Okamura o migračnej politike EÚ: Never ostnatému drôtu, ani keby sa stokrát tváril ako ruža. Európska únia hrozí členským krajinám pokutou 250.000 eur za každého odmietnutého imigranta

Česká republika 18. januára 2018 (HSP/Foto: TASR-Michal Svítok)

Európska únia hrozí členským krajinám pokutou 250.000 eur za každého odmietnutého imigranta. Poslanec hnutia SPD Tomio Okamura v reakcii na navrhované zmeny azylovej politiky a revíziu tzv. Dublinského dohovoru poukázal na dôležité skutočnosti.

„Diskusia o revízii Dublinských dohôd, ktoré sa týkajú udeľovania azylu migrantom v Európe, by mala mať na základe návrhu Európskej únie niekoľko rovín. Pretože, popravde povedané, ide len o vrchol ľadovca, ktorý raz potopí celú Európu. Dublinské dohody pôvodne riešia mechanizmus udeľovania azylu utečencom, a to tak, aby utečenci necestovali po Európe a nežiadali o azyl vo viacerých krajinách naraz. Ich princípom bolo, že žiadateľ žiada v prvej bezpečnej krajine a táto krajina jeho prípad rieši. Chápe sa tu žiadosť o medzinárodnú ochranu ľudí, ktorí sú nejako prenasledovaní. Rozhodne sa nejedná o ekonomických a sociálneych migrantov. Ako vieme, nikto toto nariadenie nedodržiaval. Za azylantov dnes považujeme aj ekonomických migrantov a tí behajú po Európe, ako sa im zapáči, presnejšie podľa toho, čo ktorá krajina výhodné migrantom ponúka,“ pripomenul v úvode Okamura.

Európska únia na to zareagovala pokusom zaviesť povinné kvóty, ktoré by donútili krajiny ako Česká či Slovenská republika, aby začali prijímať migrantov. Niektoré krajiny napriek nátlaku kvóty neprijali. „A dnes tu máme ďalší pokus Európskej únie, ako nám vnútiť kvóty, ale inou cestou. V prípade Bruselu by sa dal použiť krásny bonmot Karla Kryla: ‘Never ostnatému drôtu, ani keby sa stokrát tváril ako ruža.’ Brusel zostane Bruselom a peň pňom, napísal by iný náš klasik,“ dodáva.

Ozrejmil, že utečenec bude v rámci tohto nového systému presunutý do jednej zo štyroch krajín, ktoré doteraz prijali najmenšie percento žiadateľov o azyl zo svojho objemu kvót. „Výška kvót sa bude stanovovať podľa počtu obyvateľov jednotlivých krajín EÚ a ich ekonomickej sily vyjadrené v HDP, teda v hrubom domácom produkte. Podľa návrhu Európskej únie by sa noví utečenci mali prednostne umiestňovať v tých štátoch, ktoré majú v pomere k počtu obyvateľov imigrantov najmenej. V praxi by teda na našu republiku (Česko – pozn. red.) nepripadla tisícka, ale minimálne 100 až 150 tisíc utečencov, tak aby sa ich podiel vyrovnal štátom ako Nemecko alebo Švédsko,“ vysvetlil Okamura.

Takže imigranti, ktorí boli do Európy zlákaní nemeckou štedrou sociálnou politikou, chytení v Taliansku na základe lajdáckej ochrany hraníc a prerozdelení na základe kvót, budú v Českej republike dostávať rovnakú sociálnu dávku (na základe tzv. európskeho piliera sociálnych práv), akú by dostali v Nemecku. To znamená, že budú mať dobrý sociálny motív zostať aj v krajine, v ktorej pôvodne byť nechceli.

Kvóty ako motivačný faktor pre pašerákov

„Deravé hranice, dovoz migrantov z pobrežných vôd Líbye až do Talianska, povinné prerozdelenie do štátov Európskej únie a finančné motivácie migrantov. Tak vyzerá v praxi migračná politika Európskej únie. Pripomínam, že už samotný princíp prerozdeľovania migrantov je motivačný faktor pre migrantov a pašerákov ľudí, pretože tí dostávajú jasný signál, že miesta je dosť a že Európska únia nemieni ľudí vyhadzovať, ale naopak prerozdeľovať si ich. A dokonca sa blíži aj jednotný sociálny systém, takže už nie je potrebné, aby migranti v ďalšej fáze s námahou smerovali až do Švédska alebo do Nemecka,“ upozorňuje.

