EÚ v súčasnosti rokuje o svojom 11. balíku sankcií proti Rusku po tom, ako Moskva pred viac ako rokom začala inváziu na Ukrajinu v plnom rozsahu. Zatiaľ čo 10 predchádzajúcich sankčných balíkov sa sústredilo na opatrenia na vyprázdnenie vojnovej pokladnice Vladimira Putina, Brusel chce teraz zabrániť obchádzaniu svojich sankcií. Bezprecedentným krokom pre blok je, že súčasný balík by sa mohol zamerať na ďalšie krajiny, ktoré pomáhajú Moskve vyhýbať sa jej obchodnému embargu.

Budapešť a Atény však vniesli do rokovaní spoločný kameň úrazu tým, že svoj súhlas s balíkom spojili so samostatnou háklivou otázkou týkajúcou sa Ukrajiny. Kyjev zostavil zoznam súkromných spoločností, ktoré nazýva “vojnovými sponzormi”, na ktorom je aj niekoľko európskych spoločností.

Predtým, ako bude súhlasiť s balíkom sankcií, chce táto dvojica vyškrtnúť niektoré zo svojich spoločností z tohto zoznamu. Hoci tieto otázky zvyčajne nie sú prepojené, Maďarsko a Grécko využívajú balík sankcií ako politickú páku, aby sa ich spoločnosti dostali zo zoznamu Ukrajiny.

Podľa diplomatov oboznámených s výmenou názorov to vyvolalo napätie na stretnutí ministrov zahraničných vecí EÚ začiatkom tohto týždňa, kde nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková priamo kritizovala Maďarsko.

Na stredajšom stretnutí veľvyslancov EÚ bolo Grécko v popredí diskusie, uviedli štyria z diplomatov. Atény sa ohradili proti náznakom obchádzania sankcií.

“Grécko zopakovalo, že ak by existovali konkrétne dôkazy o porušení sankcií, mali by sa na ne upozorniť dotknuté členské štáty na technickej úrovni, aby sa to náležite prešetrilo a potom sa prijali náležité opatrenia,” uviedol diplomat EÚ oboznámený so spisom. “V prípade ukrajinského menného zoznamu sú grécke spoločnosti obvinené ako medzinárodní vojnoví sponzori, hoci neporušujú reštriktívne opatrenia voči Rusku.”

Ďalší diplomat EÚ uviedol, že síce súcitia s gréckym postojom, “otázka však znie, nakoľko to poškodzuje [ich ekonomiku], a Grécko tvrdí, že veľmi. Nemáme problém s týmto postojom – ale nezávisle od toho samozrejme chceme ďalší balík sankcií.”

Josep Borrell, najvyšší diplomat EÚ, už prisľúbil, že bude pracovať na odstránení rozdielov v ukrajinskom zozname. Dvaja z diplomatov uviedli, že teraz je na ňom, aby s Ukrajincami pracoval na riešení.

Žiadna dohoda v nedohľadne

Ďalší diplomat EÚ uviedol, že pokiaľ sa Maďarsko a Grécko odmietajú dohodnúť na čomkoľvek skôr, ako budú ich spoločnosti zo zoznamu vyňaté, “neexistuje žiadny tlak na to, aby sa skutočne pohlo aj s ostatnými časťami”.

Diplomati však zároveň tvrdia, že na Atény a Budapešť sa pozerajú rozdielne. Miera frustrácie z Budapešti je oveľa vyššia vzhľadom na to, že jej proruská a pročínska línia často bránila EÚ dosiahnuť jednomyseľnosť vo vyhláseniach o Moskve a Pekingu. Blokuje tiež schválenie ôsmej tranže peňazí EÚ na preplatenie vojenskej pomoci Ukrajine.

Nová verzia balíka, ktorá bola v stredu zaslaná vyslancom EÚ a do ktorej nahliadol portál POLITICO, neobsahuje zásadné zmeny. Tretí návrh upravuje niektoré technické formulácie týkajúce sa uvoľnenia zmrazených aktív a objasňuje, že kazašská ropa sa stále môže posielať ropovodom Družba do Európy. V porovnaní s predchádzajúcou verziou návrhu sankcií tiež pridáva viac ako 50 ďalších ruských spoločností, ktorým orgány EÚ nemôžu povoliť transfery tovaru a technológií dvojakého použitia.

Na oboch zasadnutiach tento týždeň sa Nemecko a ďalšie krajiny opäť vyjadrili skepticky k vymenovaniu a zahanbeniu iných krajín, pretože sa obávajú, že by to poškodilo diplomatické vzťahy alebo nahnalo iné krajiny podozrivé z napomáhania porušovaniu sankcií do náručia Ruska alebo Číny.

Zatiaľ nie je jasné, kedy budú vyslanci EÚ o balíku sankcií opäť rokovať. Dvaja z diplomatov uviedli, že panuje zhoda v jednej veci: na balíku sa nakoniec dohodnúť.

Keďže však zatiaľ nie je jasný termín, môže chvíľu trvať, kým diplomati dosiahnu podstatný pokrok. Francúzska ministerka zahraničných vecí Catherine Colonnaová v pondelok uviedla, že balík musí byť uzavretý do najbližšieho zasadnutia Rady pre zahraničné veci – to sa však uskutoční až 26. júna a pripadá naň len niekoľko dní pred zasadnutím hláv európskych štátov a vlád koncom mesiaca. Niektorí diplomati sa však proti tomuto návrhu ohradili a tvrdili, že dohoda musí prísť skôr, aby sa zabránilo zahanbeniu EÚ.