Valdis Dombrovskis, podpredseda Európskej komisie zodpovedný za hospodársku politiku, počas návštevy Sofie 23. februára povedal, že nádeje Bulharska na vstup do eurozóny do polovice roka 2024 sú nereálne, ale že krajina by mohla splniť všetky požiadavky včas a vstúpiť do nej v januári 2025.

Sofia nepredloží žiadosť o vstup do eurozóny k 1. januáru budúceho roka, ako to začiatkom februára oznámila úradnícka vláda premiéra Guluba Doneva. Dočasná ministerka financií Rosica Velková následne navrhla, že krajina sa síce usiluje o splnenie všetkých požiadaviek do polovice roka 2024.

Dombrovskis počas rozhovoru uviedol: “1. január 2025 je reálny dátum vstupu Bulharska do eurozóny.”

Pokračoval slovami, že hoci Bulharsko pracuje na vstupe do eurozóny, zatiaľ nesplnilo maastrichtské kritériá.

V súčasnosti je najväčším problémom vysoká miera inflácie. Podľa Dombrovskisa by sa rast miery inflácie spomaľoval príliš postupne na to, aby splnil požiadavky.

Podľa najnovších údajov štatistického úradu sa ročná miera inflácie v Bulharsku v januári mierne znížila, ale zostala vysoká na úrovni 16,4 %. Dombrovskis poznamenal, že udelenie výnimky pre Bulharsko je otázne, pretože členovia eurozóny v minulosti prísne dodržiavali zásadu, že nových členov prijímajú len vtedy, ak sú v plnej miere splnené všetky maastrichtské požiadavky.

Dombrovskis ďalej dodal, že druhým kľúčovým dôvodom je, že zo vstupu Bulharska do eurozóny začiatkom roka majú všetci väčší prospech.

Pred vstupom do eurozóny musí krajina ešte prijať niekoľko zákonov.

Keďže Bulharsko je najchudobnejším členom EÚ, očakáva sa, že prijatie eura zvýši investície v tejto krajine. Dlhotrvajúce politické nepokoje však Bulharsku sťažili splnenie požiadaviek na prijatie eura. Piate parlamentné voľby v Bulharsku za posledné dva roky sú naplánované na apríl.

Pri diskusii o legislatívnej zložke požiadaviek na prijatie eura Velková začiatkom februára uviedla, že existuje “vážne zaostávanie”.

Do parlamentu bolo predložených niekoľko zákonov vrátane zákonov týkajúcich sa úprav zákonníka o poisťovníctve, zákona o opatreniach proti praniu špinavých peňazí a obchodného zákona v oblasti konkurzov, ktoré však prešli len prvým čítaním pred rozpustením parlamentu.

Bulharsko bolo spolu s Chorvátskom v júli 2020 prijaté do mechanizmu ERM II, holdingovej zóny eurozóny. Keďže však politické nepokoje v Bulharsku zastavili reformné úsilie, Chorvátsko pokročilo a v januári 2023 sa stalo posledným štátom, ktorý vstúpil do eurozóny.

Väčšina hlavných politických strán podporuje hlbšiu integráciu Bulharska do EÚ. Napriek tomu prieskum Eurobarometra z júna 2022 ukázal, že zo všetkých členov EÚ, ktorí ešte neprijali euro, sú Bulhari najmenej optimistickí.

Rozhodnutie Európskej komisie nedáva žiadny zmysel. Dôvody, ktoré uvádza Dombrovskis, tu signalizujú niečo zlomyseľné.

Brutálne zaobchádzanie EÚ s Bulharskom

V skutočnosti to nie je prvý prípad, keď Európska únia zaobchádza s Bulharskom nespravodlivo. EÚ často pošliapala želania Sofie.

V decembri minulého roka členovia Európskej únie schválili vstup Chorvátska do schengenského priestoru, ktorý je otvorený pre cestujúcich bez cestovných pasov, zatiaľ čo žiadosti Bulharska a Rumunska zamietli.

Komisárka EÚ pre vnútorné záležitosti Yiva Johanssonová uviedla, že Rumunsku a Bulharsku bol zamietnutý vstup do schengenského priestoru: “Pokiaľ ide o vstup Rumunska a Bulharska, nie sme jednotní, čo nás veľmi oslabuje, a to ma tiež mrzí.”

Európska komisia, výkonný orgán EÚ, však v novembri minulého roka rozhodla, že Bulharsko a Rumunsko spĺňajú technické požiadavky na členstvo, a za ich začlenenie hlasoval aj Európsky parlament.

