Môj profil 
Predplatné
Podľa hovorcu NKÚ Mareka Papajčíka bude cieľom kontroly okrem iného porovnať jednotlivé kraje z hľadiska efektívnosti riadenia, kvality poskytovaných služieb, a tiež plnenia úloh súvisiacich s kľúčovými stratégiami kraja.
Kontrola sa bude opierať o predbežnú štúdiu zameranú na definovanie rizikových oblastí v pôsobnosti vyšších územných celkov a analýzu informácií získaných z dotazníkového prieskumu, ktoré už NKÚ vykonal.
“Kontrolóri NKÚ v rámci strategickej analytickej činnosti spracovali predbežnú štúdiu, ktorá popísala najviac rizikové oblasti v pôsobnosti vyšších územných celkov (VÚC), pri tvorbe a realizácii kľúčových politík na úrovni samosprávnych krajov,” opísal Papajčík. Štúdia úradu sa podľa jeho slov okrem iného opiera o údaje, ktoré kontrolóri získali od krajov prostredníctvom odborného dotazníka.
“Základnou filozofiou dotazníkového prieskumu bolo zistiť, ako reálne vykonávajú kompetencie VÚC, s akým počtom odborných zamestnancov a s akým finančným krytím realizujú kľúčové samosprávne stratégie,” vysvetlil hovorca. Kontrolóri získali podľa jeho slov dáta nielen za úrady samosprávnych krajov, ale aj za ich podriadené organizácie za roky 2013 až 2017.
Kontrolóri napríklad konštatovali, že zákon o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky je napriek jeho viacerým novelizáciám v podmienkach dnešnej doby prežitý. “Napríklad v jednej z kľúčových oblastí, kde pôsobia samosprávne kraje, v oblasti sociálnych vecí, školstva či zdravotníctva, boli v ostatných rokoch prijaté osobitné zákony, ktoré definujú pôsobnosť vyšších územných celkov odlišne od toho, ako to je zadefinované v základnom zákone samosprávnych krajov,” priblížil Papajčík.
Tento stav vytvára podľa NKÚ právny chaos, vzniká právne nejednoznačné prostredie, kde rôzne zákony definujú samosprávnym krajom odlišné práva a povinnosti.
Kontrolóri tiež zistili, že vyššie územné celky nemajú komplexné informácie o nimi spravovaných oblastiach. Ide napríklad o sumárne informácie, vďaka ktorým je možné objektívne merať uplatnenie absolventov stredných škôl na trhu práce, nemajú k dispozícii čísla o celkovom počte absolventov v jednotlivých študijných odboroch.
“Táto skutočnosť však má výrazný dopad na to, že samosprávne kraje nemôžu strategicky plánovať verejnú politiku, ktorá súvisí s rozvojom stredného školstva, prípravou mladých ľudí pre reálne potreby trhu práce v regióne. Bez poznania situácie, odborných analýz nie je možné samosprávny kraj efektívne a účinne riadiť, rozvíjať,” zdôraznil hovorca NKÚ.
Pripomenul, že hlavným cieľom zriadenia VÚC bolo zvýšiť ekonomickú výkonnosť regiónov, či znižovať regionálne rozdiely a pružnejšie reagovať na lokálne výzvy. Odbory regionálneho rozvoja, ktoré majú definovať strategické dokumenty pre tieto oblasti, sú však často podľa kontrolórov len na okraji záujmu vedenia kraja. “Podľa zistení kontrolórov tieto odbory, ktorých pôsobnosť je výrazne prierezová, sú personálne i finančne poddimenzované,” konštatoval Papajčík.
Organizačná štruktúra viacerých VÚC vychádza podľa jeho slov zo sektorového prístupu. To znamená, že každý odbor si rieši len vlastné problémy, úzko vymedzenú agendu. “Tento negatívny jav sa odzrkadľuje tiež pri tvorbe rozpočtov, ktoré síce vychádzajú z princípov programového rozpočtovania, ale z pozície krajov ide viac-menej len o formálny prístup,” dodal NKÚ.
Formálny proces tvorby rozpočtu pritom podľa úradu nedostatočne vystihuje kvalitu výkonu kľúčových politík, absentujú merateľné ciele a nie je možné hodnotiť efektívnosť použitia verejných zdrojov.
Kontrolóri zároveň pri vyhodnocovaní dotazníkov zistili, že samosprávne kraje majú problém rozdeliť svoje výdavky na originálne a prenesené kompetencie. Podľa ústavy i zákona o samosprávnych krajoch pritom náklady na prenesený výkon štátnej správy má kraju uhrádzať štát. Toto však v praxi neplatí.
.jpg)
.jpg)
