Ochranári a COOP Jednota sa sporia o predaj vajec z klietkového chovu

Bratislava 2. októbra 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR-Oliver Ondráš)

Ochranári z občianskeho združenia Humánny pokrok sa sporia s obchodným potravinovým reťazcom COOP Jednota Slovensko o predaj slepačích vajec z klietkového chovu

“Ochranári spúšťajú kampaň proti reťazcu COOP Jednota Slovensko a žiadajú ho, aby dobehol konkurenciu v ochrane zvierat a ukončil používanie vajec z klietkového chovu. Proti reťazcu spustili aj petíciu,” oznámil to predseda združenia Martin Smrek.

Klietkový chov je podľa Smreka pre sliepky tou najhoršou alternatívou a nemôžu v ňom robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité – nemôžu sa prebehnúť či preletieť, nemôžu si stavať hniezdo či kúpať sa v prachu a za celý život neuvidia denné svetlo či pevnú zem pod nohami. Každá sliepka má k dispozícii na život priestor veľkosti hárku papiera A4. To vedie ku konfliktom, neošetreným zraneniam či kanibalizmu. Na Slovensku je v takýchto podmienkach zatvorených približne 5,5 milióna sliepok.

Smrek pripomenul, že Humánny pokrok koncom minulého roka spustil kampaň Viac neznesiem, v ktorej sa požaduje ukončenie klietkového chovu sliepok na Slovensku. Kampaň už podpisom podporilo viac ako 20.000 ľudí a na výzvu už zareagovalo päť slovenských reťazcov. Ukončenie klietkového chovu podporuje aj verejnosť a podľa prieskumu agentúry Focus by až 54 % ľudí na Slovensku postavilo klietkový chov mimo zákona.

“COOP Jednota Slovensko sa prezentuje ako domáce potraviny a ukazujú svojim zákazníkom a zákazníčkam horskú idylku so zvieratami pobehujúcimi po salaši. V skutočnosti však v ochrane zvierat zlyhávajú a vajcia získavajú z tých najhorších podmienok, v ktorých sú sliepky natlačené v malých špinavých klietkach a vystavené obrovskej krutosti. Väčšina reťazcov u nás, ako aj vo svete sa už od tejto barbarskej praxe dištancovala a je čas, aby aj COOP Jednota Slovensko prestala zaostávať a naplnila tie najzákladnejšie štandardy ochrany zvierat vo svojej dodávateľskej sieti,” podčiarkol Smrek.

Podľa Branislava Lelláka, vrchného riaditeľa obchodnej sekcie COOP Jednoty Slovensko, sa reťazec opakovane predstaviteľom iniciatívy Viac neznesiem vyjadril, že podporuje trend postupného zlepšovania životných podmienok sliepok.

“Iniciatívu považujeme za klamlivú a bez akejkoľvek zodpovednosti presadzujúcu jeden názor, pretože podľa Únie hydinárov Slovenska (ÚHS) na kvalitu vajec vplýva predovšetkým krmivo sliepok. Ako najväčší predajca slovenských potravín a podporovateľ slovenskej produkcie uprednostňujeme vajcia od slovenských chovateľov, z ktorých až 80 % pochádza práve z klietkového chovu. Zvolenú rétoriku predstaviteľov kampane preto vnímame ako neférovú voči slovenským zákazníkom uprednostňujúcim slovenskú produkciu,” podčiarkol Lellák. COOP Jednota Slovensko svoju obchodnú politiku podľa Lelláka realizuje v záujme garantovania potravinovej bezpečnosti v prospech spotrebiteľov. “Zároveň sme na jar 2019 adresovali oficiálny list ÚHS, v ktorom žiadame o akceptovanie aktuálneho spotrebiteľského trendu a postupné znižovanie kapacít klietkového chovu. Z uvedených dôvodov sme už reagovali na zverejnené nepravdivé informácie zasahujúce do dobrej povesti systému COOP Jednota právnymi prostriedkami,” zdôraznil Lellák.

Predstavitelia Zväzu obchodu (ZO) SR sa dištancujú od neprimeraných vyjadrení členov kampane Viac neznesiem, ktorá vraj účelovo vyvoláva medzi spotrebiteľmi paniku. “Členovia Zväzu obchodu SR považujú kampaň za manipulatívnu a cielene vyzývajúcu na uprednostňovanie zahraničnej produkcie na úkor slovenskej,” doplnil Martin Katriak, prezident ZO SR, v reakcii na iniciatívu Viac neznesiem.

Členovia ZO SR aktérom kampane podľa Katriaka viackrát zdôraznili, že záväzky ukončenia predaja vajec z klietkového chovu v predajniach považujú v konkrétnom časovom horizonte za nereálne, pretože až 80 % vajec od slovenských chovateľov pochádza z tohto typu chovu.

“Uprednostňovanie zahraničnej produkcie by znamenalo nielen výrazné straty pre slovenských chovateľov, ale zároveň ohrozenie potravinovej bezpečnosti Slovenska. Viaceré potravinové škandály zahraničných potravín, napríklad nie tak dávno rezonujúci škandál s fipronilovými vajcami, hádam netreba nikomu pripomínať,” uzavrel Katriak.