Bratislava 21. marca 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR-František Iván)

Národná rada (NR) SR aj prezident Andrej Kiska sú pri aktuálnom výbere nových sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR tlačení do kúta potrebou znovu sfunkčniť túto inštitúciu. Na margo časových lehôt na zvolenie kandidátov a vymenovanie nových sudcov to 20. marca pre Tablet.tv povedal vysokoškolský pedagóg, ústavný právnik a zároveň bývalý sudca ÚS Ladislav Orosz

„Ústavný súd je už vyše mesiaca nefunkčný, nie je schopný zabezpečovať plnenie všetkých svojich úloh, zvlášť najdôležitejších rozhodovacích právomocí, a to sú právomoci pléna ÚS,“ upozornil Orosz.

Národná rada si podľa neho v prvej tohoročnej voľbe nesplnila svoju povinnosť riadne a včas zvoliť kandidátov na sudcov Ústavného súdu tak, aby prezident mohol v primeranom čase sudcov vymenovať. Dôsledkom toho plénum ÚS, ktoré na uznášaniaschopnosť potrebuje minimálne sedem členov, nie je schopné prijímať rozhodnutia.

„Ústava presne ustanovuje, v ktorých veciach rozhoduje plénum ÚS a v ktorých trojčlenný senát. V pléne rozhoduje ÚS o najdôležitejších veciach, napríklad o súlade právnych predpisov s ústavou, o všeobecne záväznom výklade ústavy a rovnako o ústavnosti a zákonnosti volieb. Je to práve aktuálne, lebo máme za sebou prvé kolo prezidentských volieb,“ uviedol Orosz.

„Aj rozhodovanie senátov je veľmi sťažené, lebo štyria sudcovia môžu vytvoriť maximálne jeden senát. Dôjde k prieťahom v činnosti ÚS, lebo štvorica sudcov nemôže byť schopná riešiť veľkú agendu ústavných sťažností v primeranom čase,“ upozornil.

Ústavný súd má aktuálne štyroch z trinástich sudcov, nie je vymenovaný predseda ani podpredseda súdu. „Zákon o ústavnom súde to rieši, hovorí o tom, že ak nie je ustanovený predseda ani podpredseda súdu, ich funkcie vykonáva funkčne najstarší sudca, čo je v tomto prípade pani doktorka Baricová,“ reagoval Orosz. „Nie je to akútne, rozhodnúť o tom, kto bude vymenovaný za predsedu ÚS, viem si predstaviť, že pán prezident Kiska čaká, kým bude mať väčší výber. V tejto chvíli to nie je vážny problém, ale do ukončenia funkčného obdobia pána prezidenta Kisku by bolo potrebné tento menovací akt urobiť.“

Vo štvrtok sa začalo vypočúvanie takmer troch desiatok uchádzačov o posty ústavných sudcov na ústavnoprávnom výbore parlamentu, malo by pokračovať do piatku 22. marca. Voľba kandidátov sa potom uskutoční na schôdzi Národnej rady SR, ktorá sa začne 26. marca. Poslanci majú zvoliť 18 kandidátov, ktorých majú predložiť prezidentovi SR. Ten z nich má vymenovať deviatich sudcov za tých, ktorým sa 16. februára skončilo funkčné obdobie.

„Zákon o ústavnom súde taxatívnym spôsobom vymenúva, kto môže navrhovať kandidátov na sudcov, je to poslanec NR SR, vláda SR, predseda ÚS, predseda Najvyššieho súdu, generálny prokurátor, verejný ochranca práv, ďalej sú to profesijné organizácie právnikov ako Slovenská advokátska komora, Slovenská notárska komora, Komora exekútorov a v neposlednom rade majú právo navrhovať kandidátov vedecké inštitúcie pôsobiace v oblasti práva, teda Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied a právnické fakulty,“ vymenoval Orosz.

Na technickú otázku, ako by novinári mali označovať ľudí nominovaných zodpovednými inštitúciami pred tým, ako ich plénum NR SR zvolí za „kandidátov“ na post sudcu ÚS Orosz reagoval, že ústava ani zákon o ústavnom súde tieto osoby presne nepomenúva. Myslí si, že vhodný výraz by bol „uchádzač“.