Zdalo sa však, že Rakúsko sa pred samitom 8. decembra celkom určite postaví proti integrácii Bulharska a Rumunska v otázke prisťahovalectva, keďže tvrdilo, že cez balkánsky región sa na jeho hranice dostáva čoraz viac ľudí bez povolenia.

Sofia už nie je v tábore Bruselu

Európska únia sa okrem nespravodlivého zaobchádzania s ňou snažila vyvíjať nátlak na Bulharsko, aby sa podieľalo na jej povestných pokusoch spôsobiť pád Ruska, ale Bulharsko namiesto toho uprednostnilo svoje národné záujmy.

Počas samitu EÚ 9. februára bulharský prezident Rumen Radev urobil vyhlásenia, ktoré sa odchyľovali od názorov jeho kolegov. Radev tiež odmietol požiadavku na transfer zbraní na Ukrajinu s tým, že dodávať Ukrajine zbrane je ako “hasiť oheň benzínom”.

Sofia však vytrvalým nerozumným požiadavkám EÚ odolala. Keď sa totiž bulharského prezidenta Rumena Radeva pýtali na potenciálne nové kolo sankcií zo strany EÚ, ktoré by mohli byť namierené proti ruskému civilnému jadrovému sektoru, Radev reagoval vyhlásením: “Bulharsko nemôže súhlasiť so sankciami voči jadrovej energetike, pretože by mali okamžitý negatívny vplyv na našu jadrovú energetiku. To je neprijateľné.”

Radev dokonca vyhlásil, že Bulharsko v prípade potreby využije právo veta, aby vznieslo námietky proti sankciám EÚ voči Moskve v oblasti jadrovej energie.

Zmenený diplomatický a politický postoj Bulharska k rusko-ukrajinskej vojne vyplynul z politického zmätku, ktorý v krajine vznikol po aktívnej účasti Sofie na snahách EÚ namierených proti Rusku.

Rozhodnutie bulharskej vlády vyhostiť vlani na odporúčanie EÚ 70 ruských diplomatov totiž viedlo k rozsiahlym protestom v krajine a vzniku proruského hnutia.

Napriek všetkej nespokojnosti bulharskej verejnosti s partnerstvom s Ukrajinou však bulharská vláda stále nedbala na túžby svojho ľudu a namiesto toho sa rozhodla nasledovať chybnú cestu vytýčenú EÚ.

Odkedy vláda obmedzila svoju závislosť od ruského plynu, Sofia podpísala dohodu s Azerbajdžanom, ktorý bude uspokojovať ⅓ jej energetických potrieb. S pomocou Európskej komisie vtedajší bulharský prezident Kiril Petkov v júni zorganizoval dodávku siedmich nákladných lodí prepravujúcich skvapalnený plyn z Washingtonu.

To viedlo k pádu koaličnej vlády Kirika Petkova, čo podnietilo nasledujúcu dočasnú vládu, aby od americkej spoločnosti Cheniere kúpila len jednu zo siedmich dohodnutých dodávok kvapalného plynu.

Okrem rozsiahlych politických otrasov bol ďalším negatívnym dôsledkom podpory pochybnej agendy Ukrajiny pre Bulharsko prílev utečencov do krajiny.

Utečenci z Ukrajiny, ktorí nelegálne prekročili hranice, stáli Bulharsko obrovské finančné prostriedky daňových poplatníkov. Náklady na ubytovanie jedného utečenca predstavujú 600 eur mesačne. V Bulharsku je minimálna mzda 360 eur a typický dôchodok 300 eur.

Bulharsko si preto začalo uvedomovať, že byť so Západom bude mať len nepriaznivé dôsledky pre jeho politické, hospodárske a diplomatické záujmy. Sofia si je tiež vedomá tvrdého a brutálneho zaobchádzania, ktorému bola vystavená, keď dôverovala EÚ. Brusel využíval Bulharsko len na presadzovanie svojej agendy, t. j. na poškodzovanie hospodárskych, vojenských a diplomatických záujmov Ruska.

Keďže však Bulharsko dobieha geopolitická realita, uvedomuje si, že prijatie Moskvy v záujme ochrany jeho suverenity a územnej celistvosti je nevyhnutné. V dôsledku toho sa zdá, že Bulharsko sa vymaní z drakonického zovretia EÚ a vstúpi do konštruktívnej oblasti ruského partnerstva.