Podľa Jiřího Weigla, výkonného riaditeľa menovaného inštitútu, je dnešná situácia oproti studenej vojne medzi USA a Sovietskym zväzom úplne iná. Podľa neho malo toto obdobie aj svoje pozitíva, za ktoré považuje jasnú prehľadnosť a zrozumiteľnosť rozloženia síl v medzinárodnej politike, exkluzívnu zodpovednosť dvoch superveľmocí za vývoj vo svete a obmedzenia, ktoré to prinášalo pre ich praktickú politiku.

Dnes je však svet multipolárny a výlučná hegemónia USA zo začiatku 90. rokov je podľa neho minulosťou. „Svet je oveľa menej predvídateľný, hráčov je mnoho a ich krížiacich sa záujmov ešte viac. Chýba disciplinárna hrozba vzájomného zničenia medzi dvoma veľmocami, rýchly vývoj vojnových technológií a ich nekontrolovateľné šírenie trvalo vytvára nové hrozby a mení rovnováhu síl. Moc prostriedkov masovej komunikácie a manipulácia dokáže dnes mnohokrát viac, ako predtým vojenská sila. Reálne politické záujmy štátov sú skryté za politicko-korektnou frazeológiou, ktorá nahráva nezodpovednosti,“ vysvetlil Weigl.

Na záver dodáva, že dnes žijeme v ďaleko nebezpečnejšej dobe, ako bola tá v období studenej vojny.

Geopolitika ako umenie

Podľa politológa Alexandra Tomského Západ vplyvom mesianizmu všeľudských práv, ktoré podľa neho neexistujú – sú len práva politické, vymedzené legislatívou území a domácim historickým vývojom – sa dostal s Ruskom zbytočne do konfliktu. Európska únia podľa neho zároveň neuznáva svoje politické hranice, považuje sa za predvoj budúceho jednotného ľudstva a nepochopila, že dejiny (od roku 330) vytvorili dve odlišné európskej civilizácie.

Dodáva, že práve EÚ destabilizovala krachujúcu Ukrajinu. „Odkiaľ sa vzala myšlienka, že sa postkomunistické Rusko má nutne stať západnou liberálnou demokraciou, keď veľká väčšina Rusov dáva prednosť normatívnej vláde a štátu?“ pýta sa Tomský. NATO sa dokonca podľa jeho slov pokúsilo expandovať do východnej Európy, ako keby považovalo tradičný ruský imperiálny priestor za neutrálny. Vysvetlil tiež, že Západ stráca schopnosť rozlišovať a nechápe, že len geopolitika ako umenie vedie k relatívnemu mieru a stabilite.

Zamrznutá studená vojna

Miroslav Kostelka, bývalý český minister obrany, si myslí, že sa možno nachádzame v období „zamrznutej studenej vojny“. Dodáva, že stav, v ktorom sa v súčasnosti nachádzame, je charakterizovaný snahou štátov, ktoré chcú na jednej strane získať alebo obnoviť ekonomickú i vojenskú silu a posilniť svoj vplyv vo svete. Na strane druhej snahou Spojených štátov zachovať svoju dominanciu.

Svoj názor Kostelka zdôvodňuje slovami prezidenta USA Baracka Obamu, ktoré napísal v úvode Národnej bezpečnostnej stratégie: „Každá úspešná stratégia pre zaistenie bezpečia amerického ľudu a presadzovanie našich národných bezpečnostných záujmov musí začínať nepopierateľnú pravdou – Amerika musí viesť.“ Tomu zrejme bude podľa bývalého ministra oponovať Ruská federácia, ktorá sa cíti byť ohrozená vo svojich životných záujmoch.

„Bude vojna?“

Ivo Strejček, člen správnej rady Inštitútu Václava Klausa, odmieta tvrdenia, že sa svet nachádza v studenej vojne. Zároveň odmieta návrat k takému usporiadaniu sveta, ktoré si podľa neho bojovníci John McCain a Jens Stoltenberg úpenlivo želajú.

Podľa Strejčeka sa vzťahy medzi Západom a Ruskom priebežne zhoršovali. Prudko a rýchlo ich vyostrili rozdielne prístupy k udalostiam na Ukrajine v roku 2014.

„Západ, opitý svojím víťazstvom v studenej vojne, sa vžil do úlohy určujúceho svetového hegemóna a namiesto trpezlivých pokusov pritiahnuť postsovietske Rusko do mechanizmov hospodárskej, politickej a bezpečnostnej spolupráce, chybne zvyšoval na Rusko tlak a posúval hranice NATO na východ. Vyvolanie chaotickej a kolíznej atmosféry na Ukrajine nemožno v tomto kontexte chápať inak než ako formu barometra, ktorým si Západ nerozvážne testoval aktuálne silu a odhodlanosť Rusov. Nezmyselné a pre všetkých zničujúce západné ekonomické sankcie voči Rusku ďalej len priliali olej do ohňa a prehĺbili priekopu vzájomnej nedôvery,“ vysvetlil.

A ku zdeseniu Západu, Rusko reagovalo. Aj vstup Rusov so sýrskeho konfliktu bol podľa neho krokom, o ktorý si Západ “koledoval” podobne ako na Ukrajine.

Vzniknutou situáciu však Západ dosiahol, že v posledných dvoch rokoch sa začali často používať slová „bude vojna?“. „Až sa zdá, že obnovenie reálnej atmosféry strachu z vojny medzi obyčajnými ľuďmi bolo spôsobené západnými politickými elitami cielene… Západné – nepochopiteľne vojnové – postoje vyzerajú ako prostriedok, ako medzi svojimi spojencami opäť “nastoliť poslušnosť a disciplínu” a zjednodušiť uvoľňovanie cenných zdrojov na zbrojenie (ktoré budú rady čerpať v rámci unifikovaných požiadaviek NATO vybrané západnej zbrojárske firmy),“ dodáva Strejček.