Audiatur et altera pars – Nech je vypočutá aj druhá strana

O ruskej agresii a stále opakovanej, ale neustále odďaľovanej invázii sa popísalo v médiách veľmi veľa. Preto sa zamerajme na ruskú verziu udalostí, vrátane emotívnej. Audiatur et altera pars. Vypočujme aj druhú stranu. Zatiaľ čo bola pozornosť sveta sústredená na ohlasovanú ruskú inváziu a bombardovanie Kyjeva Rusmi, ukrajinská armáda začala nevídané od roku 2014 ostreľovanie území povstaleckých republík a pokusy prelomiť líniu prímeria. Boli samozrejme mŕtvi na oboch stranách a tiež obete medzi civilným obyvateľstvom nepriznaných republík. Počas návštevy nového nemeckého kancelára Scholza v Moskve, Scholz vyhlásil, že bombardovanie Juhoslávie bolo legálne, lebo zabránilo genocíde v Kosove. Putin pripomenul že vojna v Juhoslávii sa konala bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN a teda z pohľadu medzinárodného práva bola nelegálna. A na tlačovej konferencii dodal, že Rusko považuje situáciu na Donbase za genocídu. V konflikte zatiaľ zahynulo okolo 15000 ľudí a väčšinou to boli civilisti, vrátane detí z Donbasu, ktorí zahynuli pri ukrajinskom ostreľovaní. Na bezpečnostnej konferencii v Mníchove sa Scholz vyjadril, že Putinove tvrdenie o genocíde na Donbase je „smiešne“.   Rusi už aj predtým obviňovali Západ, že ich nezaujímajú obete z radov etnických Rusov na Donbase. Navyše v západných médiach sa tieto obete prezentujú ako obete ruskej agresie. Toto sa v Rusku považuje za vrchol cynizmu a bezcharakternosti. A výrok Scholza už len prilial horiaci olej do stále otvorenej rany.  Rusi si totiž veľmi dobre pamätajú, čo Nemci stvárali v ZSSR počas druhej svetovej vojny. Tiež si Rusi veľmi dobre pamätajú výrok bývalého ukrajinského premiéra Jaceňuka (jeden z troch lídrov Majdanu), že na Donbase žijú „neľudia“. A tiež vyjadrenie bývalého prezidenta Porošenka, že naše (ukrajinské) deti budú chodiť do škôl a škôlok a ich deti (z Donbasu) budú sedieť v pivniciach  (úkrytoch pred bombardovaním).

Ukrajinské bombardovanie ako aj jasné odsúdenie ruskej agresie počas Mníchovskej konferencie urobili výbušnú situáciu ešte výbušnejšou. V tejto situácii sa Rusko po osemročnom váhaní rozhodlo. Najprv Rusko začalo na základe prosby Donecka a Luhanska organizovať evakuáciu detí a civilného obyvateľstva z Donbasu. Potom Putin zvolal Bezpečnostnú radu Ruskej Federácie. Zasadnutie bolo verejné, vysielané v Rusku ale aj na Donbase. Zaujímavosťou je počas  zasadnutia ako aj neskoršieho príhovoru Putina k občanom Ruska kanonáda na Donbase stíchla. Počúvali aj v ukrajinských zákopoch (prakticky všetci vojaci ukrajinskej armády ovládajú ruštinu a pre väčšinu z nich je ruština materinským jazykom).

Príhovor Putina

Bolo to obsiahle posolstvo. Hovoril o hlavne o Ukrajine, ale aj histórii vzťahov s USA a Západom. Len na konci sa obrátil k Federálnemu zhromaždeniu Ruska. Oznámil, že považuje za nevyhnutné prijať už dávno dozrevšie rozhodnutie priznať nezávislosť a suverenitu DĽR a LNR  a vyzval ruskú Dumu podporiť toto rozhodnutie a ratifikovať dohody o priateľstve a spolupráci s DĽR a LNR. Súčasne  dôrazne požiadal tých, ktorí sa zmocnili moci v Kyjeve, aby okamžite zastavili bojové akcie. Hoci bol Putinov prejav adresovaný občanom Ruska, ale aj sa obracal k obyvateľom Donbasu a tiež Ukrajiny.

