Nitra 11. novembra 2019 (HSP/Foto:Drahotín Šulla)
V rámci spomienky na 100 rokov od tragickej smrti generála Milana Rastislava Štefánika pripravili Dom Matice slovenskej v Nitre a Pedagogický odbor Matice slovenskej doplňujúce vzdelávanie pre pedagógov – odbornú konferenciu pod názvom „M. R. Štefánik – 100. výročie úmrtia“
V Roku Milana Rastislava Štefánika mali školy možnosť so svojimi žiakmi a študentmi navštíviť mnoho zaujímavých podujatí. Odborná konferencia M. R. Štefánik – 100. výročie úmrtia je však upriamená práve na pedagógov. Cieľom organizátorov bolo vytvoriť priestor, ktorý poskytne nové poznatky v oblasti skúmania a výučby významnej osobnosti slovenského národa a európskeho formátu – generála Milana Rastislava Štefánika.
Ďalším dôležitým cieľom konferencie bolo odovzdanie praktických poznatkov pedagógov, historikov, umelcov a študentských výstupov. Prednášali zástupcovia vzdelávacích a umenovedných inštitúcií, a to Slovenského historického ústavu Matice slovenskej, Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a Spolku slovenských spisovateľov.
Prednášajúci poskytli aj diskurz netradičného spôsobu ako priblížiť danú tému žiakom, ale aj dospelým poslucháčom či pohľad známeho spisovateľa Jozefa Banáša. Prednášky poukázali na rôzne aspekty pôsobenia M. R. Štefánika a taktiež na stálu aktuálnosť jeho odkazu. Cieľom konferencie bolo rovnako vyzdvihnúť Štefánikovu osobnosť ako Európana s nadčasovým pohľadom na svet a jeho dianie.
Odborná konferencia bola určená pre pedagógov základných škôl a stredných škôl a pre poslucháčov Pedagogickej a Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Otvorená bola však aj záujmu širšej verejnosti.
Súčasťou podujatia bol aj zaujímavý sprievodný program:
⁕ Historický dokument Matice slovenskej „Milan Rastislav Štefánik – symbol slobody slovenského národa“
⁕ Kufor legionára – výstava predmetov z I. svetovej vojny, skladanie tangramov zo Sibírskej magistrály
⁕ Výstava mapujúca osudy legionárov mikroregiónu Cabajského potoka
⁕ Výstava a prezentácia medzinárodného študentského projektu na tému I. svetovej vojny a osobnosť generála M. R. Štefánika očami študentov a ich interaktívnych a tvorivých výstupov
⁕ Filatelistická výstava
⁕ Prezentácia Vydavateľstva Matice slovenskej
V programe konferencie upútal pozornosť príspevok PeadDr., Roberta Žilíka „Sedem predobrazov Milana Rastislava Štefánika v kontexte súčasnej doby“.
Sedem predobrazov Milana Rastislava Štefánika
Milan Rastislav Štefánik aj po sto rokoch inšpiruje literátov, historikov, či filmárov. V poslednom čase sa s nimi roztrhlo vrece. Len škoda, že niektorí autori neprekročia „materiálny svet“ Štefánika a jeho doby. Škoda, že menej pozornosti sa venuje Štefánikovmu duchu filozofa, vizionára, vlastenca, filantropa. Obraz jeho podoby poznáme najmä ako hlavu s generálskou čiapkou. A pritom on o kariéru vojaka – generála vôbec nestál. Vojna ho zaskočila ako milióny jeho rovesníkov. Keďže bol odvážny a šľachetný, cítiaci s obyčajným trpiacim človekom, obetoval pohodlie, riskoval, strádal. Trpel aj za svojich spolubratov. Škoda, že tvorcovia Štefánikovho obrazu vyťahujú a stavajú svoje diela na „pikoškách, záhadách“, aby dráždili zvedavosť čitateľa. Je to materialistický svetonázorový prežitok. Napríklad stále polemizovať o tom, či tragédiu posledného letu Štefánika niekto úmyselne zapríčinil, alebo išlo o „náhodu“, nie je to, čo nás má stále inšpirovať. Štefánik by bol radšej, keby náš národ aj celá občianska pospolitosť „premenila dušu“. Ako vizionár upozorňoval, že: „Hromadenie majetku je škodlivé, nemravné“. Jeho myšlienka „dávame časť svojej slobody, aby sme ostatnú slobodu zachránili“ asi dnes nepoteší mnohých politikov, egoistov a develotrov!
