Otvorenie novej Gálerie Matice slovenskej sprevádzajú významní národní umelci

Voči Matici slovenskej už dlhodobo ustali vášne. Nastúpil trend, že nemá spravodajsky slúžiť, aby sa nechala vešať o pohrobkov a najmä provokatérov, ale aj, že nesmie pripúšťať slohotvorné odsudky tých, ktorí by neradi okopávali rodnú hrudu. Politické žvásty na úkor školsky posvätnej národnej a historickej inštitúcie /rodoľubnej inštitúcie/nedovolí si už šíriť nikto. Aj preto, že Matica našla svoju kultúrno-tvornú pozíciu. Radi by ju síce znova napadli rusožrúti, avšak je zrejmé, že je všeslovanská, ba aj to, že sú v nej osoby a osobnosti, ktoré môžu a majú vnútroštátne trestať. Napríklad za politické amorálnosti, za demagógiu, zbedačovanie, za protiľudovosť tých, ktorí privatizovali a militarizovali všeľudové a všeľudské platformy.

Tentoraz ide však o umenie. V Matici sa tomu hovorí kolega – kolega PhDr. Lukáš Perný, PhD. svoje pracovné a nové funkčné pozície pochopil tak, že v Matici má spolupôsobiť čo najviac z toho, čo znamená pojem umenie. Na pôde Matice sa udomácnili ponajprv literárne subjekty spolu s prezentáciami autorov a nových kníh /skôr diel/, avšak začal forsírovať aj koncept multižánrovej umeleckej projekcie. Prvé takéto multižánrové podujatie sa dotvorilo a otváralo 30. mája 2023 a predstavovali ho beseda spisovateľky a hudobníčky v priestoroch Knižnice národnej štátnosti. Nadviazalo sa na báze slávnostnej, nonšlantnej vernisáže. O tom všetkom však neskôr.

MULTIŽÁNROVÝ ČI POLYMÚZICKÝ PRIESTOR

Pristavme sa pri multižánrovosti. Okolo roku 1968-69 prišli mladí výtvarníci s iniciatívou – polymúzický priestor. Úplne samozrejmé nastúpili aj snahy o súčinnosť výtvarného umenia a architektúry, o výtvarno-architektonickú syntézu. Na Slovensku bez kvalitnej ilustrácie a umeleckej fotografie pravdepodobne ani nevyšla žiadna nová pôvodina. Avšak v dávnych dobách vydavateľstvo Slovenský spisovateľ rado pestovalo takúto doktrínu. Iba pôvodný text. O tom, že opera a balet integrujú viaceré umelecké disciplíny, o tom už vedeli aj estéti 18. storočia. A divadlo bez literárnej podoby? A televízne programy bez scenára? Hovorím to preto, že ide o štrukturálny rozmer integrácií v umení. To všetko má však aj akčný rozmer – polymúzickosti. Roky predtým bolo to hlavné meritum obraznosť, kvalita umeleckého zobrazenia, vzťah ku skutočnosti, dobovo-historická postojovosť. Platí, samozrejme, jedno z druhým, aby nebolo iba ilustráciou. Alebo iba impresiou. Pritom, samozrejme, všetky tieto artebazality nesmú byť  iba propagandistickou slúžkou. Ale musia byť – prejavmi národnej vyspelosti. Už dosť dávno, minimálne od čias „buržoáznych” a „nacionalistov” je na Slovensku roztvorená aj inštitucionálna báza pre hataný a nehataný rozvoj, vývoj a rast toho nášho sveta múz. Môže ochorieť iba ak na autonomizmy, izolácie a bezcitnosti. Proti takýmto úskaliam môže a má fungovať – polymúzický priestor, dialogickosť, otvorenosť vývinu, sviežosť, vitalita, životodarnosť. Ide dnes, a najmä, o kvality intelektuálnej práce, ktorá, žiaľ, mimoriadne trpí najmä v neistých politických platformách doby.