Vypočutie na ústavnoprávnom výbore je podľa Orosza nový inštitút v našom ústavnom práve, zaviedol sa koncom minulého roka. „Tento inštitút poznajú tradičné demokracie, veľmi známe sú vypočutia v Kongrese Spojených štátov, kde tých, ktorých vypočúvajú, naozaj vyzlečú až donaha. Z tohto pohľadu je náš inštitút celkom porovnateľný. Musí sa, samozrejme, trocha utriasť, musí prebehnúť nejaká prax,“ povedal. Híring na výbore podľa neho prispieva k vyššej transparentnosti voľby kandidátov.

„Osobne to nehodnotím zle. Uvedomujem si, že niektoré otázky (počas prvej voľby, pozn. TASR) išli do citlivých sfér, niektoré boli nedôstojné. To všetko je otázka politickej a právnej kultúry, s ktorou na Slovensku, žiaľ, musíme zápasiť. Ale je to pozitívny inštitút.“

Na otázku, či môže uchádzač vypočutie na výbore odmietnuť, Orosz vysvetlil, že zákon v tomto smere nie je celkom jednoznačný. „Ja by som to interpretoval tak, že je to jeho povinnosť. Ale sankcia toho typu, že by nebol pripustený pred voľbu Národnou radou, ak splní všetky podmienky, podľa mňa nepripadá do úvahy.“

Zmyslom vypočutia pred ústavnoprávnym výborom podľa neho nie je urobiť záver, koho má Národná rada zvoliť za kandidátov. „Je to proces, ktorý má ukázať, kto sa o funkciu uchádza a preveriť, či osoba spĺňa ústavou stanovené podmienky pre kandidatúru, teda, či kandidát dosiahol 40 rokov veku, či má pätnásťročnú prax v právnickom povolaní a či je občanom SR,“ zhrnul Orosz.

Na otázku, či môže plénum hlasovať aj o uchádzačovi, ku ktorému výbor nezaujal stanovisko, odpovedal Orosz kladne. „Teoreticky a prakticky takáto situácia môže nastať. Ja by som sa k tomu postavil tak, že ústava definuje výbory, a teda aj ústavnoprávny výbor, ako poradné a iniciatívne orgány parlamentu. Teda stanovisko alebo neexistencia stanoviska ústavnoprávneho výboru má pre plénum NR SR len poradný význam,“ skonštatoval.

Na otázku, či je vhodnejšia tajná alebo verejná voľba kandidátov, Orosz odpovedal, že on osobne by v podmienkach politickej a právnej kultúry na Slovensku uprednostnil verejnú voľbu, ale poslanci majú právo rozhodnúť sa aj inak. „Platný zákon o rokovacom poriadku NR SR preferuje verejnú voľbu s tým, že umožňuje aj voľbu tajnú, ale musí o tom rozhodnúť na návrh 15 poslancov plénum NR SR.“

„Zákonodarca vyjadril záujem, aby sa preferovala voľba verejná. Prirodzene, tajná aj verejná voľba majú svoje výhody. Treba povedať, že v tradičných demokraciách sa vo väčšine prípadov pri personálnych otázkach hlasuje tajne. Tajné hlasovanie má svoj význam v tom, že sa poslanec môže cítiť slobodnejší vo vzťahu k svojej politickej strane, ktorá mu môže chcieť niečo prikázať,“ poznamenal Orosz. „Aj verejná voľba má svoj profit, predovšetkým vo vzťahu k občanom, ktorí vedia, ako nimi zvolení poslanci v parlamente volili. Verejná voľba je prekážkou aj v prípade snáh o znefunkčnenie hlasovania. Môže sa stať, že sa silný poslanecký klub rozhodne spôsobiť, že voľba bude vo svojej podstate neplatná, a potom sa budú vyhovárať, že to neurobili,“ zhrnul ústavný právnik.

V prvej tohoročnej voľbe v prvom ani druhom kole parlament nedokázal zvoliť ani jedného kandidáta na sudcu ÚS. Preto predseda NR SR Andrej Danko (SNS) vypísal v tomto čase voľbu druhú. V prípade opätovného neúspechu sa celý proces podľa Orosza môže opakovať.

