Obetovať očkovaniu naše deti pre „spoločné dobro” ako mali naši pradedovia obetovať svoje zeme na rozkaz komunistov?

Bratislava 28. mája 2021 (HSP/Foto:Pixabay)

Novodobí sociálni inžinieri nám tvrdia, že jediná cesta pre spoločnosť ako sa vysporiadať so SARS-CoV-2 vírusom, je zaočkovať všetkých experimentálnou vakcínou, aby sme vybudovali kolektívnu imunitu. Mnohí rodičia sa desia toho, že od septembra bude škola podmienená pre starších žiakov očkovaním, keďže vakcíny proti covidu sú už schválené pre deti od 12 rokov

Kovid je pre deti bezpečná detská choroba. No aj tí, ktorí očkovanie nepotrebujú, lebo ochorenie ľahko prekonajú a získajú si tak imunitu na desaťročia, majú ho podstúpiť voľky-nevoľky.

Zdravotný prospech z vakcíny pre nich – deti, zdravých a mladých vo fertilnom veku – nie je žiaden alebo len minimálny, pričom riziká sú okamžité a značné z dlhodobého i kumulatívneho hľadiska.

Nátlak k očkovaniu cez znevýhodňovanie neočkovaných tzv. Covid pasmi je dokopávaním ku tzv. kolektívnej imunite. Je opodstatnená alebo ide len o zásterku ako maximalizovať odbyt produktov farmabiznisu?

Paralela s materialistickým komunizmom

Naoko to vyzerá, že nám dnešní imunitní plánovači dávajú na výber. Podobne to však robili komunisti pri kolektívnom znárodnení a vytvorení jednotných roľníckych družstiev.

Tí, ktorí sa odmietli vzdať svojej pôdy, boli zastrašovaní a ostrakizovaní. Režim teda prišiel s „nediskriminačným” návrhom – tí, ktorí sa nechcú vzdať svojho súkromného vlastníctva pre väčšie dobro socialisticky riadeného hospodárstva i poľnohospodárstva, budú platiť kontingenty – vo forme poľnohospodárskych produktov – mäso, vajíčka, obilie.

Tie však nastavili tak vysoké, že ich nebolo možné splniť. Potom za ich neplnenie brali ľuďom dobytok a iné hodnoty, neraz i slobodu.

Koncept kolektívnej imunity je vo svojej podstate tiež komunistický.

Zápas dnes vedieme síce nie v obrane súkromného vlastníctva (vlastne pomaly aj tu, veď vláda centrálne určuje čo má byť otvorené a čo nie, pričom prerozdeľuje vo veľkom), ale hlavne za právo rozhodovať o vlastnom zdraví. Je neuveriteľné, že toto údajní bojovníci proti totalitám ako poslanci Ondrej Dostál či Peter Osuský, europoslankyňa Miriam Lexman a ďalší ex-disidenti v politike zatiaľ nepochopili.

Nikto sa neozval proti segregácii neočkovaných i netestovaných. Paradoxom je, že práve biskupi a Katolícka cirkev, ktorá kedysi na čele s pápežmi stála proti komunistickej ideológii, útočiacej na súkromné vlastníctvo, dnes dokonca obhajuje útok na vlastníctvo svojho tela – rozhodovanie o vlastnom zdraví a zdraví našich detí.

Ideologické praktiky a jediný možný pandemický svetonázor

Štát určuje, čo si má človek dať pichnúť do tela bez ohľadu na jeho právo na súkromie a slobodu rozhodovať o svojom tele a zdraví. Keď dobrovoľnosť neexistuje, prijateľnejšie sa javí povinné očkovanie proti Covid pod hrozbou celkovej pokuty do 331 eur ako pri iných očkovaniach… Ale pokuta dostatočne nezaberá ako donucovací prostriedok, preto dnešný režim ide na to ináč.

Tvári sa, že dáva na výber, nič neprikazuje, ale znevýhodňuje neočkovaných tak prefíkane, ako to vedeli urobiť v 50-tych rokoch komunisti – dohnať odporcov na pokraj chudoby a neschopnosti uživiť rodinu a to len pre neochotu vzdať sa vlastných práv.

A hoci máme zákony proti hanobeniu skupiny ľudí pre iné zmýšľanie, nová pandemická korektnosť nemá problém s brutálnou diskrimináciou a segregáciou, ktorá ešte povedie ku genocíde.

Cieľ je donútiť všetkých podvoliť sa očkovaniu. Iný názor na pandémiu i na vládu nie je dovolený. Disidenti sú označení ako konšpirátori a netreba ani čakať na čínsky systém sociálnych kreditov. Kovid pasy už teraz zvýhodňujú poslušných, vytvárajú skupinu ideologických nepriateľov z tých, ktorí to odmietajú a stavajú jedných proti druhým. Nátlak sa bude stupňovať nielen od vlády, ale i spoluobčanov.