ZAZNELA AJ BÁSNICKÁ TVORBA

Nahliadnime však do tohto matičného netradičného umeleckého laboratória.  Na začiatok sa konalo komentované stretnutie. Neprislúcha mi zredukovať hodnoty prezentácie a plnokrvných dialógov s mladou spisovateľskou osobnosťou a mladou hudobníčkou, preto zacitujme: Úvodnú, literárnu časť tvorili dve slovenské spisovateľky Lidka Žaková a Silvia Hlavová, pričom podujatie uviedol riaditeľ Domu Matice slovenskej v Bratislave Ján Kšiňan. Slovenská poetka Silvia Hlavová (1977) debutovala v roku 2022 básnickou zbierkou Do ticha nad krajinou. Jej debutové dielo komunikuje s fotografiami Ľuboša Balažoviča a je zamerané na intímne zákutia ženského sveta. Lidka Žáková (1967) je slovenská poetka a hudobníčka. Jej poézia a próza boli ocenené v súťaži Literárna Senica Laca Novomeského, získala Cenu MO Matice slovenskej v kategórii poézia v súťaži J. Braneckého za zbierku Studňa sa tajne s dažďom zhovára (2015), čestné uznanie za poéziu v súťaži Jurinova jeseň (2016), čestné uznanie v súťaži o Cenu Dominika Tatarku (2019), bronzové pásmo v kategórii poézia v súťaži Literárny Zvolen (2021), 2. miesto za poéziu v súťaži J. Braneckého Studňa sa tajne s dažďom zhovára (2022), za poviedky dostala štyri ocenenia – v Trenčíne, Žiari nad Hronom, Senici, Starej Ľubovni a Snine. V roku 2020 vydala hudobný album Poéma. Uverejnila dve elektronické knihy: poéziu s názvom Spoveď a prozaickú knihu Žetóny.

Obe autorky zároveň debutovali v časopise Slovenské pohľady, teda v jednom z najstarších európskych kultúrnych periodík, ktoré založil ešte Jozef Miloslav Hurban.

Záznam z tejto autorskej prezentácie mladých umelkýň, ktorú uvádzal PhDr. Lukáš Perný, PhD., je možné nahliadnuť  na tomto webe:

Poskytuje zároveň náhľad do príprav výstavy, slávnostného otvorenia a krátke sekvencie z vystúpení mladých výtvarníčok, ktoré /na rozdiel od mĺkvych vystúpení starších generácií výtvarníkov/ spontánne vyjadrili aj slovom svoje umelecké zámery a ambície.

V GALÉRII NÁJDETE TVORBU VÝZNAMNÝCH OSOBNOSTI SLOVENSKÉHO VÝTVARNÉHO UMENIA

Výstavný projekt Výtvarná Matica/Galéria vznikol na základe takmer prosieb p. Dr. Perného ako niekdajšieho poslucháča Katedry kulturológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, kde sme spolu s p. prof., PhDr. Jozefom Leikertom, PhD. uplatnili metódu aktívnej výučby, keď poslucháči a poslucháčky kulturológie spolu-otvárali ako dvaja vicekurátori výstavy takých umelcov ako M. Cipár, M. Komáček, O. Dubay ml. a Ruth Dubayová, resp. cyrilo-metodskú výstavu, atď., v Galérii na schodoch. Výtvarný odbor MS ponajprv namietal, keďže realizoval mnohé cyrilo-metodské a výročné štúrovské výstavy vo výstavne exkluzívnych priestoroch, avšak presvedčili mnohé mladé adeptky a adepti členstva vo Výtvarnom odbore Matice slovenskej, a tak sa obyčajné priestory sídla Matice na Grösslingovej ul. 23 v Bratislave stali reprezentačnými priestormi, ale aj priestormi tvorivého experimentu a hľadaní. Tento rozpon vyjadrujú aj mená tých, ktorí vystavujú. Svojimi vrcholnými dielami matičných tradícíí sa tu s nami lúčia národní umelci V. Hložník, J. Kulich a T. Bartfay, M. Medvecká, ďalej Ľ. Zelina a M. Medúz, ale hviezdia tu v cyrilo-metodskom a štúrovskom tóne, resp. v skutočných umeleckých hodnotách aj umelci ako S. Harangozó, Z. Hložníková, E. Semanco, A. Vika, M. Polonský, A. Šóka, M. Štrompach, V. Ráčková, O. Dubay a R. Dubayová. V. Rusňáková. M. V. Kele. V prípade nových členov a členiek Výtvarného odboru MS vznikol aj názov – matky zakladateľky Galérie. Ide o umelkyne stredného veku, ktoré už uskutočnili svoje viaceré autorské výstavy doma a v zahraničí, ktorých výtvarný záujem má rozpon od symbolických a veristických portrétov Štefánika, Štúra, Mináča, až po psychologické štúdie, voľnú tvorbu, ba i ezoterické experimenty. Uveďme tie mená, ktoré vstupujú pozoruhodne do slovenského výtvarného diania: Martina Kvašňovská, Martina Bégerová, Jana Cvetanovová, Silvia Petrová, Jana Koštiaľová, Veronika Ursínyová, Brigita Lehoťanová. Svoje sympatizujúce slová na vernisáži venovala poslankyňa Národnej rady SR p. Romana Tabák.