Kremeľ: Bez ruskej ropy a plynu Európa nemá šancu prežiť energetickú krízu

„Svet stojí na pokraji vážnej energetickej krízy pre nestabilitu v regióne. Európa ju prekoná len vtedy, ak obnoví partnerstvo s Ruskom a tok ropy a plynu,“ povedal pre agentúru AFP počas medzinárodného ekonomického fóra v Petrohrade.

Západ uvalil na ruskú energetiku sankcie po začatí vojny na Ukrajine, no európske štáty naďalej nakupujú ruský skvapalnený plyn (LNG). Prudký rast cien spôsobený vojnou proti Iránu a uzavretím Hormuzského prielivu dokonca prinútil niektoré krajiny vrátane USA a Veľkej Británie, aby časť obmedzení na ruskú ropu zmiernili.

Európska únia (EÚ) podľa analytikov doviezla v prvom štvrťroku 2026 viac ruského LNG než v ktoromkoľvek období od roku 2022, pričom Rusko je druhým najväčším dodávateľom. Brusel však plánuje dovoz z Ruska od budúceho roka úplne zakázať a odmieta akékoľvek uvoľnenie sankcií.

Kremeľ sa napätú situáciu na energetických trhoch spôsobenú blízkovýchodnou vojnou snaží využiť vo svoj prospech. Prezident Vladimir Putin po jej vypuknutí vyhlásil, že je pripravený dodávať Európe ropu aj plyn, ak sa zaviaže k „stálej a stabilnej spolupráci“ s Moskvou.

Ukrajina však medzitým zintenzívnila útoky na ruské rafinérie a ropné terminály, aby Moskvu pripravila o zisky z rastúcich cien ropy. Pre intenzívne ukrajinské útoky na ropnú infraštruktúru čerpacie stanice v Moskve a na severe Ruska podľa exilového portálu The Moscow Times zavádzajú obmedzenia na predaj pohonných hmôt. Podobná situácia panuje aj na okupovanom Krymskom polostrove.

Kremeľ síce priznal pokles výroby „v niektorých regiónoch“, ale tvrdí, že celonárodné riziká nehrozia. Ministerstvo energetiky uviedlo, že domáci trh je „stabilný a pod kontrolou“.