Novembrové prieskumy: Ak niečo výraznejšie nezmení pomer síl, budúca vláda bude pravicová

Bratislava 21. novembra 2018 (HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

Aj v novembri prišli agentúry s výsledkami pravidelných prieskumov preferencií politických strán. V šume okolo aktuálnych politických udalostí táto téma akosi zapadla. Ale voľby sa blížia, poďme sa pozrieť na to, ako by mohol vyzerať budúci parlament, keby sa pomer síl už výraznejšie nezmenil (hoci on sa iste ešte zmení)

Preferencie politických strán na Slovensku za november 2018 vyrátané ako priemer z prieskumov troch agentúr (v zátvorke zaradom výsledok agentúr AKO, Focus, Median):

Smer-SD … 23,6 %

(23,9 % — 20,9 % — 26,0 %)

(Voľby 2016: 28,3 %)

SaS … 14,3 %

(16,1 % — 12,0 % — 14,7 %)

(Voľby 2016: 12,1 %)

OĽaNO … 9,2 %

(8,1 % — 9,5 % — 9,9 %)

(Voľby 2016: 11,0 %)

Sme rodina … 8,9 %

(10,4 % — 8,1 % — 8,1 %)

(Voľby 2016: 6,6 %)

SNS … 8,7 %

(9,2 % — 8,0 % — 8,8 %)

(Voľby 2016: 8,6 %)

ĽSNS … 8,3 %

(7,8 % — 9,8 % — 7,2 %)

(Voľby 2016: 8,0 %)

KDH … 7,0 %

(5,9 % — 7,7 % — 7,3 %)

(Voľby 2016: 4,9 %)

Most-Híd … 5,5 %

(6,1 % — 5,9 % — 4,5 %)

(Voľby 2016: 6,5 %)

Spolu … 4,7 %

(4,2 % — 5,0 % — 4,8 %)

(Voľby 2016: 0)

PS … 4,1 %

(5,0 % — 5,3 % — 2,1 %)

(Voľby 2016: 0)

SMK … 4,0 %

(3,2 % — x — 4,8 %)

(Voľby 2016: 4,0 %)

Sieť … 0

(Voľby 2016: 5,6 %)

Samozrejme, na prieskumy sa treba spoliehať s rezervou, ale určitou oporou pri úvahách predsa len môžu byť. Skúsme im pre tento prípad veriť a pozrime sa, čo by z nich vyplynulo.

Pri porovnaní s výsledkom volieb 2016 vidíme, že mnohé veci ostávajú viacmenej konštantné: blok SaS plus OĽaNO má spolu rovnakých približne okolo 23 %, „maďarské“ strany konštantne niečo menej ako 10 %, tri tzv. „národné“ strany majú každá stabilne okolo 8 percent.

Čo sa najvýraznejšie zmenilo, to sú preferencie vládnej koalície. Strata približne 5 % však ide celá na vrub Smeru – to je celkový výsledok akcie Kuciak, únavy politického materiálu, objektívnych prešľapov a práce médií.

Kam zmizlo tých smeráckych 5 percent? Tie hlasy, zdá sa, prešli do opozičného tábora. Voliči liberálneho gýča, ktorí naposledy volili Sieť, teraz volia Progresívne Slovensko a Spolu – táto skupina voličov trochu narástla, to sú plus nejaké 3 %. A KDH narástlo približne o 2 %.

Samozrejme, to nie je tak, že tí, ktorí predtým volili Smer, teraz volia Progresívne Slovensko. Skôr je to tak, že z vlažných voličov Smeru sa stávajú nerozhodní a z inej časti nerozhodných sa stávajú vlažní voliči rôznych strán opozície.

Podľa takto vypočítaných priemerných preferencií doterajšia koalícia (Smer-SD + SNS + Most-Híd) by získala 37,8 % všetkých hlasov (vo voľbách v roku 2016 to bolo 43,42 %), kým „demokratická“ parlamentná opozícia (SaS + OĽaNO + Sme rodina + KDH) by získala 39,4 % hlasov (vo voľbách v roku 2016 podobná „demokratická“ parlamentná opozícia, kde namiesto KDH bola strana Sieť, získala 35,34 %).

Dá sa teda konštatovať, že podľa prieskumov (ktoré sa iste mýlia, tak ako vždy, ale nikdy nie až tak úplne) sa zmenil základný pomer síl medzi dnešnou koalíciou a opozíciou. Táto koalícia už by nemala v parlamente jasnú prevahu nad „demokratickou“ opozíciou, ale sily by sa vyrovnali. Dokonca zrejme by nad ňou mohla získať tesnú prevahu koalícia SaS-OĽaNO-Sme rodina-KDH. A ak by sa do parlamentu dostala niektorá z ďalších liberálnych strán, ktoré číhajú tesne pod čiarou (na čom masmédiá usilovne pracujú), potom by tá prevaha bola už jasná, pričom keby tieto strany skladali vládu, mohol by sa k nim pridať aj Most-Híd.

Takže zatiaľ to vyzerá, že dielo sa podarilo, akcia Kuciak bola úspešná. Tých päť percent, ktoré ubudli Smeru a pribudli opozícii, pomer síl otočilo. Kto by chcel pomer síl medzi stranami „liberálnymi“ a „proslovenskými“ v parlamente zmeniť, mal by sa poponáhľať: do volieb ostávajú ešte necelé dva roky, pričom podľa politológov, ak chce nejaká strana vo voľbách uspieť, potrebuje na tom začať intenzívne pracovať najmenej dva roky predtým.

Ivan Lehotský