O tempora, o mores

Ak by som A. Dankovi niečo poradil, keď očierňuje niekoho iného, tak by to bolo váženie slov. Rovnako, ak niekto zradil, tak to bol človek, ktorý uprednostnil svoje JA pred všetkým ostatným. Na čele SNS boli rôzni ľudia, ale všetci pred ním mali aspoň šajnu o slovenskom národe a jeho záujmoch. Jemu niečo ako národný a štátny záujem slovenského národa nič nehovorí. Ináč by nemohol vyhodiť, resp. vyhnať zo strany všetkých, ktorí vedeli, o čom je politika a o čo by sa mal národný politik snažiť. V strane  nezostal nikto zo zakladateľskej generácie SNS, ba dokonca ani nikto, kto niečo znamenal v SNS pred tým, než sa on zmocnil vedenia. A ako je vidieť, ani sa príliš nesnaží o to, aby do strany prišiel niekto, kto vie, o čom je politika a čo znamená byť Slovákom.

Viem, že mnohým sa nepáčilo a dodnes my to vytýkajú, že som prijal funkciu poradcu u predsedu NR SR. Ale z hľadiska výsledkov to neboli premárnené časy. Na rozdiel od A. Danka si B. Kollár nechal poradiť a bol za každú radu vďačný. Nechápal ju ako útok na vlastnú genialitu. Mnohé veci by sa nikdy nestali, keby som nebol v kancelárii predsedu NR SR. Napr. na Hrade by nebolo súsošie C, M a G. A keď už v minulosti pustil do obehu, že som za „preskočenie” ku Kollárovi dostal 70 000 Eur, treba povedať, že je to mystifikácia. Nedostal som. Bola to odmena v hrubom za tri a pol roka práce. Ale aj z tej som 30 000 dal na zhotovenie uvedeného súsošia na Bratislavskom hrade. No čo už. Taký je život. Nemám už žiadne politické ambície, ale určite by ma potešilo, keby  na čele SNS stál človek, ktorý má aspoň nejaký vzťah k minulosti, prítomnosti a budúcnosti slovenského národa a jeho štátu.

Anton Hrnko