Krajňák sa obáva, že po tom, ako sa štatutárnym orgánom stala Správna rada ako kolektívny orgán, budú v ústave nasledovať čistky, na ktorých sa nemieni podieľať. Krajňák podal výpoveď ako zamestnanec, ostáva však členom Správnej rady ÚPN až do skončenia funkčného obdobia. Zasadnutie rady chce zvolať na začiatok novembra, je však otázne, či sa hneď bude voliť jej nový predseda.

“Snaha o zmenu zákona prišla v čase, keď ÚPN získal rešpekt a uznanie nielen doma, ale aj za hranicami našej vlasti. Podľa dôvodovej správy je snahou predkladateľov zákona zaviesť efektívne riadenie ústavu. Avšak za spôsobené škody v riadení ÚPN nikto neponesie osobnú zodpovednosť,” upozornil Krajňák.

Poukázal tiež na to, že podľa medializovaných informácií predkladatelia odôvodňovali zmenu zákona aj napätými vzťahmi v ÚPN. “Ak toto bolo podnetom, novela je personifikovaná, čo je v rozpore s ústavou, nakoľko zákon musí byť všeobecne platný a nemôže sa vzťahovať na konkrétny prípad,” vyhlásil s tým, že dôvody na prijatie novely museli byť oveľa vážnejšie.

Prvým podľa neho je, že ústav sa v plnom nasadení venoval súdnym sporom, kde kľúčovými účastníkmi boli bývalí príslušníci ŠtB. ÚPN zároveň zverejnil a uzavrel kompletnú štruktúru ŠtB na území Slovenska od roku 1966, naliehal, aby boli politickým väzňom zvýšené dôchodky a neustále pripomínal skutky zločineckých režimov a pomenúval vinníkov. “Toto sú skutočné dôvody, prečo koaliční poslanci predložili novelu,” myslí si.

Krajňák tvrdí, že koaliční poslanci si osvojili kritiku vedenia ÚPN. “Mrzí ma, že nikto z predkladateľov novely ma neoslovil a skutočne sa nezaujímal o situáciu v ústave. Nepriateľmi súčasného vedenia ÚPN sú pritom extrémisti, ľudáci, eštebáci, niektorí sudcovia a komunisti,” poznamenal Krajňák.

Ako tvrdí, predkladatelia novely pozabudli na skutočnosť, že ústav sa má vyrovnávať so zločineckou minulosťou. “Novela však okliešťuje kompetencie predsedu Správnej rady a len taxatívne menuje úlohy, ktorými sa má ústav zaoberať,” konštatoval.

Ondrej Krajňák bol do funkcie zvolený v NR SR 13. februára 2013 na šesť rokov. “Zdedil som inštitúciu, ktorá bola kritizovaná pre odklon od zámerov jej zakladateľa Jána Langoša a od zákona o ÚPN,” dodal.

Podľa novely, ktorá vstúpila do účinnosti 27. októbra, sa štatutárom ústavu stala Správna rada ako kolektívny orgán, nie iba jej predseda, ako tomu bolo doteraz. Krajňák však napokon nemusel skončiť vo funkcii 15. októbra, teda ešte pred uplynutím funkčného obdobia. Hoci kritizovaná koaličná novela s tým pôvodne počítala, plénum v septembri odobrilo zmenu, ktorá toto opatrenie vypustila. Pozmeňujúci návrh predložila koaličná poslankyňa Edita Pfundtner z Mosta-Híd, hlasovalo zaň 124 poslancov. Takto zmenený koaličný zákon potom podporilo 77 poslancov.

Po novom si bude šéfa voliť aj odvolávať Správna rada sama. Tá má deväť členov, päť z nich volí parlament, dvoch vláda a dvoch prezident. Novela určuje, kedy je možné odvolať člena Správnej rady – ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin, najmenej tri mesiace nevykonával svoju funkciu alebo ak boli zistené nedostatky pri výkone jeho funkcie či pri plnení jeho zákonných povinností. “Zistenie takýchto nedostatkov konštatuje Dozorná rada väčšinou hlasov svojich členov a takto zistené nedostatky oznámi Správnej rade, ako aj orgánu, ktorý člena Správnej rady ustanovil do funkcie,” uviedla Pfundtner. Možnosť odvolať člena Správnej rady bude teda podmienená konštatovaním Dozornej rady.

Keď prezident Andrej Kiska vrátil zákon do parlamentu aj s pripomienkami, v odôvodnení svojho veta poukázal na uvedený fakt, že štatutárnym orgánom ÚPN sa stáva Správna rada ako kolektívny orgán. “Jej predseda by tak len koordinoval jej činnosť a konal v jej mene navonok. Z obsahu schváleného zákona však nie je zrejmé, ako bude Správna rada vykonávať všetky právne úkony, ktoré ako štatutárny orgán vykonávať má,” odkázal.

Hlava štátu argumentovala, že to oslabuje zodpovednosť za riadenie a činnosť celého ústavu. Kiska zároveň pripomenul, že slovenský právny poriadok pri inštitúciách verejnoprávneho typu nepozná takúto formu riadenia prostredníctvom kolektívneho štatutárneho orgánu.

Poslanci jeho veto v októbri prelomili, pripomienky neakceptovali a novela prešla v pôvodnom znení. Kiska sa preto rozhodol novelu nepodpísať. V Zbierke zákonov tak vyšla bez jeho podpisu.