M.R. Štefánik dovidel za hranice našej dnešnej optiky -sme veľa dlžní jeho odkazu, ktorý musíme osvetľovať našim deťom. V dnešnej dobe apelovať na akési morálne princípy a vôbec už na ideály je niekedy ako hádzať hrach na stenu. Svet hľadí do seba, je „znudený“, presýtený. V dobe keď Štefánik žil, bol veľký nedostatok všetkého: slobody, chleba, bezpečia, vzdelania, materiálnych statkov. Bola vojna, ktorá oberala človeka aj o holý život. Silná bolatúžba prežiť. Dnes zažívame túžbu zbohatnúť. My žijeme vo svete presýtenom informáciami, máme stále menej času na city. Hľadáme zážitky, príbehy. Aj v školách bez zážitkovej praxe neobstojíme. Ja som si zvolil namiesto powerpointu „kufor legionára“, ktorého obsahom sú rôzne predmety legionárov zo sibírskej magistrály (osobné veci, karty, dopisnice, fotografie, denníček , repliky, zbrane…).
Knižka Fialky v okne, vôňa kuchyne, ktorú som napísal ku 100. výročiu ukončenia prvej svetovej vojny, je nasýtená textom i obrazom zo života vojakov pochádzajúcich z konkrétneho nitrianskeho regiónu. Emócie posilňujem spevom piesní a balád. Aby som osobnosť Milana Rastislava Štefánika názorne priblížil, zvolil som si sedem predobrazov, sedem kvalít, ktoré sú stále živé, inšpiratívne a dobre zrozumiteľné aj deťom.
Z knihy vyberám: „O tom, že osobnosť M. R. Štefánika je nasledovaniahodným vzorom pre mládež, ale aj pre tých skôr narodených, dnes málokto pochybuje. Každá kultúra má svojich hrdinov, v ktorých zosobňuje ideály a cnosti, hľadá v nich vzory. Podľa nich sa mení správanie jednotlivcov v kultúrnej obci. Hrdina prináša hodnoty, pod vplyvom ktorých jednotlivec koná.“
To sú mravné prastaré „kony“, ktoré sú nad normatívami a zákonmi. Štefánikov „obraz“ sa rodí zo siedmych predobrazov.
Prvým predobrazom je antický Ikaros, či náš Cyprián snívajúci o slobode. Dynamika Štefánikovho života bola ako vietor na oblohe, čo poháňa krídla nebeského vtáctva, opájajúceho sa slobodným lietaním.
Druhým predobrazom Štefánika je slavianský mučeník knieža Rastislav. Otec vybral Milanovi meno Rastislav. Čo znamená toto meno pre Štefánika? Je to kvalita spravodlivosti a vernosti, ktorá ho sprevádzala po celý život. Ťažko znášal útlak Maďarov a Nemcov na vlastnej koži, ale aj na osudoch svojho národa. Tak ako o slobodu, aj o spravodlivosť treba neustále zvádzať zápas, nevynímajúc sebažertvu.
Tretím predobrazom Štefánika je slávny okcitánsky trubadúr BernartdeVertadorn z 12. storočia. Jeho verše patria Štefánikovi: „Keď zriem škovránka vyletieť, trepotať krielce až k nebesiam, stŕpať a padať strmhlav späť skrz sladký môj v srdci šrám, ach, závisťou len tak horím, za šťastím vzlietnuť ku hviezdam, od túžby bývam chorý, pokým sa moje srdce nevzdá.“V kraji trubadúrov mestečku Paulhan stojí bronzová socha Štefánika.
Vo štvrtom predobraze magistra Donča, rytiera kráľa Karola Róberta je zosobnená múdrosť a diplomacia Štefánika. Donč pripravoval stretnutie troch kráľov vo Višegráde v roku 1335. Diplomatické kroky Štefánika menili mapu Európy v mene stability a prosperity Európy.
Piatym predobrazom Štefánika je Ján Amos Komenský, narodený v roku 1592. Bol vyznávačom pansofie—univerzálneho poznania, učenia o všejednote sveta. Múdrosť – Sofia, celostné ľudské „vedenie“je predpokladom pre reformu celej spoločnosti, jej všenápravy. Sníval o harmónii ovládajúcej celý kozmos. Štefánik sa hlási k Sofii Komenského aj vo svojom odkaze: „ Teraz ide o to, premeniť duše, a to bude nové víťazstvo, ktoré musíme dobyť, pretože akýkoľvek ďalší pokrok závisí odtejto činnosti“.
Šiestym predobrazom Štefánika je Samuel Mikovíni, narodený v 1686-tom roku v Ábelovej. Bol inžinier, zememerač, polyhistor, kartograf. Meral, zakresľoval, využíval astronomické pozorovania,zriadil prvé observatórium v Uhorsku. V roku 1728 sa začal venovať astronómii. Ako medirytec a kresliar vytvoril napríklad panorámu Bratislavy. V osobnosti Samuela Mikovíniho sa stretol vynálezca, konštruktér, umelec, cestovateľ a vlastenec, ktorý zasvätil svoj život pomoci a rozvoju svojej krajiny.
