Moskva 5. februára 2021 (HSP/Mid/Kombosnímka:SITA/AP-Raad Adayleh, SITA/Russian Foreign Ministry Press Service)
Dňa 3.2.2021 sa v Moskve uskutočnila spoločná tlačová konferencia po rokovaní ministra zahraničných vecí Ruskej federácie Sergeja Lavrova a vicepremiéra a ministra ZV Jordánska Aymana Safadiho
Jordánsky žurnalista (MIA Rossiya Segodnya, Sputnik):
Rétorika Moskvy o protestoch na Západe, najmä na Kapitole, a reakcia Západu na neoprávnené protesty v Rusku sú veľmi odlišné. Nemyslíte si, že ruský postoj je príliš diplomatický, a aj vďaka tomu dáva Západu viac príležitostí zasahovať do vnútorných záležitostí Ruska? Nie je čas, aby aj Moskva začala nazývať zatknutých za nepokoje v Kongrese politickými väzňami?
Sergej Lavrov:
Nielen o udalostiach, ktoré sa dejú v Rusku v súvislosti s A. Navaľným, ale všeobecne o všetkom, čo sa u nás deje, je na Západe informované celkom špecificky, povedal by som jednostranne. Hystéria, ktorú sme počuli v súvislosti s procesom v „prípade Navaľný“, je nad všetky medze. Pred verejnosťou sa skrýva, že zákony, ktoré existujú na uskutočňovanie demonštrácií, zhromaždení a všetkých druhov protestov na Západe sú oveľa brutálnejšie ako v Ruskej federácii.
Polícia na Západe má právo potlačiť akékoľvek stretnutia, ktoré neboli dohodnuté, o ktorých nedošlo k oznámeniu a ktoré, ak sú oznámené, porušujú postup dohodnutý s úradmi. Ak sa demonštranti v Nemecku, Francúzsku, Spojených štátoch a ďalších západných krajinách vyjdú na komunikácie a zasahujú do normálneho fungovania verejnej dopravy, hrozí im niekoľkoročné väzenie, mnohotisícové pokuty a ďalšie tresty. Polícia s nimi zaobchádza oveľa tvrdšie, ako naše poriadkové a bezpečnostné orgány konajú vo vzťahu k účastníkom protiprávneho konania.
Informovanie o týchto akciách v Rusku a opozičných predstaviteľov na Západe tiež trpia dvojitým štandardom. Keď hovoria o udalostiach v Rusku, ukazujú takmer iba reakciu polície na konanie demonštrantov a kroky samotných demonštrantov zostávajú v zákulisí, hoci na internete ľahko uvidíte, nakoľko agresívni sú tí, ktorí sa v posledných dňoch zúčastnili na nezákonných akciách v Moskve a ďalších ruských mestách. Keď západné médiá komentujú udalosti rovnakého druhu doma, predstavuje sa väčšinou ukrutnosti zo strany demonštrantov: rozbité výklady obchodov, horiace autá a nie policajná brutalita, vrátane záberov, keď napríklad v USA policajné auto prejde po telách demonštrantov ležiacich na asfalte. Takéto zábery sa obyčajne nezverejňujú a dajú sa nájsť iba na sociálnych sieťach.
Aby táto diskusia (ak má o ňu západ záujem) prebiehala na základe zdravého rozumu a faktov (Západ nerád hovorí na základe faktov), pripravili sme špeciálnu video sekvenciu (https://yadi.sk/d/E7BckrXIkzqIyQ – adresa videa, pozn. prekl.) o tom, ako prebiehajú nezákonné kroky uskutočňované a potlačované na Západe a ako naša polícia reaguje na surovosti demonštrantov počas nedávnych udalostí. Včera bolo toto video odovzdané delegácii vedenej švédskym ministrom zahraničných vecí A. Linde, ktorá je tiež úradujúcim predsedom OBSE. Dnes som poslal ten istý materiál do Bruselu vysokému predstaviteľovi EÚ pre zahraničnú politiku Georgesovi Borrellovi.
Chceme, aby sa pri príprave na svoju nadchádzajúcu piatkovú návštevu Moskvy oboznámil aj s objektívnym obrazom, ktorý je zostavený na základe konkrétnych faktov oboch strán, a nie na základe nepodložených vyhlásení. Bohužiaľ, naši západní kolegovia sú už na také vyhlásenia príliš zvyknutí, nech už je to „prípad Skripaľovcov“, tzv. „Otrava“ Navaľného, alebo udalosti, ktoré sa dejú v súvislosti s jeho zatknutím a verdiktom súdu, ktorý padol včera.
