Knihovník Slovenského národného múzea – Múzea Bojnice Erik Kližan spomenul, že k požiaru došlo v priestoroch stredného hradu, ktoré boli dlhé desaťročia nevyužívané a mala v nich sídliť kancelária stavebného podniku. V nej sa nachádzala kachľová pec, tá však nekúrila, lebo boli upchaté komíny. Pri čistení týchto komínov najskôr mechanickou cestou a potom aj za použitia ohňa došlo následne k požiaru. „Počas požiaru najskôr zhorela strecha citadely, ktorá bola pokrytá dreveným šindľom. Neskôr sa presunul na všetky drevené krovy troch veží, ktoré zhoreli,“ opísal Kližan.

Požiar vypukol o 9.10 h. „Na hasení sa podieľalo 21 hasičských zborov. Boli nielen z Bojníc a okolia, ale i z Partizánskeho, tiež išlo o mestský hasičský zbor z Nitry. Na hasení sa zúčastnil aj dobrovoľný hasičský zbor zložený zo zaistencov z nováckeho tábora, v ktorom boli zaistení politickí väzni,“ priblížil knihovník.

Udalosť si podľa neho vyžiadala dve ťažké a niekoľko ľahších zranení. „Požiar lokalizovali v ten istý deň o 13.00 h, ale ešte dva dni hasiči prehrabávali sutiny a dohášali tlejúce časti starých krovov, ktoré boli zabudované do stien,“ doplnil.

Škodu, ktorú požiar spôsobil, vyčíslili na vtedajších 12 miliónov korún. „Prevažnú väčšinu vykryla poistka, ktorú firma Baťa a jej nasledovníci – Závody 29. augusta stále platili. Ku cti slúži vtedajšiemu obyvateľovi Bojníc Jozefovi Lietavcovi, v tom čase povereníkovi vnútra v Bratislave, že z jeho vlastnej iniciatívy bol vybavený ďalší milión korún, ktorý použili na opravu zámku,“ ozrejmil Kližan.

Z požiaru najskôr obvinili dvoch zamestnancov bývalých baťových závodov, neskôr firmy Stavoprojekt, architekta Františka Fackenberga a jeho pobočníka Františka Nágela. „Aj požiar Bojnického zámku, keďže 50. roky 20. storočia boli obdobím politických procesov, najskôr posúdili ako úklady k vtedajšiemu zriadeniu. Po odvolaní odsúdených vyšetrovacie orgány udalosť posúdili ako neopatrnosť a neodbornosť pri čistení komínov,“ vysvetlil Kližan.

Na požiar Bojničania podľa neho reagovali spontánne. „Hneď na druhý deň spísali memorandum, ktoré rozposlali na všetky vtedajšie úrady, kde žiadali, aby bolo v Bojnickom zámku usídlené múzeum a všetky zložky, ktoré tam nemali byť, boli odtiaľ odstránené a slúžili na kultúrne účely. Tým sa aj naplnil odkaz grófa Pálffyho, ktorý chcel mať na zámku v prvom rade múzeum,“ dodal archivár.