Podčiarkol, že Ukrajina nie je iba susedná krajina. Je neodlučiteľná časť vlastnej ruskej histórii, kultúry a duchovného priestoru. Sú to naši blízki priatelia a mnohí sú príbuznými, prepojenými krvou a rodinnými väzbami. (napríklad pani Matvienková,  predsedníčka Rady federácie – horná komora ruskej Dumy, pochádza z Ukrajiny). Oddávna sa obyvatelia juhozápadných historických staroruských zemí nazývali Rusmi a pravoslávnymi. Tak to bolo do 17. storočia, keď sa časť týchto území znovu zjednotila s ruským štátom. Pokračoval, že moderná Ukrajina bola úplne celá vytvorená Ruskom, a presnejšie boľševickým a komunistickým Ruskom. Lenin a jeho spolubojovníci odtrhli od historického Ruska časti  jeho území a samozrejme nikto sa nepýtal na to ľudí, ktorí tam žili. Potom Stalin pred 2. svetovou vojnou a po vojne pripojil k ZSSR a odovzdal Ukrajine územia, ktoré pred vojnou patrili Poľsku, Rumunsku a Maďarsku. Pripomínam, že v prípade Maďarska sa Maďarsku už podarilo presvedčiť ruskú odbornú verejnosť, že bývala Podkarpatská Rus patrila vtedy Maďarsku. Nezaspalo tu niečo sladko spiace a hádajúce sa Slovensko? Veď Podkarpatská Rus patrila Česko-Slovensku, a nie Maďarsku.  Keď budeme takto pokračovať, tak jedného dňa môže byť prístup Slovenska na východ zablokovaný Maďarskom.

Potom Chruščov zobral Rusku Krym a tiež ho podaroval Ukrajine. Putin potom opisuje ako sa tvoril ZSSR a ostré spory medzi Leninom a Stalinom. Výsledkom bolo prakticky konfederatívne štátne zriadenie (s právom novovytvorených republík vystúpiť zo ZSSR) a odovzdanie rozsiahlych území historického Ruska aj s ruským obyvateľstvom republikám. Podľa Putina na prvý pohľad to bolo nepochopiteľné, bolo to šialenstvo. Ale vysvetlenie existuje. Hlavnou úlohou boľševikov po revolúcii bolo udržať sa ľubovoľnou cenou pri moci. Preto aj podpísali ponižujúci Brestský mier, keď prakticky Nemecko už bolo porazené v 1. svetovej vojne. Z pohľadu osudu Ruska, leninské princípy štátneho zriadenia sa ukázali byť nie iba chybou, ale ako sa hovorí, bolo to ďaleko horšie ako chyba. To sa stalo viac ako zrejmým s rozpadom ZSSR.

Samozrejme, minulosť už nejde zmeniť. Ale my musíme o tom čestne a priamo hovoriť. Ale ako som už povedal výsledkom boľševickej politiky bol vznik sovietskej Ukrajiny, ktorú spokojne môžeme nazvať Ukrajinou Vladimíra Iljiča Lenina. On je jej autor a architekt. Surové Leninove smernice doslova vtlačili Donbas do Ukrajiny. A teraz „vďační potomkovia“ na Ukrajine odstránili Leninove pamätníky. Červený teror a rýchly prechod k Stalinskej diktatúre, panstvo komunistickej ideológie, monopol komunistickej strany na moc, znárodnenie a plánovitá ekonomika – toto všetko premenilo princípy štátneho zriadenia vo formalitu. V skutočnosti bolo vytvorený centralizovaný a unitárny štát.   Stalin de facto realizoval svoje vlastné a nie Leninské princípy štátneho zriadenia. Ale sovietsku ústavu nezmenil. Asi sa mu zdalo, že v podmienkach totalitného režimu to nebolo potrebné. O budúcnosti ako obyčajne nikto nerozmýšľal. Boj o moc, ktorý sa začal vnútri komunistickej strany spôsobil, že každá zo strán chcela rozšíriť svoju podpornú bázu tým, že sľubovali svojim potencionálnym podporovateľom všetko čo si želali. Všetci populisticky trepali o demokracii a svetlom zajtrajšku pri zbedačovaní ľudí a úplného deficitu.  A potom znova sa vydali na cestu uspokojenia ambícii nacionalistických elít vnútri komunistickej strany. Len zabudli, že už nemajú nástroje, aby si udržali moc v krajine – štátny teror. A smutne preslávená vedúca úloha strany mizne priamo na očiach.