Rozumiem tým, ktorí si myslia, že Rusko by mohlo agresívnejšie reagovať na otvorene arogantnú a neprimeranú rétoriku vychádzajúcu z úst západných vedúcich predstaviteľov. My v našej diplomatickej a politickej kultúre nie sme zvyknutí skĺzavať k bujarej rétorike. Sme zdvorilí ľudia a sme zvyknutí dosahovať svoje ciele a spravodlivosť zdvorilým a kultúrnym spôsobom. Ako sa hovorí: „Boh nie je v moci, ale v pravde.“
Máme tiež dobré príslovie, ktoré si treba pamätať: „Jemne postielajte, ale tvrdo spite.“
Tí, ktorí si naše zdvorilé správanie chápu ako slabosť, sú na veľkom omyle.
Novinárka TASS (RF):
V roku 2018 boli aktivisti organizácie Biele prilby evakuovaní do Jordánska z južnej Sýrie oslobodenej od teroristov a militantov. Následne boli prevezení do ďalších krajín, ktoré sa dohodli, že ich prichýlia u seba. Nedávno sa však objavila správa, že Nemecko údajne kvôli svojim extrémistickým názorom vrátilo do Jordánska jedného z vodcov „Bielych prilieb“ H. Saleha. Čo na to poviete?
S. Lavrov:
Pamätám si, ako nemecká tlač písala o evakuácii H. Saleha z Jordánska do Nemecka. Zdá sa mi, že nemecká vláda na túto operáciu dokonca poskytla špeciálne vládne lietadlo (čo je zriedkavé). Neviem, či sa vrátil späť do Jordánska, či ho pre jeho extrémistické názory Nemci vyhnali. Možno bude môj kolega schopný odpovedať lepšie.
Keďže ste spomenuli Biele prilby, rád by som povedal pár slov k tomuto špeciálnemu projektu našich západných kolegov. Táto tzv. „Humanitárna“ organizácia vznikla za aktívnej účasti zástupcov západných tajných služieb a bola financovaná na ich náklady. Nikdy neposkytovala tzv. „Humanitárne“ služby na územiach kontrolovaných sýrskou vládou; pracovala výlučne v tých častiach Sýrie, kde „vládli“ teroristi, predovšetkým „Jabhad al-Nusra“, s ktorým „Biele prilby“ veľmi úzko spolupracovali. Západ financoval priame provokácie, inscenácie, zinscenované videá o údajnom použití chemických zbraní v Sýrii vládou krajiny. Tieto tzv. „Fakty“, ktoré by akýkoľvek viac či menej objektívny odborník považoval za „vycicané z prsta“, používali západné krajiny na uskutočnenie leteckých úderov proti suverénnemu štátu bez akýchkoľvek dôvodov v podobe rozhodnutí Rady bezpečnosti OSN.
Keď v dôsledku akcií na oslobodenie sýrskeho územia pod nohami „Bielych prilieb“ – provokatérov, podvodníkov, spolupáchateľov teroristov – začala horieť zem, Západ sa postaral o záchranu „svojich klientov“ a evakuoval ich pred útokmi. Napriek glorifikácii „Bielych prilieb“ ako takmer „ideálu“ humanitárnej organizácie Západ v skutočnosti dokonale chápal, s kým má do činenia a koho „živí“. Vtedy sa Západ obrátil na našich jordánskych kolegov so žiadosťou, aby dočasne „prichýlil“ Biele prilby.
Bolo to pred 2,5 rokmi. Pokiaľ dobre chápem, desiatky týchto osôb sú stále v Jordánsku. Vychádzame z toho, že je potrebné splniť prísľub Západu na ich prevzatie po niekoľkých mesiacoch, hoci vieme, ako sa Západ stavia k svojmu slovu.
Dúfam, že môj priateľ s pochopením prijme tento komentár, pretože nejde tu ani tak o Jordánsko, ako o prvok všeobecnej stratégie Západu na zmenu režimu v SAR, v rozpore s rozhodnutiami Rady bezpečnosti OSN. Toto je veľmi dôležitá otázka, ktorú nemôžeme prehliadnuť. O tom, či sa H. Saleh vrátil do Jordánska, nemám žiadne informácie.
Andrej Rehák