Opozícia by chcela viac transparentnosti v podpore kultúry

Bratislava 8. júla 2019 (SITA/HSP/Foto:SITA-Branislav Bibel)

Opozícia má vlastné predstavy o kultúrnej politike štátu. Ak by uspela vo voľbách, urobila by zmeny vo viacerých inštitúciách v rezorte kultúry. Žiada viac transparentnosti a efektívnosti v nakladaní s prostriedkami z verejných zdrojov

„Fond na podporu umenia (FPU) je pre umenie užitočný, aj keď nie je dokonalý. Hoci je jeho transparentnosť na vysokej úrovni, chýbajú dostatočné kontrolné mechanizmy,“ domnieva sa podpredsedníčka Výboru NR SR pre kultúru a médiá Natália Milanová (OĽANO). Večným problémom sú podľa nej odborné komisie.

„Je podozrenie, že nie vždy posudzujú projekty objektívne,“ uviedla Milanová. Ak by sa OĽANO dostalo k moci, navrhlo by zvýšiť sumu určenú na prevádzku fondu z dnešných 3,5 percenta na päť percent. Cieľom má byť zvýšenie kvality služieb, a tiež dôslednejšia kontrola podporených projektov. Na tento účel by mala slúžiť špeciálna komisia na kontrolu výstupov.

„Problémy vo fungovaní má aj Audiovizuálny fond. Tam je miera transparentnosti nízka, procesy v trojstupňovom riadení sú neprehľadné, chýba krížová kontrola zmlúv s RTVS. Aj tento fond však vnímam ako užitočný a myslím si, že má svoj podiel na vzostupe slovenskej kinematografie,“ vraví poslankyňa. Matica slovenská podľa nej urobila viacero prešľapov, „no zatiaľ jej vždy bolo veľkoryso prepáčené“. „Je načase posvietiť si aj na jej fungovanie. Rovnako považujem za potrebné preveriť dotačný systém Obnovme si svoj dom,“ povedala podpredsedníčka parlamentného výboru pre kultúru a médiá.

Výhrady k rezortu kultúry má aj SMK. „Fond na podporu umenia sa síce snaží, ale z dôvodu vybudovanej štruktúry nespĺňa kritériá samosprávy v oblasti umenia,“ uviedla tlačová tajomníčka SMK Helena Fialová. Podľa nej by bola potrebná zmena štruktúry Fondu, aj personálneho zabezpečenia. SMK presadzuje v oblasti kultúry vlastné ciele. Chce, aby Slovensko na základe svojich záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných dohovorov uznalo maďarský jazyk za regionálny jazyk.

„Pokladáme za nevyhnutné znova zaviesť financovanie Csemadoku – najväčšej kultúrnej organizácie v strednej Európe – zo štátneho rozpočtu, ako to bolo aj v minulosti,“ uviedla Fialová. „Sme za to, aby divadlá ostali v pôsobnosti VÚC, a to aj pre nás veľmi dôležité divadlá v Komárne a Košiciach. Podporujeme vznik divadla v Dunajskej Strede. Pokladáme za dôležité zaviesť vo verejnoprávnych médiach vysielací čas primeraný počtu občanov patriacich k maďarskej komunite v jazyku národnostnej menšiny,“ vymenovala ďalšie požiadavky strany.

V hnutí Sme rodina by boli radi, keby Fond na podporu umenia podporoval “skutočne kvalitné umelecké projekty a osobnosti”. “Celkovo, a to sa týka asi všetkých dotačných schém, je tiež na zváženie výška poskytnutých dotácií. Aký má význam podporiť projekt 10 alebo 20 percentami koncovej sumy, ak preukázateľne nemá iné finančné krytie? Takýto zámer sa nebude dať realizovať a veľká časť prostriedkov sa vráti nevyužitá do štátneho rozpočtu,” uviedlo hnutie vo svojom stanovisku.

„Naša strana mala v parlamente výhrady k vzniku Fondu na podporu národnostných menšín. Nie, že by nám prekážala podpora menšín, skôr sme sa obávali o transparentnosť. Už na začiatku nebola dostatočne určená a nastavená kontrola využívania peňazí, ktoré fond rozdeľuje. To sa napokon aj potvrdilo, keď sa prišlo na to, že peniaze určené na rómsku menšinu sa rozdeľovali netransparentne. Časť peňazí členovia komisie pridelili priateľom a rodinným príslušníkom,“ tvrdí podpredseda Ľudovej strany Naše Slovensko Martin Beluský.

Tímlíderka SaS pre kultúru Renáta Kaščáková vraví, že „problém nastáva vtedy, ak je požiadaviek viac, než sú možnosti fondov a komisie musia robiť selekciu projektov. Vtedy je dôležitá najmä miera transparentnosti a kontroly, ktorá zamedzuje pokušeniam prideľovať peniaze nie na základe objektívnych kritérií, ale napríklad na základe toho, kto koho pozná. Ak by sme niečo menili na fungovaní fondov, tak je to práve nastavenie kritérií, systému hodnotenia a následnej kontroly smerom k čo najväčšej transparentnosti a objektivite,“ uviedla Kaščáková. Zároveň by SaS chcela viac využívať systém koprodukcií a pôžičiek, pri ktorých štát financuje nielen náklady, ale v prípade ich komerčného úspechu sa podieľa aj na prípadných výnosoch z podujatí. „V konečnom dôsledku to prinesie viac peňazí do systému a viac podporených projektov,“ uviedla predstaviteľka SaS.

Jednoznačne pozitívne hodnotí Fond na podporu umenia podpredsedníčka strany Progresívne Slovensko a odborníčka na kultúru a kreatívny priemysel Zora Jaurová. „Založenie FPU patrí k najvýznamnejším reformám v oblasti kultúry od roku 1989. Jeho podstatou je moderná kultúrna inštitúcia typu Arts Council, ktorá funguje na takzvanom princípe arm’s length, čiže ako verejnoprávna inštitúcia bez priameho riadenia ústredným orgánom štátnej správy. Od čias svojho vzniku preukázal FPU schopnosť efektívne financovať a podporovať tzv. nezávislú kultúru a výsledky v podobe zvýšenej kultúrnej ponuky sú nesporné. Potenciál FPU je možné do budúcnosti využiť aj vytvorením jeho regionálnych kancelárií a zvyšovaním množstva podporných programov,“ uviedla Jaurová pre agentúru SITA.