A v septembre 1989 na pléne ústredného výboru komunistickej strany ZSSR prijímajú dokument v ktorom sa píše, že zväzové republiky majú právo zastaviť účinnosť rozhodnutí zväzovej vlády (to jesť centrálnej sovietskej vlády) na svojom území.  A tiež, že každá zväzová republika má vlastné občianstvo, ktoré sa vzťahuje na všetkých jej občanov. Rozpad ZSSR sa začal dva roky pred jej zánikom. K rozpadu jednotnej krajiny priviedli strategické chyby boľševických vodcov  a vedenia Komunistickej strany. Na ich svedomí leží rozpad historického Ruska pod názvom ZSSR. Napriek týmto nespravodlivostiam, podvodu a otvorenému okradnutiu Ruska, náš národ priznal nove geografické reálie. A nielen to. Rusko pomáhalo bývalým sovietskych republikám, vrátane Ukrajiny. A Rusko sa správalo s úctou k ukrajinskej suverenite. V ekonomickej oblasti poskytla rôznymi formami pomoc Ukrajine za roky 1991 – 2013 vo výške 250 miliárd US dolárov. Ale bilo do očí, že ukrajinské vlády sa správali tak aby mali všetky práva a výhody, ale žiadne záväzky. Partnerstvo sa premenilo na príživníctvo.  K tomu sa pridalo vydieranie v oblasti tranzitu energií a dokonca kradnutie plynu. A od samého začiatku ukrajinské vlády začali budovať svoju štátnosť na popieraní všetkého čo nás spájalo. Ukrajinský nacionalizmus získal formu agresívnej rusofóbie a neonacizmu.  Svoju úlohu tu zohrali aj zahraničné sily pomocou širokej siete mimovládnych organizácii a tajných služieb. Ukrajina začala mechanicky kopírovať cudzie vzory, ktoré sú odtrhnuté od histórie a ukrajinskej reality. Zmyslom tzv. západnej civilizačnej voľby ukrajinských oligarchov nie je blahobyt jej obyvateľov, ale slúženie protivníkom Ruska aby si zachovali miliardy US dolárov, ukradnuté Ukrajincom a schované na účtoch v západných bankách. Politici, sľubujúci dobré vzťahy s Ruskom a možnosť používať ruštinu, hneď po voľbách zabudli svoje sľuby. Ale hlavne takýto voliči z juhovýchodu boli vždy umiernení a dodržiavali zákony. Na druhej strane radikálni nacionalisti sa stávali bezočivejšími každým rokom. Korupcia, ktorá je problémom ako v Rusku, tak aj na Ukrajine dosiahla na Ukrajine osobitný rozmer. Radikáli využili spravodlivú nespokojnosť ľudí a priviedli Majdan do štátneho prevratu. Pritom mali priamu podporu zahraničných štátov, najmä veľvyslanectva USA. Radikáli, ktorí sa zmocnili moci , zaviedli teror proti tým ktorí boli proti protiústavným akciám. Začali sa pogromy, násilie a nepotrestané vraždy. Spomenul aj udalosti v Odese, kde zahynulo v plameňoch množstvo ľudí. Majda nepriviedol Ukrajinu k demokracii. Životná úroveň klesla, cenný rastú a kedysi slávne závody sa zatvárajú. Rozpad ukrajinskej ekonomiky je sprevádzaný otvoreným okrádaním občanov. Ukrajina sa dostala pod cudziu správu. Zahraniční poradcovia a mimovládne organizácie priamo ovplyvňujú kádrové otázky. Nezávislé súdy neexistujú. Medzinárodné organizácie majú právo výberu členov Súdnej rady a Kvalifikačnej komisii sudcov. Veľvyslanectvo USA priamo kontroluje Národnú agentúru na boj s korupciou, Špeciálnu protikorupčnú prokuratúru a Špeciálny súd.