„A je to stále horšie. Európsky súd pre ľudské práva vydáva verdikty zakazujúce vracať nelegálnych migrantov späť do krajín pôvodu, ak ich prekročia ilegálne, ako tomu bolo napr. v španielskej Melille. A čo je najhoršie, takéto rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva sú právne záväzné pre štáty, ktoré sú členmi Rady Európy, čo sú všetky štáty Európskej únie, vrátane Českej republiky, a majú tak za následok zámerné neriešenie problémov nelegálnej migrácie,“ vysvetlil Okamura.

Na výhovorky typu, že aktuálny systém nefunguje, ale nikto ešte nič lepšie nevymslel český poslanec uvádza, že je potrebné ich deportovať von, za hranicu! „Je pozoruhodné, že Európska únia nemá problém s tým, šupnúť násilím migrantov krajinám Európskej únie, ktoré o migrantov nestoja, ale nedokáže ich vrátiť do ich vlasti alebo do krajiny, z ktorej do Európskej únie nelegálne vošli,“ dodáva.

Podľa slov Okamuru tu teda nie je ani tieň snahy vážne riešiť kolonizáciu Európy Afričanmi a moslimami. Máme preto trvať na tom, že nikdy nepripustíme, aby ktokoľvek cudzí nám diktoval, či a koľko cudzincov máme prijať do svojej krajiny. Upozorňuje tiež štatistiky jasne ukazujú, že zvýšenie bezpečnostných rizík je s pribúdajúcimi migrantmi násobné.

„Čo sa týka bezpečnosti, všetci na vlastné oči vidíme, že pribúdajú na uliciach betónové protiteroristickej zátarasy a už minimálne rok chodia po uliciach policajti so samopalmi. To predsa nie je štandardný stav, ktorý tu chceme mať a taký stav tu ani pred niekoľkými rokmi nebol,“ upozorňuje a dodáva „skutočnosť je predsa taká, že od roku 2016 u nás nepretržite platí oficiálne prvý stupeň ohrozenia terorizmom, čo znamená existenciu všeobecného ohrozenia terorizmom. To tu tiež predsa predtým nebolo a je to jasné, čierne na bielom.“ Slovensko v prípade teroristického ohrozenia vyhlásilo v roku 2016 stupeň 2 a následne aj v auguste 2017.

Dodržiavať to, čo bolo dohodnuté

Podľa Okamuru je preto potrebné dodržiavať to, čo bolo dohodnuté, „teda strážiť vonkajšiu hranicu Schengenu, zabaviť lode neziskovkám voziacim migrantov do Európy a postaviť ich mimo zákon, nariadiť Frontexu, aby zozbieraných migrantov vrátil späť do Afriky, vyhostiť všetkých tých, ktorí prišli nelegálne a bez dokladov a bez milosti vyhostiť tiež každého legitimizovaného migranta, ktorý tu v Európe poruší zákon. A samozrejme prvý, na čo je potrebné siahnuť, je štedrý sociálny systém voči migrantom, na ktorom migranti parazitujú a ktorý je, popravde, pre nich jedným z hlavných ťahúňov do Európy.“

Migrácia je podľa jeho slov ako soľ. Štipka soli môže polievku dochutiť. Keď do nej ale vysypete celú soľničku, nadobro ju zničíte a urobíte ju nejedlou. Polievka našich priateľov na západe sa už dávno jesť nedá a stáva sa z nej smrtiaci kokteil. Riešením však nie je odliať časť jedu do jedla, ktoré nie je otrávené, ale ideálne forma je vypumpovať okamžite žalúdok a vyvrhnúť všetko nebezpečné tam, odkiaľ to prišlo. „Ale určite nie do susedovho taniera,“ dodal na záver Okamura.