Ochrancovia prírody vyzývajú na okamžité ukončenie ťažby v Nízkych Tatrách

Iniciatíva My sme les, občianske združenie Prales a Greenpeace Slovensko spolu s viacerými dobrovoľníkmi vyzývajú kompetentných na okamžité ukončenie ťažby v Nízkych Tatrách. Taktiež chcú, aby prešetrili zákonnosť postupu obhospodarovateľa lesa. Ochranári v súvislosti s touto ťažbou podajú podnety na Slovenskú inšpekciu životného prostredia i na lesný úrad. Taktiež podajú trestné oznámenie. TASR o tom informoval Ondrej Kameniar z My sme les

16. 08. 2024 | Z domova | 6 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke ochrancovia prírody

Bratislava 16. augusta 2024 (TASR/HSP/Foto:Facebook)

Aktualizované 16. augusta 19:59

▶ ❚❚ ↻

“Vo vzácnej lokalite Studienec v Nízkych Tatrách spustili štátne Lesy SR ťažbu údajne kalamitného dreva. V území Natura 2000 začali však pod zámienkou ťažby lykožrútom napadnutých smrekov rúbať aj vyše dvestoročné jedle, buky, javory aj zdravé smreky,” tvrdia organizácie. Poukázali na to, že vzácne lokality Studienec a Marková pôvodne navrhovali do najprísnejšej A-zóny Národného parku Nízke Tatry.

Zatiaľ podľa ochrancov prírody vyťažili približne 250 kubických metrov dreva. Podotkli, že ide o zmiešané lesy, ktoré sú zahrnuté medzi územia európskeho významu a majú veľký význam pri ochrane pôdy pred eróziou a tiež pri ochrane vodozádržnej funkcie lesa. Aktivisti zároveň upozornili, že lesníci vyťažili súvislý pás stromov.

“Celkovo má ťažba na lokalite Studienec dosiahnuť až 2100 stromov. Na základe údajov z plánov starostlivosti o les musí ísť o kalamitnú ťažbu, keďže žiaden iný druh ťažby v tomto poraste nie je povolený,” skonštatovali ochrancovia prírody. Dodali, že Lesy SR ťažia z veľkej väčšiny zdravé stromy a aj iné druhy ako smrek, a to jedle, buky, borovice a javory. Iniciatíva My sme les odhaduje, že lykožrútom napadnuté smreky predstavujú približne 15 percent z celkového objemu.

“Takáto ťažba je neobhájiteľná a jednoznačne poškodzuje túto vzácnu lokalitu, ktorá mala byť už dávno chránená. Les, v ktorom začali ťažbu, bol veľmi zachovalý, nemal ďaleko od pralesa. Očividne tu vôbec nejde o ochranu pred lykožrútom, ale o vyťaženie čo najväčších objemov dreva,” poznamenal Kameniar.

V lokalite sa podľa Mareka Kuchtu z My sme les nachádza mnoho chránených druhov viazaných na staré stromy, mŕtve drevo a niektoré priamo na jedle, ktoré sa ťažia. Ich ťažbou môže okrem porušenia zákona o lesoch dochádzať aj k porušeniu zákona o ochrane prírody, ktorý zakazuje poškodzovať alebo ničiť miesta rozmnožovania alebo miesta odpočinku chránených živočíchov v ich prirodzenom areáli.

V NAPANT sa na výrub citlivo vybrali lykožrútom napadnuté porasty

V Národnom parku Nízke Tatry (NAPANT) sa na výrub citlivo vybrali lykožrútom napadnuté porasty. V drvivej väčšine išlo o smreky, ktoré sa vyznačili a vyťažia sa pre zabránenie šírenia lykožrútovej kalamity. Uviedla to Správa NAPANT. Ochranári zároveň odmietajú šírenie a podnecovanie nenávisti z radov opozičných politikov.

V lokalite Studienec sa správa vyjadrovala k náhodnej ťažbe iba u smreka, kde podmienila vykonať túto ťažbu čo najcitlivejšou ťažbovou metódou. Výrub iných drevín privolila podľa vlastných slov iba v lanovej dráhe lanovky. Náhodná ťažba má prebiehať iba v hospodárskych a ochranných lesoch za účelom obmedzenia až zastavenia šírenia lykožrútovej kalamity. “V lokalite Studienec ide o vyťaženie 680 kubíkov smreka obyčajného poškodeného lykožrútom a 30 kubíkov jedle bielej, čo predstavuje približne niečo cez 2000 stromov,” priblížil ochranári.

