Od začatia Karpatsko-duklianskej operácie uplynie 80 rokov

Bratislava 7. septembra 2024 (TASR/HSP/Foto:TASR – Milan Kapusta)

Oslobodzovanie Slovenska Červenou armádou sa začalo Karpatsko-duklianskou operáciou, ktorá sa stala najväčšou a najkrvavejšou bitkou línie východného frontu súvisiacou s naším územím. Navyše, bola to jedna z najväčších horských operácií v druhej svetovej vojne. Od jej spustenia uplynie v nedeľu 8. septembra 80 rokov

Karpatsko-duklianska operácia sa začala 8. septembra 1944, keď sa Duklianskym priesmykom začali prebíjať vojská Červenej armády a príslušníci 1. československého armádneho zboru vedení generálom Janom Kratochvílom. Avšak už po dvoch dňoch, 10. septembra, nastúpil na jeho miesto generál Ludvík Svoboda, o čo sa postaral maršal Ivan Konev, pretože generál Kratochvíl bol medzi tými, ktorým sovietske velenie pripísalo zodpovednosť za pomalý postup a narastajúce straty.

Operácia plánovaná na päť dní trvala napokon až do 28. októbra 1944 ako súčasť širšie vedenej Východokarpatskej operácie. Jej zámerom bolo rozbitie nacistických vojsk v predhorí Karpát a rýchlym prechodom karpatskými hrebeňmi prejsť na Slovensko s cieľom poskytnúť pomoc Slovenskému národnému povstaniu (SNP).

Červená armáda mala podľa pôvodných operačných plánov Duklu obísť, ale vzhľadom na vypuknutie SNP hlavné sovietske velenie plány zmenilo s cieľom pomôcť Povstaniu. Napriek tomu, že operácia sovietskych vojsk a 1. československého armádneho zboru nesplnila hlavný cieľ – spojiť sa s povstalcami, nemecké velenie bolo nútené stiahnuť z východného Slovenska 12.500 mužov, čo sa priaznivo odrazilo na dočasnej stabilizácii povstaleckého frontu.

Operácia si vyžiadala veľké obete na obidvoch stranách. V celej Východokarpatskej operácii (Karpatsko-duklianskej aj Karpatsko-užhorodskej) stratili vojská Červenej armády 21.000 vojakov, 84.000 ich bolo zranených. Aj jednotky 1. československého armádneho zboru priniesli značné obete, keď zahynulo 1630 vojakov a viac ako 4000 ich bolo zranených.

O rozsahu bojov na Dukle svedčí aj skutočnosť, že nacistické Nemecko tu nasadilo vyše stotisíc vojakov, pričom z nich padlo, respektíve bolo zranených, 52.000. Nemci stratili na Dukle 183 tankov a samohybných diel, 73 obrnených transportérov, 683 áut, 483 diel a množstvo ďalších zbraní i techniky.

Sovietske vojská a jednotky 1. československého armádneho zboru museli prekonať nacistami úporne bránené horské pásma. Bojovalo sa doslova o každý meter pôdy na horských cestičkách a úzkych priechodoch vo veľmi ťažkom teréne. Konečný prielom nemeckej obrany sa podaril až po mesiaci bojov, 6. októbra 1944. Práve v tento deň sa 1. československému armádnemu zboru podarilo prekročiť po ťažkých bojoch cez Dukliansky priesmyk československé hranice.

Padlých vojakov v týchto bojoch si pripomíname vďaka pamätnému dňu – Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie, ktorý pripadá na 6. október.

Pod názvom Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie sa 6. október prvýkrát pripomínal v roku 2016. Do roku 2015 niesol názov Deň obetí Dukly a do roku 1993 bol známy ako Deň Československej ľudovej armády (ČSĽA). O zmene názvu pamätného dňa na Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie rozhodli poslanci Národnej rady SR 24. novembra 2015.