Najmladšia veková skupina do 24 rokov má najviac skúseností s AI nástrojmi. Približne 76 % z nich už AI terapiu vyskúšalo alebo o nej aspoň uvažuje. Z toho 24 % ju využíva pravidelne, ďalších 37 % ju vyskúšalo a 15 % ju zatiaľ iba zvažuje. Napriek tejto otvorenosti si však viac ako polovica mladých (53,7 %) myslí, že umelá inteligencia nemôže nahradiť ľudského terapeuta.
„Umelá inteligencia predstavuje zásadný technologický pokrok a nachádza si svoje miesto aj v oblasti duševného zdravia. O to dôležitejšie je však pristupovať k jej používaniu s rozvahou a rešpektom. Terapia je citlivá disciplína, ktorá neznesie bezhlavé experimentovanie, čo dokazujú aj tragické prípady spojené s využívaním AI v zahraničí,“ upozorňuje Lukáš Krčil, ktorý sa dlhodobo venuje vývoju online terapeutických služieb.
Medzi hlavné výhrady respondentov patrí nedostatok empatie, obavy z nepochopenia zložitých problémov a riziko nesprávnej interpretácie. Umelá inteligencia má podľa nich miesto najmä pri rýchlej pomoci, počas krízovej situácie alebo ako dočasná podpora medzi terapeutickými sedeniami.
Mnohí oceňujú, že AI je dostupná nepretržite, bez čakania a za nižšiu cenu. Poskytuje základné odporúčania, pomáha pri relaxačných cvičeniach alebo zvládaní úzkosti. Práve táto forma využitia má medzi všetkými vekovými skupinami najväčšiu dôveru, najmä u mladších respondentov. Naopak, pre dlhodobú prácu s emóciami a vzťahmi jej ľudia nedôverujú.
U starších osôb nad 55 rokov prevláda opatrnosť. Väčšina z nich AI nikdy nevyskúšala a často im chýbajú základné informácie o tom, ako technológia funguje. Zaujímavým zistením je, že starší respondenti takmer vôbec neuvádzajú obavy z ohrozenia súkromia alebo chybnej interpretácie, čo môže naznačovať skôr informačný než hodnotový odstup.
Prieskum zároveň ukázal, že len 3 % opýtaných naprieč vekovými skupinami úplne dôverujú umelej inteligencii. Viac ako 60 % ju hodnotí ako nedôveryhodnú alebo k nej pristupuje neutrálne. Aj v tomto prípade sa ukazuje generačný rozdiel – mladí sú otvorenejší, ale aj tak väčšinou zdržanliví.
„Záujem mladej generácie o AI terapiu poukazuje na potrebu dostupnejšej starostlivosti o duševné zdravie. Technológie môžu tento problém pomôcť riešiť, no nemali by nahrádzať odborníkov tam, kde ide o zdravotné problémy. Budúcnosť vidíme v inteligentnom prepájaní – AI môže pomôcť napríklad pri úvodných konzultáciách alebo výbere vhodného terapeuta,“ dopĺňa Krčil.
Celkovo prieskum potvrdzuje, že technológia je vnímaná skôr ako nástroj, nie ako samostatné riešenie. Hoci môže pomôcť v niektorých situáciách, jej dôveryhodnosť v porovnaní s tradičnou terapiou zostáva nízka. Ľudia si želajú možnosť výberu, pričom väčšina stále uprednostňuje kontakt so skúseným terapeutom pred komunikáciou s algoritmom.
Leyenovej plány narazia na realitu? Chce do pôžičky Ukrajine zatiahnuť aj Slovensko
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová je presvedčená, že všetkých 27 členských štátov Európskej únie sa napokon zapojí do…
Poslanci ukončili deň, debata bola o podmienkach pre funkciu predsedu parlamentu
Poslanci Národnej rady SR ukončili štvrtkové rokovanie aktuálnej 61. schôdze. V závere diskutovali o novele Ústavy SR z dielne opozičného…
Gašpar novinárke STVR: „Kam až klesáte? Pod aké dno?“
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar sa dostal do ostrej výmeny názorov s novinárkou verejnoprávneho rozhlasu, ktorá sa pýtala na telefonát Michala…
Blanár ocenil krajanský spolok a podporil Slovákov vo Viedni
Šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár odovzdal počas pracovnej cesty v Rakúsku ocenenie Štít priateľstva Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí…
Slovensko sa v rebríčku znalosti angličtiny umiestnilo na 11. mieste
Slovensko sa v znalosti angličtiny umiestnilo na 11. mieste zo 117 krajín a regiónov sveta a opäť dosiahlo najvyššie skóre…


























