Novinár, ktorého Ján Kozák nazval “škodcom a potkanom”, reaguje: “Radovánky mužstva z minulosti zamlčím, po Česku budem ťať”

Bratislava 21. októbra 2018 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Športový novinár a funkcionár Miroslav Hašan vydal svoje stanovisko ku ostrej kritike, ktorú na jeho osobu, ako aj na adresu ďalších športových žurnalistov vyslovil bývalý tréner národného tímu Ján Kozák, ktorý minulý týždeň ohlásil koniec v reprezentácii po nedodržaní večierky skupiny siedmich hráčov po prehratom zápase s Českom (1:2). Reakciu Hašana vo forme blogu zverejnil portál Hospodárskych novín. Komentár vyšiel aj v tlačenej forme v denníku Šport.

Tréner Kozák v závere štvrtkovej tlačovej besedy kriticky hodnotil prácu niektorých športových novinárov. Najmä z denníka Šport a z denníka SME. Udajne škodia slovenskému futbalu a neodbornými analýzami dehonestujú prácu hráčov a realizačného tímu.

Kozák uviedol, že títo novinári spolupracujúci s futbalovými agentmi účelovo pretláčajú pozitívne správy o vybraných hráčoch. Najviac kritický bol ku Miroslavovi Hašanovi zo Športu a Pavlovi Spálovi z denníka SME. “Je to jeden potkan,” uviedol Kozák na adresu Hašana, ktorého údajne samotní hráči mali chuť po jednom zo zápasov fyzicky napadnúť (viac v článku).

Štvrtkové vystúpenie Jána Kozáka na tlačovej konferencii Slovenského futbalového zväzu bolo podľa Miroslava Hašana veľmi nešťastné. “Škoda pre neho. Mohol odísť s gráciou, ako človek s rozmerom. Váha slova je obrovská. Kto sa s ním podujme verejne narábať, mal by to vedieť. Kto to nevie, nemal by verejne vystupovať. Kto vystupuje a nevie, vzbudzuje ľútosť. Nie rešpekt, po ktorom tak prahne,” myslí si Hašan, dlhoročný novinár denníka Šport.

“Dojmy, pocity a predstavy. Všetci ich máme. Nie každý na základe nich šermuje okolo seba kordom namočeným v jede vlastnej žlči. A podľa ľubovôle bodá, ako sa mu zachce. S pokrikom na perách, ja rozhodnem, kto bude môj terč. Alkoholické eskapády a iné radovánky mužstva z minulosti zamlčím, po Česku budem ťať. Všetko čo je žlto-zelené, rozsekám bezohľadne na kúsky. Noví kandidáti na trénera, sťatí. Musím predsa ochrániť svojich. Že som to mal urobiť predtým, než som odstúpil, to mi nedošlo…”

“Ako k tomu mohlo prísť? Veď všetko som robil najlepšie. Vyberal som si iba hráčov, ktorí boli vzory. Síce to nesedí, ale Pandorinu skrinku týmto smerom radšej neotvárajme, pretože zdemolované veci hotela v Luxembursku by vyzneli ako chrípka. Príkladne sme reprezentovali na Eure, najmä sústredenie pred Nemeckom bolo intenzívne. Niektorým sa z neho hlava točila ešte aj na trávniku. Len keby ten Stoch, sám jediný, nepil. Toho som už ale dobodal.” hovorí Hašan o ďalších reprezentačných akciách v nedávnom odbobí.

V svojom texte ďalej komentuje slová Kozáka z tlačovej besedy SFZ: “Tak, čo tu máme ďalej? Médiá. Výpad musí smerovať na toho, kto má názor. Však kritizovať môžete, kritika ma posúva, rešpektujem váš názor. Ale len vtedy, keď je taký ako môj. V opačnom prípade to je akt vyhlásenia vojny. Vtedy treba sekať a rúbať.”

Hašan ďalej reagoval na zápas proti Anglicku, po ktorom mali podľa Kozáka hráči novinára Hašana chuť zmlátiť: “Na európskom šampionáte proti Anglicku sme hrali dobre, s Nemcami ešte lepšie. To len ľudia sú mediálne oblbnutí a nevedia oceniť kvalifikačné nominácie s Kubíkom a spol. či zúfalstvo z Ľubľany. Následne zavolám hráčov, ktorých som stvoril. Dúbravku a Škriniara. Keby nie mňa, prvý by bol zabudnutý v Sampdorii Janov a druhý v Sparte. Ich výkony, či už v kluboch alebo reprezentácii, sú nič v porovnaní s tým, že som ich postavil.”

“Možno neskoro, ako chlapcov z Hapalovej „dvadsaťjednotky“, ale to si nikto nevšimne. Iba potkan či škodca. Ešte má tú drzosť slobodne škriabať do novín. Vo svete neslýchané, tam keď sa prehráva, škrabáci mne podobných nemôžu hrýzť. V demokracii majú prikázané ich obdivovať. Ale čo, toho rozštvrtím tiež.”

Tlačová konferencia s Kozákom v hlavnej úlohe bola podľa Hašana “majstrovské dielo”. “Neodohralo sa však na pôde Slovenského národného divadla a nešlo o hru s názvom Delírium. Stalo sa na oficiálnej akcii Slovenského futbalového zväzu, kde tréner Ján Kozák česal svoje memoáre, ako sa mu práve chcelo. Škoda, že účes bol šitý iba na falošnú parochňu.”