Pokračuje kurz na násilnú asimiláciu. Ruština je vyháňaná zo škôl, verejného života a dokonca obchodov. Tvrdo sa potláča sloboda slova a prenasledujú sa tí čo sa snažia myslieť inak. Zavádzajú sa sankcie proti vlastným občanom. Najnovšie sa Ukrajina chystá začať vyrábať atómové zbrane. To by predstavovalo nebezpečenstvo nielen pre Rusko ale aj iné štáty. Vidíme ako sa urýchlujú dodávky zbraní na miliardy US dolárov. Zahraniční poradcovia cvičia ukrajinskú armádu. V tomto roku je naplánovaných 10 vojenských cvičení na Ukrajine s účasťou vojsk NATO. S pomocou USA sa modernizujú letecké základne. Vzdušný priestor Ukrajiny je otvorený pre letectvo USA. Centrum námorných operácii v Očakove sa prakticky stal základňou USA. Putin pripomenul, že v 18. storočí vojaci generála Suvorova dobyli od Turkov pevnosť  Očakov. Vtedy v 18. storočí sa územia čiernomorského pobrežia stali súčasťou Ruska  a dostali názov „Novorosija“. Teraz sa snažia na Ukrajine vymazať pamäť o týchto udalostiach ako aj mená štátnikov ruského impéria. Ale bez nich by nebolo súčasnej Ukrajiny, mnohých veľkých miest (pozn. Dnepropetrovsk – Ekaterinograd, Cherson, Nikolaev, Odesa, Sevastopoľ). Nedávno v Poltave zbúrali pamätník Suvorovovi. Zriekajú sa vlastnej minulosti? Putin súhlasil, že každá krajina má právo si zvoliť svoju vlastnú bezpečnosť. Ale podľa Charty OBSE (Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe) to nesmie byť na úrok bezpečnosti iných štátov. Toto potvrdila aj Astanská deklarácia OBSE z roku 2010. Putin tiež spomenul sľuby dané Rusku, že NATO sa nebude rozširovať na východ Odry (hranica medzi Poľskom a Východným Nemeckom. Rusko umožnilo zjednotenie Nemecka). Nič z toho nebolo splnené. Rozmiestnenie taktického letectva a infraštruktúry NATO na Ukrajine predstavuje priamu hrozbu pre Rusko. Americké okrídlené rakety Tomahawk dosiahnu Moskvu z Charkova za 7-8 minút. V decembri minulého roku sme odovzdali našim partnerom návrh dohody medzi Ruskom  a USA o bezpečnostných zárukách a ich zabezpečení pre Rusko a krajiny NATO. Napriek niektorým  pozitívnym, ale druhoradým, Rusko nedostalo požadované záruky. Boli ignorované. Tiež Rusko vidí, že vláda v Kyjeve oficiálne vyhlasuje, že nebudú plniť Minské dohody. Naopak, snaží sa organizovať Blitzkrieg, ako sa to už stalo v 2014 a 2015. Obyvateľstvo DĽR a LĽR je ostreľované a Ukrajina sústredila veľkú vojenskú skupinu na línii prímeria s dronmi, delostrelectvom, raketami. Zabíjanie detí, žien a starých ľudí pokračuje. A tzv. civilizovaný svet, ako sami seba volajú naši západní kolegovia, si to nevšíma. Ako keby nebola táto hrôza a genocída štyroch miliónov ľudí. Za to, že nepodporili puč  v 2014? Že sú proti agresívnemu nacionalizmu a neonacizmu?

Koľko ešte táto tragédia môže pokračovať? Menia sa prezidenti, poslanci Rady na Ukrajine. Ale nič sa nemení na agresívnom nacionalistickom charaktere Kyjevského režimu, ktorý prišiel k moci po prevrate  v roku 2014.  Ako dlho ešte môžeme toto trpieť? Rusko urobilo všetko pre zachovanie územnej integrity Ukrajiny. Celé tie roky bojovalo za splnenie Minských dohôd a rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN  číslo 2202 z 12. februára 2015.

A preto považujem za potrebné prijať dávno dozrevšie rozhodnutie priznať nezávislosť a suverenitu DĽR a LĽR. Vyzval Federálne zhromaždenie Ruska podporiť toto rozhodnutie a ratifikovať  dohody a priateľstve a pomoci s dvoma republikami. A nakoniec dôkazne požiadal tých, ktorí majú moc v Kyjeve, aby bezodkladne zastavili bojové operácie V opačnom prípade zodpovednosť za pokračovanie krviprelievania bude úplne na svedomí vládnuceho režimu na území Ukrajiny.

Čo ďalej?

Aká bude reakcia Kyjeva, NATO a USA? Je jasné, že EU a USA zavedú sankcie. Ale nedá sa vylúčiť, že Západ donúti Ukrajinu aby sa konflikt nerozrástol. Putin medzi tým podpísal rozkaz, že ruská armáda má zabezpečiť mier v DĽR a LĽR.

Nikto nechce veľkú vojnu. Otázka je ale prečo to zašlo takto ďaleko. V histórii sa stáva, že konflikty vypuknú, keď jedna zo strán zle odhadne reakciu druhej strany. V tomto prípade asi ani Kyjev, ani USA nepredpokladali, že Rusi urobia čo veľakrát opakovali. Že nedopustia masaker obyvateľstva Donbasu.

Dezider Štefunko

Vzájomne si pomáhame

Vážení čitatelia, ďakujeme Vám, že ste si prečítali článok a ak si myslíte, že si zaslúži, aby si ho prečítali viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať, ktoré nájdete pod článkom. Pomôžete tak rozšíriť informačné pole o faktoch, ktoré sa z iných médií verejnosť nemá ako dozvedieť.