Tí zaočkovaní nechcú, aby sa nezaočkovaní „viezli zdarma na kolektívnej imunite, pre ktorú oni podstúpili riziko.” Nezaočkovaní sú nálepkovaní ako nezodpovední a hrozba. Tí, čo covid prekonali, sú tlačení do 1 dávky vakcíny a znevýhodňovaní, hoci ich prirodzená imunita je oveľa kvalitnejšia oproti tej krátkodobej napichanej. Fakty idú bokom, rozhodujúce je prijať symboly – rúška i rituál – vakcíny.

Kolektívna imunita – mýtus či dogma?

Kolektívna imunita je stav, keď dostatok ľudí má protilátky a šírenie vírusu sa prirodzene zastaví. Už len z definície je jasné, že ide o prežitok. Dnes vieme, že imunita spočíva v T-bunkách a nie v protilátkach. Aj pri covide, ľudia so silnou imunitou ho prekonajú bez dostatočnej tvorby protilátok, pričom sa im vytvorí kvalitná pamäťová imunita na úrovni T-buniek na desaťročia. Kým zaočkovaní majú ochranu len na 6 mesiacov (hoci nie 100%) a testovať sa nemusia bez časového obmedzenia, ľudia po prekonaní covidu s dlhoročnou prirodzenou imunitou majú výnimku z testovania len 6 mesiacov.

Vláda nemala zábrany obetovať ekonomiku a demokraciu. Tisíce ľudských obetí, ktorým bola odopretá včasná a efektívna liečba, zvýšilo ochotu vystrašených ľudí sa očkovať.

Plán novodobých hygienikov je preočkovať 60-80% rátajúc, že zvyšok sa tak či tak premorí. Výskum v Košiciach ukázal, že momentálne je viac ako 25% ľudí s prirodzenou imunitou, ktorí nepatria do skupiny vyliečených. Ale aj pri ostatných chorobách sa ukazuje, že nedosahujeme dostatočné percento pre kolektívnu imunitu, čo má byť až 95%.

Nedávno bola u nás zverejnená štúdia protilátok proti osýpkam naprieč vekovými skupinami. Keď z nej vyplýva, že značné percento zaočkovaných nemá protilátky, nebude kolektívna imunita len akýsi mýtus?

Alternatívou budovaniu kolektívnej imunity je dobrovoľné očkovanie

Keďže ide o moje súkromie a telo, nemala by existovať sloboda voľby, či sa chcem chrániť vakcínou alebo posilňovať imunitu, aby som ľahšie kovid prekonal – podľa svojich možností, presvedčenia či zdravotného stavu? Keď však profesor epidemiológie z Harvardu je cenzúrovaný na sociálnej sieti za postoj proti kontraproduktívnemu očkovaniu detí proti covidu, je zrejmé, že budovanie kolektívnej imunity je dogmou, o ktorej sa diskusia nepripúšťa.

SARS-CoV-2 by mohol nasledovať osud bežných koronavírusov, ktoré roky cirkulujú v populácii (sú tzv. endemické) a väčšina na ne už imunitu z prekonania ochorenia má. Jeden z nich HCoV-229E Comparison of the clinical characteristics and mortality of adults infected with human coronaviruses 229E and OC43 dosahuje úmrtnosť až u 25% hospitalizovaných, teda porovnateľne ako pri kovide. Proti HCoV-229E však vakcína neexistuje, ktorá by chránila rizikových.

Tí, ktorí sa ešte nenakazili a majú už podlomené zdravie, majú pochopiteľne ťažší priebeh, no každá ďalšia generácia, keď ho prekoná v mladšom veku, bude mať neskôr pokoj, resp. imunitu. Navyše s každým ďalším nakazením sa imunita predlžuje a priebeh býva ľahší.

Pre tých ľudí, ktorí sa vzhľadom na svoje podlomené zdravie cítia byť covidom ohrození, je tu možnosť dať sa vakcinovať. A v ich prípade to je opodstatnené, lebo z ich pohľadu je vakcína menšie riziko, ako ochorenie na covid.

Každopádne ide to aj bez každoročného napichania hlava-nehlava, mladých-starých, chorých-zdravých. No na prirodzenej imunite nemá kto zarobiť.

Prirodzená imunita je však výhodou pre zdravého človeka, ktorému sa neoplatí riskovať podanie experimentálnej génovej vakcíny s kratučkou dobou ochrany.

Jana Ray Tutková