Môj profil 
Predplatné
Niekto urobil chybu, že uveril sľubom tých, ktorí hovorili o korupcii, ktorá je však charakteristickým znakom dnešnej Ukrajiny.
Dokazuje to napríklad prípad Kateriny Gandžyukovej, aktivistky v boji proti korupcii v školstve, ktorá bola zavraždená v Chersone na juhu Ukrajiny. Pred tým, ako podľahla zraneniam, Gandzyuková tvrdil, že za útokom mohli byť “zkorumpovaní” vysokopostavení policajní dôstojníci, hoci v tejto súvislosti zatiaľ nikto nie je oficiálne stíhaný. Podozriví sú významní členovia Pravého sektora. No a tu je potrebné sa opýtať, kde na Ukrajine končí moc krajnej pravice a kde začína polícia?
Prípad ruského novinára Kirila Vyshinského vrhá ešte viac svetla na neúspešný pokus Ukrajiny o prozápadnú demokraciu. Šéf ruskej spravodajskej kancelárie RIA Novosti na Ukrajine Vyshinskij bol v máji zatknutý ukrajinskými úradmi a odvtedy je zadržiavaný. Dokonca aj tvárou v tvár výzve na prepustenie novinára Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ukrajinský súd rozhodol, že väznenie Vyshinského by malo byť predĺžené až do konca decembra.
Keď sa veci dostanú do štádia, že aj proamerická Atlantická rada sa zaujíma o nebezpečnú činnosť krajnej pravice na Ukrajine v roku 2018, v tom prípade úroveň demokracie v krajine prerazila svoje dno
“Od začiatku roka 2018 C14 a ostatné krajne pravicové skupiny, ako sú Azovský prápor, Pravý sektor, Karpatska Sich a iné niekoľkokrát zaútočili na rómske skupiny, ako aj protifašistické demonštrácie, stretnutia mestských rád, podujatia organizované Amnesty International, umelecké výstavy, LGBT podujatia alebo akcie aktivistov v oblasti životného prostredia. 8. marca začali násilné skupiny útoky na demonštrantov počas Medzinárodných dní žien. Len v niekoľkých z týchto prípadov polícia zasiahla aspoň nejakým spôsobom. A v niektorých prípadoch dokonca zatkli pokojných demonštrantov namiesto skutočných páchateľov,” uvádza v komentári Wight.
“Medzinárodné skupiny obhajujúce ľudské práva na tento stav jasne poukazujú. Po útokoch z 8. marca Amnesty International varovala: “Ukrajina sa potápa do chaosu nekontrolovaného násilia, ktoré predstavujú radikálne skupiny a ich absolútna beztrestnosť. V takýchto podmienkach sa prakticky nikto v krajine nemôže cítiť bezpečne. ”
To všetko dokonca niektorým pripomína Mníchov v roku 1923, kedy mladý Adolf Hitler a jeho nacistický gang fašistických lupičov rabovali v krčmách na ceste k tomu, aby sa v Nemecku postupne rozpútalo veľmi pravicové násilie, zastrašovanie a kriminalita.
V roku 2014 Victoria Nulandová, Catherine Ashtonová a taktiež rôzni ďalší západní politici vystúpili na námestí Majdan v Kyjeve počas nepokojov a poskytli plnú podporu “demokratickej revolúcii”, ktorú odsúhlasil takmer celý svet. A môže sa teraz Ukrajina pochváliť tým, čo deklaroval nedávno zosnulý John McCain, ktorý povedal demonštrantom, že “Ukrajina urobí Európu lepšou a Európa urobí Ukrajinu lepšou?”
Rovnako ako Nulandová, Ashtonová, McCain aj mnohí ďalší sľubovali ukrajinskému ľudu nové fungujúce poľnohospodárstvo, prosperujúcu otvorenú ekonomiku a celkové obrátenie politiky na západný smer. Pomaly však vychádza na povrch, že títo ľudia sa nikdy nestarali o krajinu ani o jej obyvateľov. Pre nich Ukrajinci zostali len pešiakmi v hre medzinárodnej mocenskej politiky, ktorá sa používa ako klin proti Rusku za účelom nie demokracie, mieru a prosperity, ale na obmedzovanie.
Skutočne, Jeffersonovská demokracia bola prisľúbená Ukrajine a v praxi sa objavil fašizmus. Vždy to bude tak. Rovnako aj osud bývalej Juhoslávie bol spečatení podľa toho istého hegemonického scenára.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