Siedmym predobrazom Milana Rastislava Štefánika je ĽudevítVelislav Štúr. Vedec, pedagóg, politik, politológ, filozof, buditeľ sa narodil v 1815-tom roku v Uhrovci. Celý svoj život zasvätil zápasu za slobodu nášho národa. Vo svojom diele Slovanstvo a svet budúcnosti z roku 1851 kritickým pohľadom charakterizuje historickú minulosť Slovanstva, analyzuje politické, morálne a občianske procesy v Európe, podáva prehľad stavu západnej Európy podľa jednotlivých krajín. Osobitne cenný je Štúrov pohľad na fenomén Slovanstva s cieľom pozdvihnúť jeho kvality, nevynímajúc aj kritický tón do vlastných radov.ĽudevítVelislav Štúrvedomec, znalec, vizionár predpovedá veľkú éru Slovanstva.
Vážené auditórium, poďme si zhrnúť kľúčové slová, ktorých obsah nám jasne priblíži osobnosť Milana Rastislava Štefánika. Nachádzame tu antického Ikara, túžiaceho po slobode, šľachetnosť, spravodlivosť a vernosť dobrého vladára Rastislava až po sebažertvu, noblesutrubadúra-básnika, túžiaceho po osudovej láske, nadčasového politika a diplomata, vidiaceho za hranice nášho horizontu, filozofa, ovenčeného múdrou Sofiou, ovládajúcou celý vesmír (ako astronóm ju celý čas sledoval na oblohe – rozprával sa s hviezdami), kresliar, konštruktér, vynálezca, cestovateľ, ktorý všetku svoju snahu obetoval pre dobro svojho národa (nie pre svoju kariéru a pôžitky). Silným odkazom je aj Štefánikova sebavedomá viera v slovanstvo, v zdravé sily svojho národa, rodu, rodiny. Jeho mravný a duchovný apel „premeniť duše“ je dnes aktuálnejší, ako kedykoľvek inokedy!
Vážené auditórium, Štefánikov odkaz nás oprávňuje k výzve prehodnotiť obsah vzdelávania a formácie detí. Vzhľadom na spoločenské a klimatické zmeny prioritou už v blízkom čase bude survivalistická gramotnosť, ktorá predstavuje súhrn zručností prežiť v súlade s prírodou v uvedomelej skromnosti. Bude nutné prehodnotiť náš „spotrebný kôš“, našu „environmentálnu stopu“. Treba prehodnotiť aj naše stravovanie, z ktorého pochádza zlý zdravotný stav mnohých ľudí. Bude treba prebudiť vedomie duše (vedomostí a informácií je už dosť). Bude treba vyvážiť disproporciu medzi rozumom a srdcom. Vlastníctvo vecí treba zameniť za vlastníctvo Ducha. Budeme musieť oživiť „zručnosti všedného dňa“ a virtuálny život v mobiloch a tabletoch nezamieňať za skutočný (aj v školách!), lebo stále žijeme v predmetnom svete – nie na displeji! Potom sa bude môcť idividuálne sebectvo rozpustiť a nastane čas zdieľania, svojpomoci a nezávislosti (skutočnej slobody) jednotlivca, ale aj komunity, regiónu, spoločenstva. Uvedomujem si, že porovnávať to , čo bolo pred sto rokmi, a čo máme dnes, je neporovnateľné. Každý deň sa v mysli vraciam k odkazu Milana Rastislava Štefánika:“ Teraz ide o to, premeniť duše, a to bude nové víťazstvo, ktoré musíme dobyť, pretože akýkoľvek ďalší pokrok závisí odtejto činnosti“.V tomto výroku nenájdete návod na kariéru, súťaživosť, popularitu, pseudovedu, politikárčenie, vraždenie svojich oponentov, pýchu, nadradenosť mocných, prznenie svojho rodného jazyka cudzími zbytočnými slovami, zatracovanie všeslovanskej jednoty.
Bratia a sestry, uvedomujem si, že sme vo fáze oddeľovania zrna od pliev (posledné kauzy tomu nasvedčujú), že viac sa hovorí o HDP ako o premene duše. Napriek tomu, že naše myšlienky zanikajú v pralese mediálnych káuz, ďakujem predsedovi MS Dr. Mariánovi Gešperovi, Domu MS v Nitre, Veronike Bilicovej i vám za to, že môžeme spomínať na tisíce vojakov a na nášho výtečníka Milana Rastislava Štefánika.
A jemu venujem i tieto verše:
Zaletel sokol do krajov všetkých,
vo svete stratené hľadal dietky,
v krehúčkom tele – dušička čistá,
na rodnom vrchu, tam našiel prístav.
Na Bradlo vysoké zleteli vrany,
Poďme že Sloveni sokola brániť!
Nedajme zahynúť ideám svätým,
pokým ten sokolík nad nami letí!
V pamäti majme ten krásny let,
pod jeho krídlami zrodil sa svet,
svet pravdy, lásky a slobody
pre všetky veľké i malé národy.
Róbert Žilík