Správa si podľa vlastných slov uvedomuje, že tam sú lokality s chránenými druhmi hmyzu, preto súhlas na vykonanie náhodnej ťažby podmienila citlivým výrubom len napadnutých stromov tzv. aktívnych chrobačiarov. Tie v súčasnosti nie sú podľa nej obsadené chránenými druhmi a stále predstavujú riziko šírenia biotických škodlivých činiteľov. “Zvolením vhodnej technológie pri ťažbe v kombinácii s opatreniami na zmiernenie negatívneho vplyvu ťažby na vzácne druhy identifikované v predmetných lokalitách je možné dosiahnuť zabránenie rozširovania biotických škodlivých činiteľov, pokiaľ sa realizujú včas a zodpovedne,” vysvetlila.

Správa deklaruje, že jej pracovníci lokalitu Studienec obhliadli a až potom dali podmienečný súhlas na spracovanie.

“Situácia je alarmujúca vzhľadom na dlhšiu periódu horúcich dní, ktorá lykožrútovi smrekovému vyhovuje. Ďalšou príčinou tejto situácie je i zlý zdravotný stav mnohých lesných ekosystémov v oblasti a šírenie škodlivých činiteľov z okolitých lesov,” tvrdia ochranári. Správa NAPANT tvrdí, že každú žiadosť o asanačnú ťažbu citlivo posudzuje a zohľadňuje prípadné predmety ochrany v danom území.

Správa spoločne s ministrom životného prostredia Tomášom Tarabom (nominant SNS) poukázala na praktiky predošlého vedenia envirorezortu, ktoré spôsobili, že sa na Slovensku rozšírila lykožrútová kalamita. “Keby zlodeji Michal Kiča a Ján Budaj, ktorí nechali štát rozkrádať na fiktívnych poistkách, na predraženej kompe, na stovkách fiktívnych dohodároch a na právnych službách, kde vyplatili 3,5 milióna len jednej právnej kancelárii, sa venovali odbornej a včasnej asanácii lesov a načas by odstraňovali napadnuté stromy, nemuselo sa pristupovať vôbec k akejkoľvek ťažbe,” skonštatoval Taraba. Je rád, že polícia v prípadoch zanedbávania starostlivosti o lesy už koná.

Lesy SR: Odstránenie bukov a jedlí v lokalite Studienec je výnimočným prípadom

V lokalite Studienec prebieha ťažba pre hrozbu šírenia podkôrnikovej kalamity. Okrem smrekov bolo odstránených aj niekoľko bukov a jedlí, a to z dôvodu technologických postupov lanových systémov a bezpečnosti práce. Ide pritom o výnimočné prípady. Uviedla to v piatok pre TASR hovorkyňa štátneho podniku Lesy SR Katarína Palková.

“V uvedenej lokalite sa bojuje proti šíreniu podkôrnikovej kalamity dlhšie obdobie a ľuďom sa môže zdať, že viacročné kalamitné plochy sa zlievajú do jedného súvislého celku. Kalamita sa môže zastaviť len tak, že sa odstránia už napadnuté jedince, na ktorých laik ešte nerozozná napadnutie a identifikuje ich ako zdravé stromy,” uviedla hovorkyňa s tým, že rozšírenie kalamity hrozí aj v okolitých lokalitách mimo Studienca.

V zmysle nariadených interných postupov sa podľa nej odstraňujú len smrekové porasty a ostatné stromy zostávajú stáť na mieste. “Iba vo výnimočných prípadoch ako napríklad technologické postupy alebo bezpečnosť je možné odstrániť aj iné stromy,” dodala.

Lokalita Studienec patrí do radu chránených oblastí a zón, to však podľa hovorkyne nezakazuje boj proti hrozbe šírenia podkôrnikovej kalamity. “Naopak, zákon o lesoch nariaďuje povinnosť zastaviť šírenie kalamity. Lesy SR nevykonávajú žiadnu protizákonnú činnosť. Uvedená lokalita bola síce zoskupeniami ako napríklad My sme les navrhnutá do A zóny NAPANT, ale tento návrh do tohto času nie je schválený,” podotkla s tým, že Lesy SR s týmto návrhom nesúhlasia.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Kambodžské ministerstvo obrany požiadalo Thajsko o usporiadanie bilaterálnych rozhovorov v neutrálnom malajzijskom hlavnom meste Kuala Lumpur, uvádza sa v liste, do ktorého nahliadla agentúra AFP. Krajiny sa chystajú rokovať o podmienkach prímeria po dvoch týždňoch od obnovenia pohraničných potýčok.