Nórsko si sype popol na hlavu: Priznáva, že nórski politici mali veľmi obmedzené vedomosti o dianí v Líbyi, keď vtiahli krajinu do americkej bombovej kampane

Nórska štátna správa informuje, že úradníci “mali veľmi obmedzené vedomosti” o tom, čo sa deje v Líbyi, ale urýchlene sa rozhodli pripojiť sa k intervencii pod vedením USA, čím zmenili kedysi prosperujúcu severoafrickú krajinu na teroristické bojisko

Nórsko sa ponáhľalo pomôcť spojencom z NATO, aby v roku 2011 uskutočnili nálety na Líbyu bez toho, aby pochopili, čo sa v skutočnosti deje na mieste alebo aké zlé dôsledky by mohol mať plánovaný zásah, skonštatovala nórska správa komisie, ktorej predsedal bývalý nórsky minister zahraničných vecí Jan Petersen.

Správa ďalej uvádza, že nórski politici “mali veľmi obmedzené vedomosti o dianí v Líbyi”, keď tiahli krajinu do americkej bombovej kampane proti líbyjskej vláde.

“V takýchto situáciách sa tvorcovia rozhodnutí často spoliehajú na informácie z médií a od iných krajín,” uvádza správa a dodáva, že neexistujú “žiadne písomné zdroje”, ktoré by naznačovali, že pred rozmiestnením bojových lietadiel proti Líbyi bol nórskou stranou “zhodnotený typ konfliktu, na ktorom sa Nórsko zúčastňuje”.

Na základe nových faktov niektorí terajší nórski politici vyzvali na opätovné preskúmanie účasti krajiny na líbyjskej kampani.

“Keď sa pozriete na to, čo sa stalo neskôr, že sa Líbya stala hotspotom terorizmu, nie je to rozhodnutie, na ktoré máme byť hrdí,” vyhlásila bývalá líderka Centristickej strany Liv Signe Navarsetová.

Pridal sa aj vedúci predstaviteľ socialistickej ľavice Audun Lysbakken, podľa ktorého “Nórsko by sa nemalo zúčastňovať na vojne v Líbyi”, vzhľadom na to, čo dnes občania vedia.

Morten Boas, výskumný pracovník Nórskej inštitúcie pre zahraničnú politiku, podotýka, že sa “skutočne nepochopil možný dôsledok”. V roku 2011 si totiž mnohí v Nórsku mysleli, že krajina sa zapojila do vojenskej operácie Odyssey Dawn na pomoc ozbrojeným protivládnym povstalcom proti Kaddáfímu “hlavne z humanitárnych dôvodov” a v podstate teda zaujali postoj k zmene režimu, aby sa zbavili Kaddáfího.

Podľa správy Atlantic Council z roku 2011, okrem Nórska sa náletov na Líbyu zúčastnili aj USA, Francúzsko, Veľká Británia, Kanada, Taliansko, Dánsko a Belgicko. Lietadlá z iných krajín, ako napríklad Švédsko, Katar a Holandsko, sa nezúčastnili priamo bojových misií.

Nórsko poskytlo počas leteckej kampane šesť stíhacích lietadiel F-16. Od marca do júla 2011 vykonali 596 náletov a na líbyjské ciele zhodili 588 bômb, čo predstavuje asi 10% všetkých koaličných náletov proti Líbyi v zmienenom roku. Od 1. augusta však stiahlo svoje lietadlá, čo vykompenzovala Veľká Británia pridaním svojich štyroch dodatočných lietadiel. USA tiež potom zvýšili počet svojich lietadiel a ozbrojených vozidiel Predator UAV. Spolu s Nemeckom tiež poskytli menšie zásoby bômb.

Najviac náletov uskutočnilo Francúzsko v počte 2225, čo predstavovalo až tretinu z celkového počtu v roku 2011. Nasledovali USA s 801 náletmi, Dánsko so 705 náletmi , Veľká Británia so 700 náletmi, Kanada s 324 náletmi.