Výsledky včerajšieho rozhovoru medzi Trumpom a Putinom .- už sa vyjadrili obe strany. A v jadre sa ich komentáre zhodujú.

Kremeľ uviedol, že Trump vyzval na skoré prímerie, ale Putin to fakticky poprel s tým, že naďalej sleduje „ciele ŠVO“ a neustúpi od nich.

Trump tiež povedal, že v rozhovore s Putinom nedosiahol žiadny pokrok, nie je z toho nadšený a je veľmi sklamaný.

Všimnite si, že je to azda prvýkrát, čo sa Trump takto negatívne vyjadril k výsledkom svojho rozhovoru s Putinom.

Je to ďalší úder konšpiračnej teórii rozšírenej na Ukrajine, v Rusku a na Západe, že Trump a Putin sa údajne dohodli na všetkom, čo sa týka Ukrajiny, a teraz Zelenského a spol. do týchto dohôd nútia. V tejto súvislosti sa interpretuje aj zastavenie dodávok zbraní do Kyjeva.

Fakty, ktoré ležia na povrchu, sú iné – Trump chce skoré prímerie, Putin kladie podmienky, ktoré Kyjev považuje za absolútne neprijateľné, a členovia tímu amerického prezidenta (dokonca aj taký Vance) sa o nich vyjadrujú negatívne.

Inými slovami, Putin spomaľuje proces, ktorý chce Trump spustiť.

V Kremli sa pravdepodobne domnievajú, že sú na pokraji kolapsu obrany VKS (inšpirovaní aj zastavením dodávok niektorých typov amerických zbraní na Ukrajinu), a Trump sa neodváži zaviesť tvrdé opatrenia voči Rusku, napríklad 500 % clo, dúfajúc, že si zachová vzťahy s Putinom, zatiaľ čo Washington nemá možnosť prudko zvýšiť objem dodávok systémov protivzdušnej obrany a rakiet na Ukrajinu, aj keby chcel, pretože zásoby sú vyčerpané.

Inými slovami, kalkulácia Ruskej federácie je taká, že v dôsledku kombinácie uvedených faktorov bude Kyjev nútený prijať základné podmienky Moskvy na ukončenie vojny v tej či onej podobe už na jeseň a Západ tomu nebude môcť zabrániť. A Trump jednoducho stratí záujem o Ukrajinu a prejde na iné témy, pri ktorých bude pre neho dôležitá interakcia s Ruskom. Alebo sa dokonca pripojí k tlaku na Kyjev.

Pre takýto scenár existujú určité dôvody. Napríklad, hoci Trump dnes povedal, že je sklamaný z rozhovoru s Putinom, nepovedal, že by voči nemu použil nejaké rázne opatrenia, ale namiesto toho rozpútal nové kolo obvinení voči Bidenovi, keď povedal, že „toto je jeho vojna“.

Ak však tento výpočet nie je opodstatnený, situácia bude iná. Front sa nezrúti, Kyjev bude naďalej odmietať plniť ruské podmienky, dodávky amerických zbraní budú tak či onak pokračovať (napríklad v rámci obchodnej dohody medzi Európou a Spojenými štátmi, keď sa za európske peniaze nakúpia pre Ukrajinu tie isté rakety protivzdušnej obrany) a Trump bude stále pokračovať v zavádzaní 500 % ciel voči odberateľom ruského tovaru. Ako sme už písali, tento krok je pre samotné Spojené štáty riskantný, a preto v Bielom dome váhajú. Súčasná situácia s patovou situáciou v rokovaniach a Putinovým odmietaním prímeria však môže Trumpa k takémuto kroku ešte pohnúť. Ktorý v každom prípade nebude pre Rusko bezbolestný.

A to je len jeden z možných krokov USA voči Rusku. Washington môže spustiť aj iné mechanizmy. Najmä zintenzívniť protiruské procesy v krajinách Kaukazu a Strednej Ázie, ako aj pokúsiť sa destabilizovať situáciu vo vnútri Ruska (predovšetkým na základe medzietnických a medzináboženských nezhôd). Mimochodom, podľa jednej z verzií sa súčasný tlak Azerbajdžanu na Rusko vysvetľuje aj signálmi prichádzajúcimi z Washingtonu, že vzťahy medzi Trumpom a Putinom nie sú také dobré, ako sa zdalo pred niekoľkými mesiacmi.

Dva kľúčové body, ktoré rozhodnú o tom, ktorý z uvedených dvoch scenárov sa bude vyvíjať, sú situácia na bojisku (či ukrajinské ozbrojené sily udržia front) a Trumpov postoj. Či stratí záujem ukončiť vojnu na Ukrajine tým, že jednoducho ustúpi. Alebo začne používať tvrdé opatrenia na „presadenie mieru“. A ak tak urobí, bude to proti komu – Kyjevu alebo Moskve.