Môj profil 
Predplatné
Preferencie politických strán na Slovensku za november 2018 vyrátané ako priemer z prieskumov troch agentúr (v zátvorke zaradom výsledok agentúr AKO, Focus, Median):
Smer-SD … 23,6 %
(23,9 % — 20,9 % — 26,0 %)
(Voľby 2016: 28,3 %)
SaS … 14,3 %
(16,1 % — 12,0 % — 14,7 %)
(Voľby 2016: 12,1 %)
OĽaNO … 9,2 %
(8,1 % — 9,5 % — 9,9 %)
(Voľby 2016: 11,0 %)
Sme rodina … 8,9 %
(10,4 % — 8,1 % — 8,1 %)
(Voľby 2016: 6,6 %)
SNS … 8,7 %
(9,2 % — 8,0 % — 8,8 %)
(Voľby 2016: 8,6 %)
ĽSNS … 8,3 %
(7,8 % — 9,8 % — 7,2 %)
(Voľby 2016: 8,0 %)
KDH … 7,0 %
(5,9 % — 7,7 % — 7,3 %)
(Voľby 2016: 4,9 %)
Most-Híd … 5,5 %
(6,1 % — 5,9 % — 4,5 %)
(Voľby 2016: 6,5 %)
Spolu … 4,7 %
(4,2 % — 5,0 % — 4,8 %)
(Voľby 2016: 0)
PS … 4,1 %
(5,0 % — 5,3 % — 2,1 %)
(Voľby 2016: 0)
SMK … 4,0 %
(3,2 % — x — 4,8 %)
(Voľby 2016: 4,0 %)
Sieť … 0
(Voľby 2016: 5,6 %)
Samozrejme, na prieskumy sa treba spoliehať s rezervou, ale určitou oporou pri úvahách predsa len môžu byť. Skúsme im pre tento prípad veriť a pozrime sa, čo by z nich vyplynulo.
Pri porovnaní s výsledkom volieb 2016 vidíme, že mnohé veci ostávajú viacmenej konštantné: blok SaS plus OĽaNO má spolu rovnakých približne okolo 23 %, „maďarské“ strany konštantne niečo menej ako 10 %, tri tzv. „národné“ strany majú každá stabilne okolo 8 percent.
Čo sa najvýraznejšie zmenilo, to sú preferencie vládnej koalície. Strata približne 5 % však ide celá na vrub Smeru – to je celkový výsledok akcie Kuciak, únavy politického materiálu, objektívnych prešľapov a práce médií.
Kam zmizlo tých smeráckych 5 percent? Tie hlasy, zdá sa, prešli do opozičného tábora. Voliči liberálneho gýča, ktorí naposledy volili Sieť, teraz volia Progresívne Slovensko a Spolu – táto skupina voličov trochu narástla, to sú plus nejaké 3 %. A KDH narástlo približne o 2 %.
Samozrejme, to nie je tak, že tí, ktorí predtým volili Smer, teraz volia Progresívne Slovensko. Skôr je to tak, že z vlažných voličov Smeru sa stávajú nerozhodní a z inej časti nerozhodných sa stávajú vlažní voliči rôznych strán opozície.
Podľa takto vypočítaných priemerných preferencií doterajšia koalícia (Smer-SD + SNS + Most-Híd) by získala 37,8 % všetkých hlasov (vo voľbách v roku 2016 to bolo 43,42 %), kým „demokratická“ parlamentná opozícia (SaS + OĽaNO + Sme rodina + KDH) by získala 39,4 % hlasov (vo voľbách v roku 2016 podobná „demokratická“ parlamentná opozícia, kde namiesto KDH bola strana Sieť, získala 35,34 %).
Dá sa teda konštatovať, že podľa prieskumov (ktoré sa iste mýlia, tak ako vždy, ale nikdy nie až tak úplne) sa zmenil základný pomer síl medzi dnešnou koalíciou a opozíciou. Táto koalícia už by nemala v parlamente jasnú prevahu nad „demokratickou“ opozíciou, ale sily by sa vyrovnali. Dokonca zrejme by nad ňou mohla získať tesnú prevahu koalícia SaS-OĽaNO-Sme rodina-KDH. A ak by sa do parlamentu dostala niektorá z ďalších liberálnych strán, ktoré číhajú tesne pod čiarou (na čom masmédiá usilovne pracujú), potom by tá prevaha bola už jasná, pričom keby tieto strany skladali vládu, mohol by sa k nim pridať aj Most-Híd.
Takže zatiaľ to vyzerá, že dielo sa podarilo, akcia Kuciak bola úspešná. Tých päť percent, ktoré ubudli Smeru a pribudli opozícii, pomer síl otočilo. Kto by chcel pomer síl medzi stranami „liberálnymi“ a „proslovenskými“ v parlamente zmeniť, mal by sa poponáhľať: do volieb ostávajú ešte necelé dva roky, pričom podľa politológov, ak chce nejaká strana vo voľbách uspieť, potrebuje na tom začať intenzívne pracovať najmenej dva roky predtým.
Ivan Lehotský
.jpg)
