Môj profil 
Predplatné
Analýza najnovších údajov OSN o počte ľudí žijúcich mimo krajiny ich narodenia, ktorú uskutočnila agentúra Pew Research Center, ukázala, že miera emigrácie z týchto ôsmich afrických krajín – Južného Sudánu, Stredoafrickej republiky, Svätého Tomáša a Princovho ostrova, Eritrey, Namíbia, Rwandy, Botswany a Burundi – vzrástla o viac ako 50 percent a v niektorých prípadoch dokonca o 200 až 300 percent. To je výrazne viac ako celosvetový priemerný nárast za rovnaké obdobie, ktorý činí 17 percent. Informuje portál Eurozpravy
Kým v roku 1990 sa 75 percent vysídlencov z tohto regiónu presunulo do ďalších subsaharských krajín, tento podiel do roku 2017 klesol na 68 percent. Podiel subsaharských migrantov žijúcich v krajinách Európskej únie, Nórsku a Švajčiarsku sa zvýšil z 11% v roku 1990 na 17% v roku 2017. V roku 2017 žilo v krajinách EÚ, v Nórsku a vo Švajčiarsku asi 5,2 milióna severoafrických prisťahovalcov, v porovnaní s približne troma miliónmi v roku 1990.
Európu nečaká ružová budúcnosť ani v nasledujúcich rokoch. Emigrácia z Afriky sa má totiž zvýšiť ešte viac. Príčinou tohto fenoménu je rýchlym tempom sa zvyšujúca populácia Afrického kontitnentu. “Ako budú štáty na ich prijímanie reagovať, ešte len uvidíme. V súčasnosti Európa posiela peniaze na rozvoj, aby pomohla africkým krajinám, “dodáva správa.
Napríklad do Talianska sa od roku 2016, kedy Európska únia uzavrela dohodu s Tureckom, ktoré začalo zastavovať migrantov mieriacich do Grécka, dostávajú migranti takmer výlučne afrického pôvodu. Medzi krajinami pôvodu migrantov dominuje Nigéria (15,7%) a Guinea (8,4%). Africké štáty tvoria deväť z desiatich najčastejších krajín pôvodu migrantov prichádzajúcich do Talianska, výnimkou je len Bangladéš.
Samuel Gdovin
.jpg)
.JPG)
