Na predčasné dôchodky vznikol nápor. Prečo niektoré ročníky získali výrazne vyššie penzie?

Len za dva roky bolo podaných približne 72-tisíc žiadostí o predčasný dôchodok, čo zodpovedá počtu, ktorý by sa za bežných okolností nazbieral až za päť rokov. Ľudia pritom svoje rozhodnutia evidentne načasovali strategicky, najmä ku koncu rokov, keď bolo možné využiť mimoriadne výhodné podmienky. IFP konštatuje, že ľudia aktívne vyhodnocovali výhodnosť odchodu do predčasného dôchodku a prispôsobovali tomu jeho načasovanie, čo sa v minulosti v takomto rozsahu nepozorovalo.

Hlavným dôvodom tejto vlny bol spôsob výpočtu dôchodku nastavený ešte v roku 2004. Pri priznaní dôchodku sa jeho suma okamžite zvyšuje o takzvanú prvú valorizáciu, ktorá reflektuje infláciu. Zároveň sa však do výpočtu premieta aj rast priemernej mzdy v hospodárstve. V prostredí prudkého rastu cien tak dôchodok zohľadňuje cenovú dynamiku dvakrát, čo viedlo k skokovému nárastu novopriznaných penzií. Tento efekt sa naplno prejavil práve v rokoch 2023 a 2024, keď inflácia dosahovala mimoriadne vysoké hodnoty.

Konkrétny príklad ilustruje, aké výrazné rozdiely tento mechanizmus vytvoril. Dôchodca so 40 rokmi poistenia a celoživotným zárobkom na úrovni priemernej mzdy, ktorý odišiel do dôchodku v roku 2023, má dnes v reálnom vyjadrení približne o 13 percent vyšší dôchodok než identický poistenec, ktorý odišiel do penzie v roku 2025. Rozdiel predstavuje takmer 100 eur mesačne a zostáva natrvalo, keďže ďalšie valorizácie sa už uplatňujú rovnako pre všetkých.

Finančnú atraktivitu skoršieho odchodu ešte posilnilo zavedenie možnosti odísť do predčasného dôchodku po 40 odpracovaných rokoch s miernejším krátením. Táto legislatívna zmena výrazne rozšírila okruh ľudí, ktorí mohli výhodné podmienky využiť, a umožnila odchod do dôchodku aj viac než dva roky pred dovŕšením dôchodkového veku. IFP odhaduje, že približne 41-tisíc predčasných dôchodkov bolo priznaných nad rámec štandardného počtu z predchádzajúcich rokov, pričom viac než polovici týchto ľudí chýbali do riadneho dôchodku viac ako dva roky.

Masové odchody z trhu práce sa prejavili aj vo verejných financiách. Zvýšené výdavky na dôchodky sa spojili s výpadkom príjmov z daní a odvodov, keďže tisíce ľudí prestali pracovať skôr, než sa pôvodne očakávalo. Najvýraznejší fiškálny dosah sa prejavil v roku 2024, keď sa postupne priznávali dôchodky zo žiadostí podaných ešte koncom roka 2023. Podľa IFP sa saldo verejných financií v dôsledku tejto vlny zhoršilo o viac než 500 miliónov eur. Hoci sa dodatočné náklady budú v nasledujúcich rokoch postupne znižovať, systémové riziko pretrváva, najmä ak by sa v budúcnosti zopakovali inflačné šoky.

Dôsledky sa neobmedzili len na rozpočet, ale zasiahli aj trh práce. Predčasné dôchodky urýchlili odchod pracovníkov v čase, keď Slovensko už čelí nepriaznivým demografickým trendom. Najviac zasiahnutým odvetvím bola priemyselná výroba, kde do predčasného dôchodku odišlo takmer 15-tisíc ľudí, no výrazné relatívne úbytky zaznamenali aj baníctvo a poľnohospodárstvo. Ide pritom o sektory, v ktorých ľudia často začínajú pracovať v mladšom veku a skôr splnia podmienku potrebných odpracovaných rokov.

IFP upozorňuje, že súčasný systém je neoptimálny nielen z pohľadu verejných financií, ale aj z hľadiska spravodlivosti medzi jednotlivými ročníkmi. Vytvára výrazné a trvalé rozdiely vo výške dôchodkov, ktoré závisia výlučne od načasovania odchodu do penzie, nie od dĺžky práce či zaplatených odvodov.

Ako možné riešenie IFP navrhuje najmä zrušenie prvej valorizácie pri priznaní dôchodku, čím by sa výrazne obmedzila možnosť špekulatívnych a arbitrážnych odchodov do predčasného dôchodku. Takýto krok by podľa prepočtov priniesol dlhodobú úsporu na úrovni takmer 0,14 percenta HDP, pričom v prípade opakovania inflačných šokov by sa úspory mohli pohybovať v stovkách miliónov eur. Alternatívou je zavedenie mechanizmu, ktorý by počas mimoriadnych období vyrovnával rozdiel medzi valorizáciou dôchodkov a rastom priemernej mzdy, bez trvalého zvyšovania úrovne novopriznaných penzií.