Nová štúdia: Akú úlohu zohráva pri poruchách autistického spektra dopamín?

Bratislava 23. mája 2024 (HSP/ Newsweek 90/The American Journal of Pathology/Foto: TASR-Pavol Zachar)

Newsweek prináša správu o najnovšom výskume autizmu. Vedci tvrdia, že dosiahli prelom v pochopení neurobiológie, ktorá stojí za poruchami autistického spektra, čo sľubuje “revolúciu” v prístupe k jeho liečbe. Tento objav sa týka dôležitého chemického posla, ktorý si zvyčajne spájame s potešením a odmenou: dopamínom

Poruchy autistického spektra(ang. ASD) sú rôznorodou skupinou neurologických vývojových ochorení, ktoré sa vyznačujú určitým stupňom ťažkostí so sociálnou interakciou a komunikáciou s okolím. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie WHO poruchy autistického spektra postihujú približne 1 zo 100 detí na svete.

Existuje mnoho potenciálnych príčin autizmu a predpokladá sa, že svoju úlohu zohrávajú environmentálne aj genetické faktory. Stále existuje veľa otázok o biochemických mechanizmoch, ktoré sú základom týchto stavov. Najnovšie dôkazy však naznačujú, že úlohu by mohol zohrávať dopamín, známy hormón “šťastia”.

Ako ich to napadlo ?

„Aj keď je dopamín všeobecne známy ako neurotransmiter, teda neuroprenášač, jeho význam vo vývojových aspektoch autizmu je do značnej miery nepreskúmaný,“ uviedli vo vyhlásení vedúci výskumníci Lingyan Xing a Gang Chen z čínskej univerzity v Nantongu.

„Nedávne štúdie poukázali na kľúčové úlohy dopamínu a serotonínu vo vývoji neurotypického mozgu a ich význam pri výstavbe nervových obvodov,“ uvádzajú vedci. „Štúdie okrem toho naznačili, že užívanie liekov obsahujúcich dopamín počas tehotenstva je spojené so zvýšeným rizikom autizmu u detí,“ pokračujú.

„Vyzbrojení týmito lákavými indíciami sme sa vydali na misiu preklenúť priepasť medzi známymi funkciami dopamínu a jeho potenciálnym vplyvom na neurovývinové poruchy, najmä autizmus,“ uviedli Lingyan a Gang.

V štúdii uverejnenej v časopise The American Journal of Pathology Lingyan, Gang a ich kolegovia skúmali úlohu tzv. dopamínovej signalizácie pri vývoji autizmu. „Našou snahou bolo odhaliť nový terapeutický cieľ, ktorý by mohol spôsobiť revolúciu v prístupe k liečbe autizmu,“ uviedli Lingyan a Gang.

Práca a jej výsledky

Štúdia pozostávala z dvoch častí. Prvá zahŕňala analýzu zmien v expresii génov v mozgoch ľudí s autizmom. V druhej časti vedci použili modely sladkovodných rýb danio pruhovanej známejšej ako zebrička(ide významný modelový organizmus v genetike a molekulárnej biológii). Snažili sa zistiť, ako by narušenie dopamínovej signalizácie mohlo vyvolať správanie podobné autizmu.

V prvej časti štúdie tím zistil, že pacienti s autizmom vykazovali zmeny v expresii génov zapojených do dopamínových signálnych dráh a vývoja mozgu. Autori tvrdia, že to naznačuje potenciálnu súvislosť medzi poruchami dopamínu a rozvojom autizmu.

Na ďalšie preskúmanie tejto súvislosti tím znovu vytvoril tieto narušené dopamínové dráhy v mozgoch zebričiek (rýb) a zistil, že u týchto rýb s narušeným neurologickým signálom sa vyvinuli abnormality mozgových obvodov a správanie pripomínajúce ľudský autizmus.

„Boli sme prekvapení rozsahom vplyvu, ktorý má dopaminergná signalizácia na špecifikáciu neurónov u zebričiek. Potenciálne vytvára základ pre prerušenie fungovania jednotlivých neurologických obvodov pri fenotype súvisiacom s autizmom,“ napísal Gang.

„Tento výskum vrhá svetlo na úlohu dopamínu pri tvorbe nervových obvodov počas raného vývoja, konkrétne v kontexte autizmu. Pochopenie týchto mechanizmov by mohlo viesť k novým terapeutickým intervenciám zameraným na dopaminergné signálne dráhy s cieľom zlepšiť výsledky u jedincov s autizmom a inými neurovývinovými poruchami,“ dodal Lingyan.

Prečítajte si tiež :

• Veľký posun: Prelomová génová terapia navrátila sluch nepočujúcemu batoľaťu
• Vedkyňa rozlúštila záhadné pozadie na obraze Mony Lisy