Bratislava 30. septembra 2018 (SITA/HSP/Foto:TASR/AP-Visar Kryeziu)
Sviatok Ružencovej Panny Márie sa traduje od 7. októbra 1571, kedy dosiahli kresťania pod velením don Juana d´Austria v námornej bitke pri Lepante rozhodujúce víťazstvo nad Turkami
Október je v katolíckom kalendári mesiacom svätého ruženca, pretože jeho siedmy deň patrí sviatku Panny Márie Ružencovej. Už egyptskí pustovníci v 1. storočí používali na počítanie modlitieb kamienky alebo guľôčky. Modlitba ruženca sa vyvinula v 12. storočí z tzv. ľudového žaltára, pri ktorom sa namiesto 150 žalmov modlilo 150 zdravasov. Do používania v cirkvi ju zaviedol svätý Dominik. V 14. storočí boli zdravasy rozdelené do 15 desiatkov a v 15. storočí sa pridala ku každému desiatku myšlienka zo života Ježiša Krista na rozjímanie. Radostný ruženec hovorí o Ježišovom narodení a detstve, bolestný o jeho umučení a slávnostný sa zameriava na večnosť od Ježišovho zmŕtvychvstania po nanebovzatie jeho matky Márie. V roku 2002 Svätý Otec Ján Pavol II. stanovil ďalšiu časť svätého ruženca ruženec svetla, ktorý je zameraný na čas Ježišovho verejného pôsobenia.
Sviatok Ružencovej Panny Márie sa traduje od 7. októbra 1571, kedy dosiahli kresťania pod velením don Juana d´Austria v námornej bitke pri Lepante rozhodujúce víťazstvo nad Turkami. Ruženec sa tešil obľube nielen u prostých ľudí, ale aj medzi najvyššími cirkevnými hodnostármi. Podľa vizionárov ho držala v rukách Panna Mária pri zjaveniach v Lurdoch, Fatime a na ďalších miestach a vyzývala na jeho modlitbu. Pápež 20. storočia Ján XXIII. sa denne modlil všetkých 15 desiatkov a medzi podporovateľov tejto modlitby patril aj Svätý Otec Ján Pavol II. Na Slovensku bola šíriteľkou ružencových spoločenstiev sestra Bernadeta Pánčiová (zomrela v roku 2015) z rehole vincentínok, ktorá si vďaka starostlivosti o chorých a postihnutých vyslúžila prezývku Slovenská Matka Tereza. Ruženec nazýva reťazou, ktorá spútava Satana a robí ho bezmocným voči ľuďom.