V TANAP-e podľa aktivistov ťažia v lokalitách hlucháňa, TANAP obvinenia odmieta

Iniciatíva tvrdí, že Správa TANAP-u od januára povolila ťažbu v siedmich lesných porastoch v Žiarskej doline v Západných Tatrách, v Pavúčej doline pod Kriváňom, v Monkovej doline v Belianskych Tatrách a nad Podspádmi neďaleko Kacvínskej poľany.

„V januári bol pritom Ministerstvom životného prostredia SR schválený Program záchrany hlucháňa hôrneho, ktorý presne určuje, v ktorých lokalitách sa nesmú robiť žiadne zásahy. Správa TANAP-u nerešpektuje tento dokument a vystavuje Slovensko stotisícovým sankciám od EK,“ uvádzajú aktivisti.

Iniciatíva Správu TANAP-u v apríli písomne upozornila na nezodpovedné povoľovanie ťažieb dreva v rozpore so spomínaným programom envirorezortu. Napriek tomu správca národného parku podľa aktivistov vydal ďalšie súhlasy na spracovanie náhodnej ťažby dreva v lokalitách, kde sa vykonávať nemajú.

„Populácia hlucháňa sa za dve desaťročia prepadla o viac než polovicu. Hlucháň hôrny je dôležitý druh, ktorý indikuje zdravé horské lesy. Najväčším problémom je úbytok jeho biotopov práve v dôsledku ťažby dreva,” upozorňuje Miroslav Kaliský z iniciatívy My sme les.

Aktivisti dodávajú, že ani po verdikte Súdneho dvora Európskej únie z roku 2022 neboli prijaté kľúčové opatrenia, ako je zonácia národných parkov či zastavenie ťažby dreva v jeho biotopoch.

„Slovensko v májovom upozornení dostalo dva mesiace na odpoveď a napravenie nedostatkov, v opačnom prípade môžeme čeliť vysokým finančným sankciám. Pokračujúce schvaľovanie ťažieb v biotope hlucháňa naznačuje, že Slovensko nedostatky neodstránilo a naďalej pokračuje v činnostiach, pre ktoré štátu hrozí pokuta,“ upozornila iniciatíva a vyzýva Správu TANAP-u na okamžité zastavenie povoľovania ťažieb dreva v biotope hlucháňa.

„Kde sú lokality s aktívnym manažmentom, tam sa vykonávajú lesohospodárske činnosti, naopak v lokalitách s pasívnym manažmentom sa bezzásah rešpektuje. Keďže zonácia je v štádiu prípravy, v súčasnosti vychádzame z platného Programu záchrany hlucháňa hôrneho a platných rozhodnutí orgánov ochrany prírody. Povinnosť vykonávať asanačnú ťažbu ukladá obhospodarovateľovi lesa zákon o lesoch,“ uviedla v reakcii hovorkyňa Správy TANAP-u Nina Obžutová. Ochranári preto odmietajú šírenie neodborných vyjadrení niektorých aktivistov v súvislosti s porušovaním Programu záchrany hlucháňa a zón s pasívnym manažmentom.

Správa TANAP-u tiež odmieta, že sa v súčasnosti zasahuje do lokalít s navrhovaným pasívnym manažmentom hlucháňa.

„Obdobné, ničím nepodložené nezmysly šírili aktivisti aj v minulosti, pričom neuviedli presnú lokalitu – porast alebo dielec, kde by k takýmto zásahom malo dochádzať. Napríklad v súčasnosti v spomenutých lokalitách sú porasty aj s pasívnym aj aktívnym manažmentom,“ podotkla Obžutová.

V lokalite Pavúčia dolina nie je podľa nej navrhovaný pasívny manažment hlucháňa a ani nebol. Napriek tomu sa v tomto území hlucháň vyskytuje. Dodala, že v niektorých lokalitách je aktívny manažment so silnými zásahmi do štruktúry porastov žiadúci vo vzťahu k hlucháňovi, preto sú súčasťou zón s aktívnym manažmentom. Konkrétne v tejto lokalite bolo ponechaných niekoľko desiatok stromov na „dožitie“ a následný prirodzený rozklad z dôvodu ochrany hlucháňa, dutinových hniezdičov a ďalších druhov.