“ upozorňuje Horňák, podľa ktorého bude kľúčové nájsť rovnováhu medzi ozdravovaním verejných financií a zachovaním rastového potenciálu.

Slovensko ide do ďalšieho dlhového roka. Trhy požičiavajú, no pýtajú si vyššiu cenu

Výrazným faktorom, ktorý môže ekonomiku v najbližších rokoch podporiť, je očakávaná investičná vlna financovaná z európskych zdrojov. Aktuálne programové obdobie eurofondov na roky 2021 až 2027 sa síce blíži k druhej polovici, no Slovensko má zatiaľ vyčerpaných len približne 12 % dostupných prostriedkov a alokovaných okolo 45 %, čo patrí podľa analytika medzi najslabšie výsledky v EÚ. K dispozícii má pritom takmer 16,2 miliardy eur.

Spolu so zdrojmi z plánu obnovy a dodatočnými prostriedkami na obranné výdavky cez európsky program SAFE by mohli verejné investície v horizonte piatich rokov dosiahnuť až 11,5 % súčasného HDP Slovenska. Ide o potenciálne silný prorastový impulz, ktorý však so sebou nesie aj vyššie fiškálne riziko, keďže tieto peniaze si štát požičiava na finančných trhoch. Rastúce potreby financovania a vysoké deficity zvyšujú tlak na verejné financie a môžu sa premietnuť do vyšších výnosov štátnych dlhopisov. O to dôležitejšie bude, aby investície smerovali do projektov, ktoré podporia produktivitu práce, konkurencieschopnosť a dlhodobý rast ekonomiky.

Inflácia pritom podľa Horňáka zostane jednou z najcitlivejších tém roka. Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším rastom cien v EÚ a ani v roku 2026 sa tento trend podľa odhadov výrazne nezlomí. Po minuloročnej inflácii nad štyrmi percentami sa aj v tomto roku očakáva podobná úroveň, čo by Slovensko mohlo zaradiť na druhé miesto v EÚ hneď za Rumunsko.

Ekonóm: Neistota a konsolidácia ovládli finančný vývoj Slovenska v roku 2025

Významným faktorom zostáva regulácia cien energií, ktorá v minulosti tlmila infláciu, no zároveň vytvárala skrytý tlak do budúcnosti. Zatiaľ čo iné krajiny sa s týmto problémom už vyrovnali, na Slovensku sa regulované ceny do reálnej ekonomiky uvoľňujú postupne. Tento rok sa to prejaví podľa analytika najmä v cenách tepla, pričom rozhodnutia o cenách plynu a elektriny ešte len prídu. Kompenzácie formou energetických voucherov síce pomôžu domácnostiam, no zároveň zhoršia stav verejných financií. Firmy navyše čelia rastúcim nákladom na podnikanie, ktoré súvisia aj s vyšším daňovo-odvodovým zaťažením, a tie budú musieť premietať do cien.

Dôležité signály môžu v roku 2026 prísť podľa Horňáka aj zo zahraničia. V Maďarsku sa po prvýkrát od roku 2010 črtá reálna šanca na zmenu politického kurzu. Opozičná strana Tisza pod vedením Pétera Magyara sa v prieskumoch dostala pred vládny Fidesz Viktora Orbána a pred aprílovými voľbami dosahuje podporu okolo 34 %, zatiaľ čo Fidesz približne 26 %. Výsledok však bude ovplyvnený zmiešaným volebným systémom, ktorý zvýhodňuje väčšinový princíp a neumožňuje jednoduché prepočty z prieskumov na počet mandátov. Prípadný úspech proeurópskej Tiszy by však mohol znamenať výrazný posun v postoji Maďarska k EÚ a oslabenie jeho tradičnej opozičnej roly v rámci európskej politiky.

Pozornosť investorov aj politikov sa upriami podľa analytika aj na Spojené štáty, kde sa v novembri uskutočnia tzv. midterm elections, teda polčasové voľby. Voliť sa bude celá Snemovňa reprezentantov a tretina Senátu. Demokrati majú podľa prieskumov šancu získať väčšinu v Snemovni, čo by obmedzilo kontrolu Kongresu republikánmi a zvýšilo schopnosť opozície brzdiť kroky prezidenta, vrátane možného otvorenia procedúr impeachmentu. Tieto voľby budú zároveň vnímané ako referendum o popularite prezidenta a jeho strany a môžu ovplyvniť smerovanie americkej hospodárskej a zahraničnej politiky v ďalších rokoch.