Rozdiely medzi Slovenskom a priemerom OECD sa však neprejavujú len v samotnej váhe zdanenia práce, ale najmä v jeho štruktúre. Zatiaľ čo v mnohých krajinách OECD sa príjmy zo zdanenia práce rozkladajú rovnomernejšie medzi daň z príjmov fyzických osôb a odvody, na Slovensku dominujú zdravotné a sociálne odvody. Práve tie tvoria základ príjmov verejných financií a výrazne zaťažujú cenu práce. Tento model je síce typický pre viaceré európske ekonomiky, no zároveň obmedzuje priestor na flexibilnejšie presúvanie daňového bremena na iné zdroje.

Z pohľadu spotreby sa Slovensko nachádza mierne nad priemerom OECD. Výnosy z DPH a spotrebných daní tvoria v domácom daňovom mixe významnú časť príjmov, hoci nejde o extrém v porovnaní s niektorými krajinami regiónu. Na opačnom konci spektra stoja štáty ako Maďarsko, pobaltské krajiny či Grécko, kde výber daní zo spotreby zohráva dominantnú úlohu. Slovensko sa tak v tomto smere pohybuje skôr v európskom strede, bez výrazného vybočenia.

Slabším článkom slovenského daňového systému zostáva výber dane z príjmov právnických osôb, ktorý je v porovnaní s priemerom OECD nižší. Ešte výraznejší rozdiel vidno pri daniach z majetku, ktorých výnos je na Slovensku takmer zanedbateľný. Tento fakt dlhodobo poukazuje na úzku daňovú základňu a silnú závislosť verejných príjmov od práce a spotreby, čo zvyšuje citlivosť rozpočtu na vývoj trhu práce a ekonomické cykly.

Priemer OECD pritom výrazne ovplyvňujú krajiny mimo Európy, kde zohrávajú hlavnú úlohu dane z príjmov fyzických a právnických osôb. Európsky model je rozmanitejší. Okrem Slovenska a väčšiny jeho susedov sa o sociálne a zdravotné odvody vo veľkej miere opierajú aj veľké ekonomiky ako Nemecko, Francúzsko či Španielsko. Práve toto porovnanie ukazuje, že slovenský daňový mix nie je v európskom kontexte výnimočný, no v širšom rámci OECD sa posúva smerom k vyššiemu zaťaženiu práce.