Môj profil 
Predplatné
Agentúra Reuters píše, že po 13 rokov trvajúcom projekte evidovania ľudského genómu DNA, ktorý bol dokončený ešte v roku 2003, bude nový projekt Earth BioGenome (EBP) “ďalší obrovským krokom pre biológiu”.
Očakáva sa, že EBP bude stáť 4,7 miliardy dolárov a “v konečnom dôsledku vytvorí nový základ pre biológiu na podporu riešení na zachovanie biodiverzity a udržanie ľudských spoločností,” ako projekt predstavil jeho vedúci Harris Lewin, profesor na Kalifornskej univerzite.
“Keď máme plány, plány … budú obrovským zdrojom nových objavov, pochopenia pravidiel života, vývoja, nových prístupov k zachovaniu vzácnych a ohrozených druhov a … nové zdroje pre výskumných pracovníkov v poľnohospodárstve a v lekárskej oblasti,” vyhlásil Lewin na brífingu v Londýne.
Tento plán prinesie rozsiahle výskumné úsilie z celého sveta, pričom USA sa zamerajú na sekvenovanie genetického kódu všetkých 66-tisíc stavovcov, Číňania na sekvenovanie 10-tisíc rastlinných genómov a projekt Global Ant Genomes Alliance bude sekvenovať asi 200 mravčích genómov. Veľká Británia pridá do rozsiahlej databázy genómové sekvencie pre červené a sivé veveričky, močiarnych pavúkov, či černicových kríkov.
Jim Smith, riaditeľ vedy pri celosvetovej zdravotnej charitatívnej organizácii Wellcome Trust, uviedol, že projekt bude “medzinárodne inšpirujúci” a ako projekt ľudského genómu má potenciál transformovať výskum na zdravie a choroby.
“Z prírody získame náhľad na to, ako rozvíjať nové liečby infekčných chorôb, identifikovať lieky na spomalenie starnutia, vytvárať nové prístupy k nakŕmeniu sveta alebo k vytváraniu nových biomateriálov,” vysvetľoval Smith.
Doteraz bolo genómovo zmapovaných menej ako 3500 komplexných druhov života, čo je len asi 0,2%, menej ako 100 z nich bolo vykonaných na úrovni “referenčnej kvality” užitočnej pre výskumných pracovníkov. EBP by mal pridať mnohé ďalšie tisícky referenčných sekvencií, čo by podľa vedcov malo priniesť revolúciu v chápaní biológie a vývoja, posilní sa ochrana prírody a biodiverzity.
Lewin dodal, že príznaky rýchleho poklesu biodiverzity a nárast počtu ohrozených alebo vyhynutých druhov podčiarkli naliehavosť projektu. “Naliehavo potrebujeme katalogizovať život na našej planéte,” poznamenal. Preto prednosť dostanú vzácne druhy.
Už v septembri bolo podľa agentúry AP predstavených prvých 15 máp preskúmaného kanadského rysa či novozélandského papagája kakapo. V novom projekte majú byť medzi prvými 14 druhmi druhy vtákopyska, netopiera, či zebry.
Projekt má celkovo tri “centrá sekvenovania genómu”: Rockefellerova univerzita v New Yorku, Inštitút Sanger blízky anglickému Cambridge a Planckov inštitút molekulárnej bunkovej biológie a genetiky v nemeckých Drážďanoch.
.jpg)
.jpg)