„Parlament musí voliť dovtedy, kým nezvolí dostatočný počet kandidátov. Vyhlásia sa voľby, keď v prvej fáze nie je zvolený dostatočný počet kandidátov, v rámci tejto voľby sa hlasovanie opakuje. A potom je potrebné vypísať nové voľby, k čomu v súčasnosti došlo,“ doplnil.

Ak parlament zvolí v tejto voľbe určitý počet kandidátov, ale nie všetkých 18, vznikne predsedovi parlamentu ústavná dilema. „Doterajšia prax bola taká, že predseda NR SR predložil návrhy kandidátov na sudcov ÚS prezidentovi len vtedy, keď bol zvolený dvojnásobný počet kandidátov na počet voľných miest na ÚS,“ poznamenal Orosz.

„Veľa sa momentálne diskutuje o tom, či by mohol byť na vymenovanie prezidentovi predložený aj menší počet ako 18 kandidátov. Je to zodpovednosť predsedu NR SR. Treba zobrať do úvahy dve otázky. Jedna z nich je čistý ústavný postup, a ten je nespochybniteľný len vtedy, keď sa predloží taký počet kandidátov, aký ústava vyžaduje, teda dvojnásobný oproti počtu voľných miest na ÚS. A na druhej strane, je tu problém nefunkčnosti ÚS, ktorý môže narastať,“ vysvetlil. „Viem si predstaviť aj odôvodnenie postupu predložiť prezidentovi aj menej kandidátov a vytvoriť tak prezidentovi priestor, aby vymenoval sudcov z tých kandidátov, ktorí mu budú predložení,“ dodal Orosz.

Nesúhlasí však s názormi, podľa ktorých môže prezident odmietnuť viac ako polovicu kandidátov zvolených parlamentom alebo, naopak, vymenovať na posty sudcov viac ako presnú polovicu zo zvolených kandidátov.

„Pravidlá postupu prezidenta vyplývajú jednak z ústavy, ale v súčasnosti už aj z rozhodnutí ústavného súdu, ktoré boli prijaté v súvislosti s nevymenovaním sudcov na tri voľné miesta. Ústavný súd jednoznačne vyslovil záver, že prezident musí z predložených kandidátov polovicu vymenovať za sudcov. Možno o tomto rozhodnutí diskutovať, ale to rozhodnutie platí,“ vyhlásil.

„Je vhodné vychádzať aj z toho, čo povedala Benátska komisia. V reakcii na žiadosť prezidenta o zaujatie stanoviska vyslovila záver, že aj keď výklad, ktorý podalo plénum ÚS v konaní o návrhu prezidenta nie je celkom plnohodnotný, lebo ho neprijal v rozhodovaní o veci samej, ale pri predbežnom prerokovaní, mal by platiť a mal by sa uplatniť.“

„Z dvoch kandidátov musí prezident vymenovať jedného vtedy, keď je jedno voľné miesto. Keby teoreticky bolo NR SR navrhnutých šesť kandidátov, môže podľa mňa vymenovať len troch sudcov. Keby vymenoval viacerých, bol by to podľa mňa veľmi avantgardný postup a mohol by byť v budúcnosti vážne spochybňovaný,“ zdôraznil Orosz.

Na otázku, aký čas má prezident na vymenovanie sudcov z kandidátov zvolených parlamentom, Orosz odpovedal, že by s tým nemal príliš otáľať. „Samozrejme, treba mu vytvoriť priestor na to, aby mohol kandidátov posúdiť. Prezident je ústavou viazaný. Ústava hovorí o tom, že musí svojim rozhodovaním zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov. Aj NR SR aj prezident sú tlačení do kúta tým, že by mali sfunkčniť ústavný súd. Z tohto pohľadu, by to mal prezident urobiť naozaj bez zbytočného odkladu. Iná otázka je, či súčasný prezident túto možnosť dostane. Chcel by som byť miernym optimistom, že sa ten proces podarí v primeranom čase dotiahnuť na úrovni NR SR aj prezidenta,“ uzavrel.